Denník N

Čech chystá prvé online múzeum gulagu: Pripomínať obete ZSSR sa Putinovi nehodí

Foto – gulag.cz
Foto – gulag.cz

Predseda českého združenia Gulag.cz ŠTEPÁN ČERNOUŠEK podnikol tri cesty na Sibír, aby zdokumentoval sovietske gulagy. „Niektoré vyzerali natoľko zachovalé, akoby ich väzni opustili len pred pár týždňami,“ hovorí.

Maketa jedného z táborov. Zdroj - Gulag.cz
Maketa jedného z táborov. Zdroj – Gulag.cz

Čo sa presne stalo v jedinom múzeu gulagu v bývalom tábore Perm-36?

To je dlhá história. Tábor patril celú dobu Permskému kraju, no spravovali ho jeho zakladatelia. Asi pred dvoma rokmi Permský kraj založil organizáciu s rovnakým názvom. A nariadením odobral možnosť zakladateľom riadiť múzeum. Svojím spôsobom ho vytunelovali. Nové vedenie odstránilo expozíciu, kde sa hovorilo o sovietskych disidentoch. Odstránili tiež akékoľvek zmienky o Stalinovi. Viac-menej sa z toho stalo múzeum väzenstva. Hovorí sa tam, že v tábore boli iba kriminálni väzni.

Ako to bolo v skutočnosti?

Hlavne v 70. a 80. rokoch tam sedeli predovšetkým odporcovia režimu: disidenti z Ukrajiny, z pobaltských krajín, z Ruska. Bol tu zatvorený Sergej Kovaľjov, známy obhajca ľudských práv. Držali tu teda tých, čo bojovali proti sovietskemu zriadeniu. Súvisí to s tým, čo sa deje v Rusku. Keď ruský prezident Vladimir Putin hovorí, že rozpad Sovietskeho zväzu bol najväčšou geopolitickou katastrofou v 20. storočí, tak sa im nehodí pripomínanie, že ten skvelý Sovietsky zväz mal na svedomí milióny nevinných obetí.

Je to jediné múzeum svojho druhu postavené z bývalého lágra. O to je dôležitejšie, čo sa tam deje. To, ako sa bude ďalej vykladať sovietska história, je veľmi dôležité pre diskurz v súčasnom Rusku. Zakladatelia dva roky bojovali o možnosť ovplyvňovať podobu toho múzea. Ale to sa nepodarilo. Súčasné vedenie ich nepúšťa do múzea, zabavilo pôvodnú expozíciu. Oni už nemajú možnosť akokoľvek ovplyvniť múzeum, a tak vyhlásili likvidáciu svojej organizácie. To je tá hlavná udalosť posledných dní.

Viete, koľko ľudí sedelo v tomto tábore?

Boli to stovky ľudí, disidentov. Ten tábor fungoval od 40. rokov, v 50. rokoch tam boli internovaní zamestnanci ministerstva vnútra, ktorí sa niečím previnili. A od 70. rokov bol tábor zameraný hlavne na disidentov.

Prečo sa v Rusku nestarajú o tieto tábory a s výnimkou jedného si ich nepripomínajú?

Nie je to tak, že by sa o to vôbec nikto nezaujímal alebo nestaral. Problém je však v tom, že tých ľudí, ktorí na to majú kritický názor a vedia, aké je dôležité ich mapovať, je strašne málo. Nemajú prostriedky urobiť poriadnu výpravu, ktorá by tie tábory zdokumentovala. A hlavne, v posledných rokoch sa ocitajú pod čím ďalej, tým väčším tlakom úradov, ako napríklad združenie Memorial. Alebo predtým Centrum Andreja Sacharova v Moskve, ktoré v decembri vyhlásili za ,,zahraničného agenta“. Tých ľudí je málo. Sú to kvapky v mori obrovského nezáujmu a snahy históriu prepisovať alebo zľahčovať.

Vy osobne ste navštívili Perm-36?

