Denník N

Druhý pokus o zákaz neonacistickej strany v Nemecku nevyšiel

Krajne pravicová NPD má v Nemecku okolo 5-tisíc členov, teraz sľubuje, že znovu začne fungovať v plnej sile. Foto – TASR/AP
Krajne pravicová NPD má v Nemecku okolo 5-tisíc členov, teraz sľubuje, že znovu začne fungovať v plnej sile. Foto – TASR/AP

Hlavným argumentom ústavného súdu bolo, že radikálna pravica nemá veľký vplyv a jej zmýšľanie by sa aj tak nepodarilo zakázať.

Nemecký ústavný súd v utorok podľa očakávaní znovu odmietol zakázať krajne pravicovú Národnodemokratickú stranu Nemecka (NPD). Hlavným dôvodom je hlavne jej upadajúci význam. Nikdy sa jej tiež nepodarilo dostať do federálnych zákonodarných orgánov.

V posledných voľbách do spolkového snemu v roku 2013 získala NPD len 1,3 percenta hlasov. Najviac, 4,3 percenta, získali v roku 1969.

Na rozdiel od neonacistov sa pre odpor voči utečencom a protiislamistickým náladám v Nemecku teraz viac darí populistickej Alternatíve pre Nemecko (AfD), ktorá má v prieskumoch okolo 15 percent.

Rozhodnutie o žiadosti, ktorú podali prostredníctvom Spolkovej rady (Bundesrat), oznámil predseda nemeckého ústavného súdu Andreas Vosskuhle. Prvý pokus o zákaz najstaršej aktívnej neonacistickej strany v Nemecku stroskotal už v roku 2003. Tento spor trval od decembra 2013.

Sú hrozba, ale…

Spolková rada argumentovala, že neonacisti z rasistickej a antisemitskej NPD ohrozujú demokratické usporiadanie v krajine. V Nemecku sa o tom viedli dva názory.

Podľa jedného by ich zákaz bol kontraproduktívny – predstavitelia neonacistickej scény by sa len dostali do podzemného hnutia a v ilegalite viac skrývali. Podľa druhého negatívne rozhodnutie súdu NPD len legitimizuje a zanechá odkaz, že byť neonacistom je prijateľné.

Odhaduje sa, že NPD má od svojho vzniku v roku 1964 okolo 5-tisíc členov. 

Ústavní sudcovia hlasovali jednohlasne proti zákazu NPD. FOTO - TASR/AP
Ústavní sudcovia hlasovali jednohlasne proti zákazu NPD. Foto – TASR/AP

„NPD síce sleduje protiústavné ciele, v súčasnosti však chýbajú konkrétne závažné podklady, ktoré by nasvedčovali tomu, že jej konanie vedie k úspechu,“ uviedol v zdôvodnení sudca Vosskuhle. Povedal tiež, že ich zámerom je naozaj nahradenie ústavného systému autoritárskym štátom.

Verdikt môže byť pre niekoho iritujúci, zákazom strany však nedôjde k zákazu zmýšľania alebo presvedčenia, argumentoval šéf ústavného súdu. Ak NPD v budúcnosti opäť posilní, majú podľa neho nemecké inštitúcie stále možnosť navrhnúť zákaz strany. Proti zákazu hlasovalo všetkých osem sudcov.

Naposledy zakázali komunistov

Ústavný súd odmietol NPD zakázať už v roku 2003. Vtedy sa však samotnou žiadosťou vlády a spolkového parlamentu vôbec nezaoberal, pretože vyšlo najavo, že úrady mali v strane informátorov v najužšom vedení.

NPD sa na Facebooku označila za „dvojnásobného víťaza“. „Oddnes sme tu zasa naplno,“ uviedla strana. „Dôsledné nasadenie za národ a vlasť môže pokračovať,“ dodala neonacistická strana.

Zástupcovia parlamentných strán vyjadrili nad rozhodnutím ústavného súdu väčšinou sklamanie. Zákaz strany by bol prínosom k boju proti pravicovému extrémizmu, uviedla sociálnodemokratická poslankyňa Eva Höglová.

Za „tragický deň pre demokraciu“ označil dnešok Medzinárodný osvienčimský výbor. Rozhodnutie súdu je podľa organizácie v očiach preživších holokaust „desivo odtrhnuté od reality“.

V súčasnosti má NPD jedného europoslanca a približne 340 zástupcov v obecných, mestských a krajských zastupiteľstvách predovšetkým vo východnej časti krajiny. Jej baštou je Sasko, kde majú jej komunálni politici 80 mandátov.

Naposledy nemecký ústavný súd zakázal Komunistickú stranu Nemecka (KPD) v roku 1956. Komunisti boli po Socialistickej ríšskej strane (SRP), ktorá sa otvorene hlásila k odkazu nacistickej NSDAP, druhou zakázanou stranou.

Svet

Teraz najčítanejšie