Denník N

Vnuk Kysučana bol na Mesiaci ako posledný, jeho vlajku z vesmíru komunisti nechceli

Eugene Cernan na snímke NASA. Foto: TASR /AP
Eugene Cernan na snímke NASA. Foto: TASR /AP

Po Mesiaci kráčalo dvanásť ľudí. Doposiaľ posledným z nich bol veliteľ misie Apollo 17 Eugene Cernan, americký astronaut so slovenským pôvodom. V pondelok večer zomrel vo veku 82 rokov.

Eugene Andrew Cernan sa narodil v americkom Chicagu na jar roku 1934. Jeho starí rodičia Štefan a Anna Čerňanovci pochádzali z Vysokej nad Kysucou a v roku 1903 sa pridali k tisíckami chudobných Slovákov, ktorí sa rozhodli hľadať šťastie v Spojených štátoch.

O rok sa im narodil syn Andrew, ktorý si vzal Rozáliu Cihlářovú, pôvodom z južných Čiech. Spolu mali syna Eugena. „Mama neustále niekomu pomáhala. Pochádzala z českého prostredia, čo z nej urobilo oddanú katolíčku a dalo jej to silnú vieru v rodinu,“ spomínal Cernan na svoju matku.

Osudové lietanie

Eugene sa po štúdiách na Purdue University, kde sa po prvý raz stretol s Neilom Armstrongom, stal elektroinžinierom. Viac ho však lákalo letectvo, a tak v roku 1956 zaujal miesto pilota vojenského námorníctva. O sedem rokov neskôr bol zaradený do amerického vesmírneho programu. Odtiaľ už nemal ďaleko k tomu, aby sa z neho stal astronaut.

Lietanie bolo pre Cernana osudové, svoju prvú ženu Barbaru spoznal v lietadle, kde pracovala ako letuška spoločnosti Continental Airlines. Než sa v roku 1981 rozviedli, prežili spolu dvadsať rokov. O šesť rokov neskôr sa Cernan oženil po druhý raz a jeho žena Jan Nanna, s ktorou mal dve dcéry, s ním prežila zvyšok života.

V pondelok 16. januára slávny astronaut v kruhu rodiny zomrel.

Generálka pred Armstrongom

Cernan sa do vesmíru dostal celkom trikrát. Najskôr v roku 1966, keď sa ako pilot kozmickej lode Gemini 9 stal tretím človekom, ktorý vystúpil do otvoreného vesmíru. Pomohla mu k tomu tragická smrť dvojice kolegov. Pôvodní členovia posádky zahynuli pri leteckom nešťastí a pri plnení misie za nich zaskočili Eugene Cernan a Thomas Stafford.

O tri roky neskôr bol Cernan pilotom misie Apollo 10, ktorá sa k Mesiacu priblížila na vzdialenosť 15 kilometrov. Tento pokusný let poslúžil najmä ako generálka pre historický pokus Neila Armstronga a Buzza Aldrina, ktorí už o dva mesiace neskôr ako členovia misie Apollo 11 prví vykročili na povrch prirodzenej družice Zeme.

„Už navždy patrím vesmíru“

Svoj najslávnejší let však Cernan absolvoval až v decembri 1972 ako veliteľ misie Apollo 17. Kým Ronald Evans čakal na obežnej dráhe vo veliteľskom module, Eugene Cernan spolu s geológom Harrisonom Schmittom strávili na Mesiaci viac než tri dni. Taký dlhý čas nevydržala na Mesiaci žiadna z posádok.

„Och, môj bože. Neuveriteľné,“ povedal Cernan do vysielačky, keď sa po prvý raz dotkol povrchu Mesiaca. „Vedel som, že som sa za tie tri dni zmenil a už nepatrím iba Zemi. Odteraz už navždy patrím vesmíru,“ napísal neskôr vo svojich memoároch.

„Okamih, keď som stál na Mesiaci a hľadel na Zem, bol nezabudnuteľný. Videl som svet bez hraníc – náboženských, rasových, jazykových, politických a akýchkoľvek ďalších, ktoré budujeme my ľudia,“ opísal jedinečný zážitok Cernan.

Posledný výstup

Na mesačnom roveri najazdili Cernan so Schmittom takmer 30 kilometrov a pri troch vychádzkach strávili priamo na povrchu 22 hodín a štyri minúty. Za ten čas nazbierali takmer 100 kilogramov skál a hornín, ktoré so sebou priniesli na Zem.

Deň pred návratom Cernan odviezol mesačný rover ďalej od lunárneho modulu, aby mohol nasnímať ich odlet. V roku 2007 si zaspomínal na svoje posledné okamihy na Mesiaci. „Tie kroky hore rebríkom boli veľmi náročné. Nechcel som ísť, chcel som zostať ešte chvíľu,“ povedal pri príležitosti 35. výročia misie.

Rekordný pobyt na Mesiaci akoby signalizoval, že to na dlhší čas bude posledná misia s ľudskou posádkou. Od letu Apolla 17 uplynulo už 44 rokov a odvtedy sa nik neodvážil ani za obežnú dráhu Mesiaca.

Kritika Obamu

Po návrate z vesmíru Cernan ešte pár rokov pôsobil v NASA. Počas rokovaní so Sovietskym zväzom bol hlavným vyjednávačom o spoločnom projekte Apollo-Sojuz. V roku 1976 sa rozhodol odísť do civilu a vrhol sa na podnikanie. Okrem toho pôsobil ako komentátor televízie ABC, na ranči v Texase choval kone a svoje spomienky zhrnul v knihe Posledný muž na Mesiaci.

K aktuálnym témam sa Cernan vyjadroval aj vo vyššom veku. Obzvlášť kritický bol k rozhodnutiu Barracka Obamu zastaviť vesmírny program Constellation, ktorého zámerom bolo dopraviť astronautov na Mesiac a Mars.

„Nemyslím si, že chápe, o čom je tradičná Amerika, pretože on tu vlastne vôbec nevyrastal,“ uviedol pred štyrmi rokmi v rozhovore pre televíziu Fox.

Nechcená vlajka

Astronaut pri svojej najslávnejšej misii zaujal aj tým, že do otvoreného vesmíru vystúpil s československou vlajkou. Po návrate z Mesiaca sa ju pokúšal venovať domovine svojich predkov, no vtedajší režim mu to neumožnil.

„Do príručného kufríka si každý z nás mohol vziať pár drobností. Ja som mal so sebou vlajky niekoľkých štátov vrátane Československa. Kúpil som ju v obchode, vedel som, že moji predkovia odtiaľ pochádzajú,“ povedal Cernan pri návšteve Česka v roku 1994.

Do Československa sa po prvý raz dostal až v roku 1974, ale málokto bol ochotný sa s ním stretnúť. Vlajku tak napokon prevzal riaditeľ astronomického ústavu Luboš Perek a vystavil ju v ondrejovskom observatóriu.

Český astrofyzik Jiří Grygar pre iDnes spomenul, že po Perkovom odchode nový riaditeľ nariadil vlajku schovať, pretože od Sovietov podobne cenný artefakt, ktorý by jej hodnotu vyvážil, nemali.

Návraty na Slovensko

Astronaut ani napriek nezáujmu autorít na svoj pôvod nezabudol a do strednej Európy sa opakovane vracal. Návšteva Česka v roku 2001 sa mu takmer stala osudnou. Pri výhliadkovom lete spadol vrtuľník, v ktorom mu robil spoločníka československý kozmonaut Vladimír Remek, no nikto neutrpel vážnejšie zranenia.

Pri návšteve Slovenska v roku 1994 ho prijal prezident Michal Kováč a stal sa prvou osobnosťou, ktorej odovzdal štátne vyznamenanie Rad bieleho dvojkríža II. triedy.

O desať rokov neskôr Cernan v Bratislave slávnostne otvoril výstavu fotografií z archívu NASA, ktoré boli zhotovené počas letu do kozmu v roku 1972. Stretol sa aj s prezidentom Ivanom Gašparovičom a na pôde Slovenskej technickej univerzity mu udelili čestný titul.

Kysucké múzeum v Čadci mu venovalo čestné miesto v galérii osobností Kysúc a pripomenulo si ho drôtenou sochou.

Drôtená socha Eugena Cernana v Kysuckom múzeu. Foto: TASR.
Drôtená socha Eugena Cernana v Kysuckom múzeu. Foto: TASR

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Svet, Veda

Teraz najčítanejšie