Kaliňákova tajomníčka Saková novú kultúru neprinesie

Autor je politológ

Verejné vystúpenie šéfa Smeru Roberta Fica s nástupníckou politickou generáciou bolo dlho očakávanou udalosťou. Človek, poznajúc stranícke pomery sociálnych demokratov, by možno predpokladal, že bude okázalejšie, s kulisou stoviek straníckych štatistov a s dostatočným mediálnym pokrytím. Lenže, vyjadrené v jazyku bývalého korunného princa sociálnych demokratov, skutok sa nestal.

Premiér predstavil budúce stranícke kádre skutočne poskromne. Bez vedľajších efektov, bez zbytočných ľudí, prostredníctvom videoblogu a… päť minúť po dvanástej. A preto vyvoláva špekulácie, či ide o skutočných nástupcov dosluhujúcich smeráckych harcovníkov, alebo či ide zo strany premiéra len o divadlo s úmyslom upriamiť pozornosť verejnosti iným smerom.

Už si všimli preferencie

Nech vyznievajú špekulácie o posolstve predsedu Smeru akokoľvek, vyzerá to tak, že už aj na Súmračnej konečne zaregistrovali postupne upadajúce voličské preferencie. Fica s Kaliňákom drží vo funkcii už len verné voličské jadro, ale konkurencia, SNS a Kotleba, mu silno klope na dvere. Je preto najvyšší čas zabezpečiť sa na dôchodok. Beztrestný dôchodok.

Iste, prirodzeným nástupcom jedného Roberta mal byť iný Robert. Tak znel pôvodný plán a dlho vyzeral reálne. Lenže prišla kauza Bašternák a pre ňu je dnes minister vnútra politickou mŕtvolou s mínusovou mierou dôvery a prirodzenou schopnosťou ťahať stranu smerom nadol. Takže treba nových ľudí a ideálne niekoho mladého.
Samozrejme, nie až takého mladého. Mená ako Brixi, Martvoň, Kolesík či Blaha totiž pôsobia skôr ako skupina exotov, než perspektívnych nástupcov zakladateľov Smeru. Takže bolo treba vytiahnuť niekoho nového.

Okrem bývalého predsedu parlamentu a súčasného, veľkými kauzami zatiaľ nepostihnutého podpredsedu vlády aj dámu, ktorú okrem manžela a blízkych rodinných príslušníkov pozná azda už len Robert Kaliňák. No a tu je pes zakopaný.

Pripraviť svet o stopy

Ak Kaliňák vyberie do vysokej straníckej i verejnej funkcie svojho nástupcu, motív môže byť len jeden. Pripraviť svet o všetky stopy, ktoré by v budúcnosti mohli viesť k usvedčeniu súčasných straníckych lídrov z protiprávneho konania.

Budúca vláda, nech v nej bude sedieť Smer alebo nie, musí nájsť čistý stôl. Žiadne mediálne predstavenie so zatýkaním bývalého premiéra (prípadne ministra vnútra), ako sme toho boli pred rokmi svedkami v Trenčianskych Tepliciach, by sa už nikdy nemalo zopakovať. Bonaparte sa predsa nesmie stať symbolom toho, čo svojho času predstavovala Elektra. Aj keď je namieste obava, či už nie je neskoro.

Smer preto musí urobiť kroky, aby sa neopakoval scenár HZDS. V ideálnom prípade zabezpečiť pre stranu koaličný potenciál aj do budúcnosti. Nikto si nedovolí vylamovať dvere pomocou výbušniny na byte bývalého predsedu vládnej strany tak, ako to bolo v prípade Elektry pred takmer sedemnástimi rokmi.

Lenže všetko môže byť inak, napokon aj podľa ministra vnútra korupcia na najvyšších miestach neexistuje. Prezentovať Denisu Sakovú môže mať aj iný význam, hoci bezprostredne súvisí s vyššie načrtnutým.

Reakcia na dve dámy?

Vo verejnosti ešte neutíchlo vystúpenie dvoch mladých dám, v ktorom jedna upozornila na pochybné nakladanie s peniazmi na ministerstve zahraničných vecí a druhá na skostnatený, spiatočnícky a korupcii podliehajúci systém riadenia na ministerstve vnútra, pričom ani jedna si nedávala servítku pred ústa pri hodnotení svojich najvyšších šéfov.

Odvážna kritika verejných inštitúcií zo strany Zuzany Hlávkovej a Moniky Filipovej na chvíľu priniesla nádej, že na Slovensku sa po mnohých rokoch zobudil mladý človek s úprimným záujmom o veci verejné. Nebol to teda Matovič, Sulík či ktorýkoľvek opozičný politik, kto zatriasol preferenciami Smeru, ale práve tieto dve odvážne mladé dámy.

V tomto momente bolo od vedenia Smeru rozumné, že verejnosti ukázalo iných, ešte stále pomerne mladých ľudí ochotných obhajovať záujmy strany. S hodnotovou výbavou síce odlišnou než u dvoch spomínaných mladých úradníčok, ale zatiaľ nezaťažených korupčnými aférami. Úloha Petra Pellegriniho a Denisy Sakovej tak bude vyrovnávať tento nerovnovážny stav, ktorý je momentálne viac naklonený na stranu mladých kritikov existujúceho establišmentu.

Výber nových tvárí však nasvedčuje tomu, že k veľkým zmenám štýlu riadenia vecí verejných prakticky nedôjde. Politický životopis štátnej tajomníčky ministerstva vnútra totiž prezrádza, že s ministrom Kaliňákom je prepojená mimoriadne intenzívne. Hneď je teda na mieste predpoklad, že vo svojom rozhodovaní nebude autonómna, ale bude len predĺženou rukou súčasného ministra po jeho prípadnom odchode z politiky.

Nech už teda skutočný dôvod predstavenia nových tvárí Smeru vyznieva akokoľvek, Roberta Fica ako straníckeho predsedu treba pochváliť a dať za príklad lídrom pravicových strán, ktorí vedú svoje stranícke formácie v súlade s filozofiou „po mne potopa“.