Trump urazil bojovníka za práva Afroameričanov, časť kongresmanov bude bojkotovať inauguráciu

Už vyše 30 demokratických členiek a členov kongresu podľa agentúry AP nepríde na piatkovú prezidentskú inauguráciu Donalda Trumpa.

Ignorovať ju bude aj kongresman za Georgiu John Lewis (76). Už to raz urobil: keď sa prezidentom stal George Bush.

Práve Lewis je dôvodom, prečo budú jeho kolegovia Trumpov veľký deň bojkotovať. Zvolenému prezidentovi vyčítajú urážku muža, ktorý je jedným zo symbolov hnutia za občianske práva a rovnosť. Nepáči sa im ani to, že dlhoročného kongresmana napadol v čase, keď si Američania pripomínajú reverenda Martina Luthera Kinga a keď sa mnohé americké menšiny obávajú, že sa Trumpova nenávistná rétorika prenesie do jeho prezidentovania.

John Lewis na konci minulého týždňa povedal niečo, čo mu podľa denníka Chicago Tribune vyčítajú aj jeho spolustraníci. „Verím v odpustenie. Verím v snahu pracovať s ľuďmi. Bude to ťažké. Bude to veľmi komplikované. Nemyslím si, že zvolený prezident je legitímny,“ vyjadril sa v programe Meet the Press.

Trump na to odpovedal na Twitteri: „Kongresman John Lewis by mal tráviť viac času riešením a pomáhaním svojmu volebnému obvodu, ktorý je v hroznom stave a rozpadá sa (nehovoriac o tom, že je zamorený kriminalitou), namiesto toho, aby sa sťažoval na volebné výsledky. Všetko sú to len reči, reči, reči – žiadna akcia ani výsledky. Smutné!“

Lewis zastupuje v kongrese 5. obvod štátu Georgia. Jeho súčasťou sú takmer tri štvrtiny hlavného mesta Atlanta a niektoré predmestia. Ide o obvod obývaný prevažne Afroameričanmi s dlhou tradíciou demokratických kongresmanov.

Člen veľkej šestky

Tón, akým sa Trump pustil do Lewisa považovaného za ikonu hnutia za občianske práva, pobúril nielen kogresmanov, ale aj mnohých vplyvných Američanov. Kongresmanka za New York Yvette Clarková vyhlásila, že Trump neurazil len Lewisa, ale celé Spojené štáty.

Trump, ktorý má zázračný „dar“ dourážať každého, od bežného človeka až po osobnosti z rôznych oblastí života, sa nepríjemnosť s Lewisom snažil zachrániť stretnutím s deťmi Martina Luthera Kinga.

Lewis bol Kingov blízky spolupracovník, člen takzvanej veľkej šestky, čo bola skupina občianskych aktivistov, ktorá v 60. rokoch organizovala akcie a protesty požadujúce zrovnoprávnenie Afroameričanov. Z celej skupiny je nažive už len on.

Rodák z Alabamy sa narodil do sveta, kde sa život riadil nápismi „pre bielych“ a „pre farebných“. „Pamätám si, ako sme sa v detstve s mojimi súrodencami a bratancom vybrali do verejnej knižnice a chceli sme si vybaviť preukaz. Tam nám však povedali, že knižnica nie je pre farebných.“

Počas štúdia na univerzite v Nashville, kde študoval teológiu a filozofiu, sa stal lídrom nenásilných protestov proti rasovej segregácii. Tie sa okrem iného prejavovali tak, že černošskí študenti si v reštauráciách sadli do boxov vyhradených pre bielych a nehybne čakali, kým ich prídu vykázať policajti.

Zbil ho Ku Klux Klan

Zúčastnil sa aj akcie Freedom Riders, pri ktorej siedmi bieli a šiesti čierni Američania cestovali v južanských štátoch verejnou dopravou a, aby poukázali na nezmyselnosť separovania rás, sadali si napriek zákazom vedľa seba. To vyvolávalo násilné reakcie miestnych obyvateľov. V Montgomery Lewisa do bezvedomia zbili členovia Ku Klux Klanu. V roku 2009 sa mu za to líder rasistickej organizácie ospravedlnil.

Lewis sa preslávil aj tým, ako po brutálnom potlačení protestov v alabamskej Selme (marec 1965) s vážne zranenou hlavou ešte pred odvozom do nemocnice apeloval na prezidenta Lyndona Johnsona, aby v meste zasiahol.

V roku 1977 ho po prvýkrát zvolili do kongresu. Metódu nenásilných protestov používal aj v politickom živote. Odsúdil takmer všetky americké vojenské intervencie v zahraničí, požadoval impeachment Georgea Busha. Opakovane sa zastával ilegálnych imigrantov aj gejov.