Kolegyňa z našej organizácie tam bola, ja osobne som tam nebol. Bolo to jediné múzeum svojho druhu, aj keď ukazovalo podobu táborov v 80. rokoch. Tie tábory vtedy boli iné ako za čias Stalina. Nás však zaujímajú práve tie skutočné stalinské gulagy. Tento týždeň som sa však stretol so zakladateľkou múzea Tatianou Kursinovou a preberali sme celú situáciu. V hre je aj variant, že by sme vďaka našim skúsenostiam pomohli pôvodnú expozíciu z Permu umiestniť na internet.

FOTO - GULAG.CZ
Foto – gulag.cz

Vy ste v posledných rokoch uskutočnili tri cesty na Sibír po táboroch. Čo všetko ste videli?

Navštívili sme sedemnásť táborov (celkovo ich v Sovietskom zväze bolo 30-tisíc, pozn. red.). Sú v rôznom štádiu rozkladu. Boli sme v táboroch popri bývalej Mŕtvej trati. To je železnica medzi Obom a Jenisejom. Tieto tábory sa zachovali z toho dôvodu, že sú dosť vzdialené od dedín a miest, nachádzajú sa v pustých končinách. Čím sú vzdialenejšie, tým je ich stav zachovalejší. Navyše, sú v oblasti, kde je celý rok zamrznutá pôda.

V niektorých táboroch bolo veľa rozpadnutých budov a zachovali sa iba strážne veže. Inde sme našli perfektne zachované budovy vrátane vybavenia. Našli sme väzenské čapice, lyžičky, misky. Niekde sme objavili nespálené listy či rôzne dokumenty. V niektorých z tých táborov to vyzeralo, akoby ich väzni opustili pár týždňov pred našou návštevou.

Koľko ľudí bolo zhruba v jednom takom gulagu?

V tábore bolo v priemere tak 500 ľudí. Ale bolo aj množstvo väčších aj menších.

Počas cesty ste tábory fotili a dokumentovali. Na stránke gulag.cz sa snažíte vytvoriť online múzeum gulagu. Poznáte niečo podobné inde vo svete?

Nič také veru neexistuje, preto sa to snažíme spraviť. Je paradoxné, že tých rozpadnutých táborov je v dnešnom Rusku stále relatívne dosť, ale nie sú podrobne zdokumentované, tak, ako sme to spravili my. My sme urobili panoramatickú prehliadku, zmerali sme budovy, vytvorili sme virtuálnu prehliadku, ktorú si môžete pozrieť na našich stránkach.

To celé by sme teraz chceli rozšíriť a vytvoriť kompletný 3D prechod táborom. Zrekonštruovať to v 3D prostredí, napojiť na to výpovede pamätníkov, prehliadku predmetov dennej potreby a pridať tam čo najviac informácií. Momentálne na to vyberáme cez crowdfundingovú zbierku na stránke hithit.com peniaze od ľudí. Potrebujeme sumu 440-tisíc českých korún (asi 16-tisíc eur), zatiaľ máme polovicu.

Foto - gulag.cz
Foto – gulag.cz

Doteraz ste svoju prácu financovali z vlastných zdrojov?

Takmer úplne sme si to platili zo svojho. Mali sme len menší grant od Vyšegrádskeho fondu. Preto je poľská aj maďarská verzia nášho webu a informácie o Čechoch, Slovákoch, Maďaroch a Poliakoch v gulagu. V sovietskych gulagoch bolo celkovo 25-tisíc občanov Československa. Ale väčšinu sme si platili zo svojho, či už cesty, alebo vývoj panoramatickej prehliadky. Teraz sme však v situácii, keď už nie sme schopní to viac robiť zo svojho a po večeroch.

Ak sa vám podarí vyzbierať sumu, chystáte sa ísť na ďalšie cesty po gulagoch?

To by sme veľmi radi. Tých miest na Sibíri, kde ešte tie tábory existujú, je celkom dosť, či už na Ďalekom východe, na Čukotke, v Permskom kraji alebo aj v Kazachstane . Radi by sme zmapovali to, čo sa ešte dá zmapovať.

Foto - gulag.cz
Foto – gulag.cz

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Svet

Teraz najčítanejšie