Denník N

Široký priznal, že je majiteľom Váhostavu, za jeho utajovanie mala firma dostať pokutu

Foto Denník N – Vladimír Šimíček
Foto Denník N – Vladimír Šimíček

V registri konečných užívateľov výhod Váhostav najskôr neuviedol Juraja Širokého. Dnes už tam je.

Juraj Široký priznal, že je vlastníkom stavebnej firmy Váhostav, ktorá získala viac štátnych zákaziek. Jeho meno sa objavilo aj v registri konečných užívateľov výhod. Informáciu ako prvá priniesla RTVS.

Váhostav pôvodne v registri ako konečných užívateľov výhod zverejnil len troch členov štatutárneho orgánu, dnes už tam je Široký. Ten ešte vlani v apríli na súde tvrdil: „Nie som vlastníkom Váhostavu, ani som nikdy nebol.“ Povedal to na súde s Denníkom N.

Hovorca Váhostavu Tomáš Halán hovorí, že tieto dve vyjadrenia spolu nesúvisia: „Tieto dve skutočnosti nie sú v rozpore. V čase, keď pán Široký dal vyhlásenie, bolo pravdivé a vplyv vo Váhostave získal neskôr.“ Na otázku, kedy vplyv vo Váhostave získal, už Halán neodpovedal.

Otázka, kto je majiteľom tejto spoločnosti, získala na naliehavosti v roku 2015, keď naplno prepukla kauza Váhostav. Firma síce dostávala peniaze od štátu na stavbu diaľnice, sama však mesiace neplatila firmám, a teda robotníkom, za ich odvedenú prácu. Smer sa dostal pod silný tlak a narýchlo prijal zákon, ktorý okrem iného určil aj zverejňovanie konečných užívateľov výhod.

Firmy, ktoré zvíťazia vo verejných obstarávaniach, musia do registra zapisovať mená osôb, ktoré vlastnia aspoň 25 percent majetkových, hlasovacích alebo iných práv vo firme. Register v tejto podobe bude fungovať len do februára, keď začne platiť nový protischránkový zákon, ktorý presadila ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd).

Pôvodne v tomto registri Juraj Široký nebol, čo kritizovala Transparency International a opozičný poslanec Ondrej Dostál (poslanecký klub SaS) preto podal informácie aj podnet na Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO). „Ak zákon má mať nejaký zmysel, tak nech reálne funguje a ukazuje tých, ktorí sú reálnymi užívateľmi konečných výhod a nie nejaké biele kone,“ hovorí Dostál. Rozhodnutie mu ešte nedoručili, ale s tým, že vo Váhostave je uvedený ako konečný užívateľ výhod Široký, je spokojný. „Až doteraz o tom vedeli na Slovensku všetci okrem Úradu pre verejné obstarávanie,“ dodal.

sirokyVáhostav mal v súvislosti so zápismi do registra dostať aj pokutu. Úrad pre verejné obstarávanie Denníku N potvrdil, že vo veci zverejnených konečných užívateľov výhod vydal pri Váhostave rozhodnutie. Výšku hovorca ÚVO Ján Mažgút nepovedal, rozhodnutie ešte nie je právoplatné. Keď ho Váhostav získa, môže sa proti nemu ešte odvolať.

„Je zarážajúce, že z takej inštitúcie, ako je ÚVO, sa informácia o uložení pokuty, ktorá nie je zatiaľ nikde zverejnená, dostane skôr k novinárom ako k účastníkom konania. Rozhodnutie ÚVO nebolo Váhostavu do dnešného dňa doručené a spoločnosť si na doručenie počká. Po vyhodnotení rozhodnutia podnikne prípadné ďalšie kroky,“ tvrdí hovorca Váhostavu Halán.

Váhostav podľa zákona prijatého v roku 2015 môže dostať pokutu od 10-tisíc do 1 milióna eur. Ondrej Dostál, ktorý podnet podával, o rozhodnutí ani pokute nevie.

Štruktúru vlastníkov Váhostavu, ktorý napríklad rekonštruoval Bratislavský hrad, odkryla Transparency International.

vahos-1024x762

Na vrchole pyramídy je akciovka Váhostav-SK a potom ďalšie známe firmy roky spájané s Jurajom Širokým – Finasist, Druhá strategická a Prvá strategická. Transparency International Slovensko v spolupráci s dátovou firmou Bisnode Slovensko vysledovali vlastnícku štruktúru až na Cyprus, Nový Zéland a do Kostariky.

Podiely v Druhej strategickej a Prvej strategickej podľa Transparency vlastnia novozélandské firmy Draeger Holdings a Pakema Holdings. Z tých potom väzby pokračujú ďalej na Cyprus a Nový Zéland, v jednej vetve dokonca k piatim fyzickým osobám z Kostariky.

„Pozrite sa na to, ako komplikovane vyzerá akcionárska štruktúra Váhostavu, ktorý teraz ide nezaplatiť až 85 percent svojich dlhov malým dodávateľom,“ uvádzala vtedy svoj graf Transparency International Slovensko na svojom Facebooku.

„Ak ste poctivý podnikateľ, nech aj milionár, nemáte dôvod skrývať svoje vlastníctvo po schránkových firmách. Nie je hanbou, ak biznis niekedy nevyjde a skončí sa trebárs aj konkurzom, ale je nehorázne nastaviť si firemnú štruktúru tak, že podfuky s obchodnými partnermi sa robia veľmi ľahko.“

Váhostav zachraňoval štát

Reštrukturalizáciu a dlhy Váhostavu riešila vláda aj parlament ešte v apríli 2015. Po tom, čo sa začali nevyplatení dodávatelia sťažovať, že Váhostav im nezaplatil faktúry.

A tak štát zaplatil ešte raz – vyplatil dodávateľov Váhostavu. Išlo o takmer 13 miliónov eur. „Celkovo podalo žiadosti 470 veriteľov,“ napísala ešte v apríli minulého roku Slovenská reštrukturalizačná, ktorú štát zriadil na to, aby sa u nej nevyplatení stavbári uchádzali o pomoc.

Štát platil najviac 200-tisíc eur s tým, že viac než polovicu pohľadávky nemajú stavbári na účtoch čakať. Tým, ktorým dlhuje Váhostav viac než 400-tisíc eur, sa tak štátna schéma vyplatí menej.

Takíto veritelia zrejme zvážili aj inú možnosť, ktorú mali na výber: nechať si preplatiť počas piatich rokov asi 19 percent nepreplatených faktúr priamo od Váhostavu, potom do výšky 50 percent si ich vymáhať hoci aj cez exekúciu. Teoreticky môžu po rokoch dostať naspäť aj všetko, ale len vtedy, keby sa Váhostavu podľa oficiálnych čísiel darilo.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Kauza Váhostav

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie