Británia zatvára dvere, Slováci už nebudú môcť prísť pracovať bez obmedzení

Keď v roku 2004 Británia ako jedna z troch krajín otvorila svoj pracovný trh pre nové krajiny EÚ, prišli tam pracovať desaťtisíce až státisíce Slovákov. Táto otvorenosť sa po 15 rokoch skončí.

Oznámila to v dlhoočakávanom prejave britská premiérka Theresa Mayová. Opísala v ňom, aké vzťahy bude mať krajina po odchode z EÚ.

„Dostaneme pod kontrolu počty prichádzajúcich z Európskej únie,“ povedala pred diplomatmi.

Mayová tiež potvrdila, že brexit bude tvrdý. „Nebudeme čiastočným členom, ani pridruženým členom, ani krajinou, ktorá je napoly dnu a napoly vonku,“ povedala.

To znamená, že Británia nebude súčasťou jednotného trhu ani nebude podliehať Súdnemu dvoru EÚ, ktorý mal vplyv na zákony Británie. „Neopustili by sme úplne EÚ, ak by sme nemali kontrolu nad našimi zákonmi,“ povedala.

Prečítajte si

Šéfka Profesie: Slovenskí pracujúci majú v Británii veľmi dobré meno, nemajú sa čoho báť

Dodala, že Británia sa bude snažiť vyrokovať čo najotvorenejší prístup na európsky trh, ako aj colnú úniu.

Ekonómovia hovorili, že odchod z jednotného trhu bude britskú ekonomiku bolieť. Podľa analýzy ministerstva financií príjmy krajiny prídu o 66 miliárd libier ročne.

Británia sa to bude snažiť nahradiť dohodami o slobodnejšom obchodovaní s inými štátmi sveta: s USA, Čínou, Indiou, Austráliou či Novým Zélandom. Mayová viackrát povedala, že jej vízia je „globálna Británia“, čo bolo heslo, ktoré mala napísané aj na rečníckom pulte.

Prejav predniesla v budove, kde podľa BBC kedysi britská vláda oznámila pripojenie sa k jednotnému európskemu trhu.

Čo bude so Slovákmi?

Neznamená to však, že Slováci, ktorí dlhodobo žijú v Británii, by po roku 2019 museli odísť.

Ak v Británii žijú päť rokov, môžu požiadať o trvalý pobyt, ktorý im umožní v krajine zostať žiť a pracovať aj naďalej. Hoci na papieri by malo ísť o formalitu, prax ukazuje, že to nie je také jednoduché.

Denník Guardian priniesol príbeh nemeckého neurochirurga Sama Schwarzkopfa, ktorý žije v krajine od roku 1999, keď sem prišiel študovať. Má britskú manželku a vlani na jar sa rozhodol požiadať o trvalý pobyt, pretože to je prvý krok k tomu, aby získal občianstvo.

„V júni týždeň pred referendom moju žiadosť zamietli. Dôvodom bolo, že som nepriložil pas, ale iba notársky overenú farebnú kópiu,“ povedal pre Guardian.

1. Poskytnúť istotu v procese odchodu z EÚ.
2. Kontrola nad našimi zákonmi.
3. Posilnenie Únie medzi 4 národmi v Británii.
4. Dohodnúť pokračovanie bezhraničného styku s Írskom.
5. Kontrola počtu ľudí, ktorí do Británie prichádzajú z Európy.
6. Ochrana práv občanov EÚ v Británii a Britov žijúcich v štátoch EÚ.
7. Ochrana práv zamestnancov.
8. Voľný obchod s európskymi trhmi vďaka ambicióznej dohode o voľnom obchode s EÚ.
9. Nové obchodné dohody s krajinami mimo EÚ.
10. Pokračovanie spolupráce s európskymi partnermi v oblasti vedy a výskumu.
11. Spolupráca v boji proti zločinu a terorizmu.
12. Pokojný, postupný brexit.

Nebol jediný. „Stáva sa to každý deň. Pointa je, že tu máme systém, ktorý nefunguje a neodkáže si poradiť s registráciou troch miliónov ľudí. Je to obrovská byrokratická úloha a aj vláda si musí uvedomiť, že to bude musieť riešiť,“ povedal pre Guardian Nicolas Hatton, aktivista z neziskovky the3million, ktorá bojuje za práva občanov EÚ v Británii. Presne 3 milióny ich žijú v krajine, Slovákov je momentálne zhruba 80-tisíc.

