Denník N

Keď zvíťazí malosť športových „novinárov“

Niektorí novinári sa nedokážu povzniesť nad osobné vzťahy a do ankety, v ktorej sa hodnotia športové úspechy, ťahajú záležitosti, ktoré do nej jednoducho nepatria.

Pre slovenský šport bol rok 2016 dobrým rokom. Výborným rokom. Až takým výborným, že keď prišlo na voľbu športovca roka, naozaj bolo z čoho vyberať.

Dominika Cibulková mala úžasný záver roka, počas jej zápasov sa v kanceláriách nepracovalo; Veronika Velez-Zuzulová bola a je v životnej forme. Matej Tóth získal olympijské zlato, čo – ak nejde o vodné športy – tiež nebýva pravidlom, no a Peter Sagan dokázal, že pri troche šťastia môže vyhrať, prakticky čo chce. Navyše, ak sa vrátime na vodu, bratranci Škantárovci.

A tak sa hlasovalo, ale hlasovanie je vždy lotériou. Objektívne porovnanie chôdze na desiatky kilometrov a lyžovania na desiatky sekúnd neexistuje. Čo je viac: Saganova suverenita a potvrdenie vlastnej výnimočnosti alebo Cibulkovej boj a nečakané víťazstvo?

Víťazom ankety športovec roka sa nakoniec stal Matej Tóth. Voči výsledku niet čo namietať; problém nastal, keď bolo zverejnené hlasovanie jednotlivých novinárov. Alebo, aby sme boli presní, „novinárov“.

Žijeme v krajine, kde chyby nie sú zosobňované, a ak sú, dotyčný sa neospravedlňuje a nevysvetľuje – naopak. Cíti sa ublížene. Prečo ja? Prečo ja mám vysvetľovať? Prečo mne na to prišli?

Poďme teda menovať, nech vieme, ako „novinári“ (skutoční novinári prepáčia) vnímali výkony slovenských športovcov v roku 2016. Povedzme si, kto a ako hlasoval; predpokladajme, že hovoríme o dospelých jedincoch, ktorí sa nemajú za čo hanbiť.

Tak napríklad pán Pavol Uhrin z fotosport.sk usúdil, že Peter Sagan patrí až na 9. miesto, a pred neho dal aj Marcela Lomnického. Že ste o Pavlovi Uhrinovi, o fotosport.sk ani o Marcelovi Lomnickom nikdy nepočuli?

Ja o posledne menovanom áno, a som presvedčený, že – pri všetkej úcte – lepším športovcom ako Peter Sagan nie je.

Rovnako na 9. miesto dal Sagana aj Peter Mráz z agentúry SITA, no a kolektív Plus 1 deň, kde svoj hlas odovzdalo hneď 12 ľudí zrejme vrátane vrátnika, umiestnil Sagana v priemere na 5. miesto.

Iste, Petrovi Saganovi to môže byť jedno – jeho svet sa odohráva inde, nie na jednom ceremoniáli, v rámci ktorého si hŕstka „novinárov“ vyleje svoje frustrácie. Sagan nikomu nič dokazovať nemusí, kto by však niečo dokazovať mal, sú práve ľudia ako Pavol Uhrin, Peter Mráz a kolektív z Plusky.

Napríklad, že sú profesionáli.

Zatiaľ totiž s istotou vieme povedať toto: dotyční sa nedokážu povzniesť nad osobné vzťahy a do ankety, v ktorej sa hodnotia športové úspechy, ťahajú záležitosti, ktoré do nej jednoducho nepatria. Nehodnotia to, čo by hodnotiť mali – hlasujú v inej súťaži. Neodpovedajú na otázku „čo športovec dokázal“, ale „ako sa mi páči“.

Povedané inak: sú tu zle, preto sú len „novinári“. Malí ľudia, ktorých z ich vlastnej malosti nadúva na prasknutie, a keď ju raz za rok môžu vypustiť, s radosťou to urobia. Predstavujú si, ako ublížili. Ako sa pomstili za to, že sa k ním Peter Sagan nesprával tak, ako si predstavovali. Nevedia, že Peter Sagan na nich kašle, nepotrebuje ich potvrdenie, že je svetovou hviezdou. Je inde.

Kašľať by sme na nich nemali my, ktorí šport sledujeme, píšeme o ňom a máme ho radi.

A mali by sme hovoriť, ktorí to sú. Menovať presne tak, ako treba menovať ministrov, ktorí klamú, poslancov, ktorí nič nerobia, a futbalistov, ktorí sa správajú ako nezodpovední pubertiaci. Volať na zodpovednosť, žiadať odpovede, ukázať prstom. Inak sa ďalej nepohneme.

Matej Tóth by vyhral, aj keby hlasovali podľa zdravého rozumu – má za sebou životný úspech. Toto sú však oni: Pavol Uhrin, Peter Mráz, Plus jeden deň (to je kolektívny autor).

„Novinári.“

Teraz najčítanejšie