Denník N

Osem mužov vlastní toľko, čo chudobnejšia polovica planéty

Miliardári a filantropi Bill Gates a Warren Buffett. Foto – AP
Miliardári a filantropi Bill Gates a Warren Buffett. Foto – AP

V roku 2015 patrilo stotine najbohatších ľudí sveta toľko peňazí, čo zvyšným 99 percentám. Mimovládna organizácia Oxfam upozorňuje, že majetková nerovnosť je najvyššia v histórii a dôvera ľudí v systém má klesajúcu tendenciu.

Britská mimovládna organizácia Oxfam prišla deň pred začiatkom Svetového ekonomického fóra v švajčiarskom Davose s analýzou, podľa ktorej je majetková nerovnosť „väčšia ako kedykoľvek predtým“.

Osem najbohatších ľudí sveta, medzi ktorými figuruje šesť Američanov, Španiel a Mexičan, nazhromaždilo podľa denníka Guardian majetok v hodnote 426 miliárd dolárov. Je to viac, než vlastní chudobnejšia polovica obyvateľov Zeme, čiže približne 3,6 miliardy ľudí.

Kumulované bohatstvo

Oxfam

  • medzinárodná mimovládna nezisková organizácia
  • založená skupinou kvakerov, aktivistov a akademikov v Oxforde v roku 1942
  • zameriava sa na odstránenie chudoby a nespravodlivosti vo svete

Oxfam zverejňuje v posledných rokoch podobné štatistiky pravidelne. Ešte vlani mala chudobnejšia polovica sveta majetok porovnateľný so 62 najbohatšími, no podľa ČTK Oxfam tentoraz použil presnejšiu metodiku. Nové údaje zo švajčiarskej banky Credit Suisse navyše ukázali, že svetové bohatstvo je kumulované v rukách menšieho počtu ľudí, ako sa odhadovalo.

Analytici Oxfamu si pri porovnaní pomohli tradičným rebríčkom magazínu Forbes. Jeho posledná edícia na prvé miesto medzi miliardármi zaradila zakladateľa Microsoftu Billa Gatesa s majetkom vo výške 75 miliárd dolárov.

V jeho elitnej spoločnosti sa ocitajú tradičné mená – zakladateľ módnej značky Zara Amancio Ortega (67 miliárd), investičný magnát Warren Buffet (61 miliárd), mexický magnát Carlos Slim Helu (50 milárd), zakladateľ Amazonu Jeff Bezos (45 miliárd), otec Facebooku Mark Zuckerberg (45 miliárd), tvorca značky Oracle Larry Ellison (44 miliárd) a bývalý primátor New Yorku Michael Bloomberg (40 miliárd).

Percento bohatých

Predstavitelia Svetového ekonomického fóra minulý týždeň uviedli, že nárast nerovnosti a sociálnej polarizácie má za následok, že majetnejší ľudia bohatnú čoraz rýchlejšie a z nemajetných sú ešte chudobnejší.

Podľa aktuálnej správy Oxfamu dosiahol majetok všetkých ľudí sveta métu 255 biliónov dolárov. V uplynulom desaťročí sa rozdiel medzi najbohatším jedným percentom obyvateľstva v pomere k veľkosti majetku zvyšných 99 percent zmenšoval, až kým v roku 2015 nedosiahol mýtickú hranicu päťdesiatich percent.

Foto: Oxfam
V roku 2015 vlastnilo 1 % najbohatších ľudí rovnaký majetok ako zvyšných 99 %. Foto – Oxfam

Paradoxom, na ktorý Oxfam neupozorňuje, je, že mnohí z miliardárov sa čoraz viac venujú dobročinnosti. Bill Gates spolu s manželkou Melindou založil dobročinnú organizáciu a na charitu venoval viac než 44 miliárd dolárov. Warren Buffett vlani prispel čiastkou 2,9 miliardy a Mark Zuckerberg sa po narodení dcéry rozhodol venovať na charitu 99 percent akcií Facebooku. V tom čase mali hodnotu viac než 45 miliárd dolárov.

Dva doláre na deň

„Je nehanebné, že toľko bohatstva je v rukách niekoľkých jedincov, keď každý desiaty človek na svete musí prežiť s dvomi dolármi na deň,“ uviedla ugandská diplomatka Winnie Byanyimová, ktorá je od roku 2013 výkonnou riaditeľkou Oxfamu. „Nerovnosť ženie do chudoby stovky miliónov ľudí, rozdeľuje spoločnosť a podkopáva demokraciu,“ pokračovala Byanyimová, ktorá vystúpi v Davose ako jeden z rečníkov.

Za ďalší morálny problém považuje Oxfam to, že bohatí sa vyhýbajú plateniu daní, ako ukázala napríklad kauza Panama Papers. „Miliardári neraz platia nižšie dane než ich upratovačka alebo sekretárka. To je šialené,“ povedal pre agentúru AP poradca spoločnosti Max Lawson.

Strata dôvery

Marketingová spoločnosť Edelman, ktorá mapuje dôveru ľudí v súčasný systém (do ktorého zaraďuje vládu, oblasť biznisu, neziskové organizácie a médiá), v prieskume zistila, že v súčasnosti verí vo funkčnosť systému iba 15 % opýtaných, pričom toto číslo od hospodárskej krízy v roku 2008 stále klesá.

Aj podľa Lawsona ľudia strácajú dôveru v tradičné autority a médiá, čoho dôsledkom je zvolenie Donalda Trumpa za amerického prezidenta alebo nedávne rozhodnutie Britov o vystúpení z Európskej únie. Agentúra ČTK pripomína, že pred sociálnou nerovnosťou a jej vplyvom varoval aj pápež František a Medzinárodný menový fond.

Oxfam naznačuje, že východiskom z tejto situácie by mohli byť vyššie dane pre bohatých, vyššie dane z príjmu, dôstojné platy, investície do verejných služieb a zlepšenie komunikácie medzi vládami, čo by mohlo boháčom zabrániť vyhýbať sa platbe daní.

Teraz najčítanejšie