Slováci sa neboja

Slováci žijúci v Británii dlhodobo sú optimisti. Neboja sa, že by museli opustiť Britániu.

„Moji známi sú všetko veľkí optimisti. Nikto nepredpokladá, že by chceli posielať domov zabehnutých pracujúcich ľudí. Všetci veria tomu, že napriek niektorým neracionálnym krokom, ktoré sa stali, sa britská vláda bude snažiť zachovať rozumne a nerobiť veľké problémy zabehnutým pracujúcim,“ povedal Miroslav Vladovič, ktorý žije v Londýne už štyri roky.

On sám plánuje požiadať o trvalý pobyt, neskôr sa chce vrátiť s s úsporami na Slovensku. Brexit však spôsobil pád libry, čo mu uškodilo.

Migrácia cudzincov do Británie (1975 – 2015)

Otázne je, či budú môcť v Británii zostať aj Slováci, ktorí v čase odchodu z Únie (jar 2019) budú žiť v krajine kratšie ako päť rokov. Britská vláda chce o tom rokovať, a chce dosiahnuť, aby rovnaké práva mali aj Briti žijúci v ostatných štátoch EÚ.

Švédska ministerka pre EÚ Ann Linde napríklad povedala, že chce, aby sa budúcnosť 100-tisíc Švédov v Británii vyriešila ako jedna z prvých vecí pri rokovaniach. Mayová v prejave povedala, že status občanov EÚ v Británii a Britov v štátoch EÚ bude patriť medzi priority rokovania.

Ak by naozaj došlo k tvrdému brexitu, znamenalo by to, že v budúcnosti by už Slováci nemohli voľne prísť a pracovať v Británii. Ešte sa však nevie, aký druh pracovných víz by potrebovali budúci prichádzajúci.

Mayová povedala, že krajina bude otvorená najmä pre zručnú a talentovanú pracovnú silu.“Privítame tých najlepších a najtalentovanejších občanov EÚ,“ povedala.

Plán na tvrdý brexit kritizovali labouristi či liberálni demokrati, ale aj niektorí konzervatívni poslanci. „Vláda na toto nemá mandát. Ísť do rokovaní s tým, že sa vzdáte jednotného trhu a colnej únie, je extrémne vážna a zlá správa,“ povedala pre Sky News Anna Soubry, konzervatívna poslankyňa, ktorá kampaňovala za EÚ.

Rozdelená verejnosť

Názory verejnosti v otázke brexitu sú rozdelené. Podľa veľkého novembrového prieskumu NatCen chce väčšina (90 percent) zachovanie prístupu na jednotný trh, no zároveň aj (70 percent) zaviesť limity na imigrantov z EÚ. Na otázku, či by mali dovoliť voľne žiť ľuďom z EÚ výmenou za voľný trh, odpovedalo 49 percent áno a 51 percent nie. Je to takmer identický výsledok ako referendum o brexite z júna minulého roka.

Práve zastaviť voľnú imigráciu ľudí z iných krajín je hlavnou prioritou britskej premiérky. Tá sa k nej tvrdo stavala už ako ministerka vnútra.

Jeden z dôvodov, prečo fanúšikovia brexitu v referende vyhrali, mohla byť aj správa o počtoch imigrantov z roku 2015, ktorá vyšla krátko pred hlasovaním. Podľa nej v roku 2015 prišlo na ostrovy o 330-tisíc ľudí viac, ako z nich odišlo. Polovica z týchto ľudí prišla z EÚ.

Bolo to druhé najvyššie číslo. Keď sa v roku 2004 otváral pracovný trh pre nové členské krajiny vrátane Slovenska, vtedajší premiér Tony Blair hovoril, že príde 13-tisíc ľudí ročne. Sekol sa desaťnásobne. Počet imigrantov sa nepodarilo znížiť ani jeho nasledovníkovi Davidovi Cameronovi.

Mayová sa imigrantom venovala aj vo svojom októbrovom prejave na konferencii Konzervatívnej strany. Okrem iného povedala, že spôsobili nižšie príjmy nízkokvalifikovaných zamestnancov, niektorí dokonca prišli pre nich o prácu.

Jej vlastné ministerstvo vnútra však v roku 2014 v analýze napísalo, že je relatívne málo dôkazov, že migrácia spôsobila štatisticky významné vyhnanie Britov z pracovného trhu, keď je ekonomika silná.