Denník N

Trump, Kollár či Kotleba. Vedci riešia, ako písať o nenávistných postojoch bez reklamy

foto N – Tomáš Benedikovič
foto N – Tomáš Benedikovič

Pokrytie xenofóbnych či rasistických názorov politikov z nich robí bežnú súčasť života občana, čím sa stávajú normálnymi, tvrdia vedci. Ako z tejto šlamastiky?

Novinári v Spojených štátoch, ale aj inde, sa ocitli v nepríjemnej situácii. Ich povinnosťou je písať o svete, ktorý nás obklopuje, no jeho súčasťou je aj Donald Trump a iní zahraniční a slovenskí politici, ktorí šíria xenofóbne, rasistické či antisystémové názory.

Ako o nich informovať bez toho, aby sme im robili reklamu a nešírili sme poznatky, ktoré sa v slušnej spoločnosti nenosia?

George Lakoff, kognitívny vedec a lingvista z univerzity v Berkeley, v tom má jasno a hovorí: „Keď opakujete Trumpa, pomáhate Trumpovi.“

Lakoff je autorom známej knihy Nemyslite na slona!. Keď človeku dáte príkaz, aby na slona nemyslel, prvá vec, ktorá mu napadne, je slon. Ak niečo popierame – v tomto prípade myšlienku na slona –, tak to zároveň aktivujeme.

Nie som podvodník

Keď sa prezident Nixon obrátil k národu, aby ho upokojil po afére Watergate, v prejave opakoval frázu: „Nie som podvodník.“ Tým, že to popieral, iba rozširoval posolstvo svojich oponentov, ktorí ho za podvodníka považovali, vysvetľuje Lakoff.

Dochádza tu k rovnakému javu ako v príklade so slonom: tým, že niečo popierame, aktivujeme to. Hoci Nixon tvrdil, že nie je darebák, bolo to jedno, lebo ľudia si spojili jeho osobu s nelichotivým prívlastkom. Tak funguje ľudská myseľ.

Lakoff argumentuje, že keď novinári kritizujú Trumpa, v podstate len normalizujú jeho názory, lebo postoje, ktoré boli kedysi neakceptovateľné – napríklad zákaz vstupu moslimov do krajiny –, ľudia dennodenne konzumujú a nevyhnú sa im.

Normalizácia

Ak boli v minulosti uvedené názory mimo ich predstavivosti, každodenné pokrytie Trumpových extravagantných názorov z nich robí bežnú súčasť života občana, čím sa stávajú normálnymi.

Kognitívny vedec a experimentálny filozof Joshua Knobe z Yalovej univerzity pre Denník N povedal, že „ľudia vnímajú nejaké správanie ako viac normálne, ak sa vyskytuje častejšie“. Knobe dodal, že „je pozoruhodné, že ľudia také správanie opakujú a potom sa tak aj sami správajú“.

Opísal tak nelichotivý jav, v ktorom sme sa ocitli: novinári píšu o Trumpových postojoch, čím sa v očiach ľudí normalizujú, takže sa podľa nich začnú občania aj správať.

Krádeže v národnom parku

Minulý týždeň opísal Knobe pre magazín Vox takýto experiment z roku 2006. Správcovia národného parku v Arizone mali problém, že im ľudia kradli skamenené drevo, takže príroda chradla.

S krádežami si dlho nevedeli rady, až im napadlo, aby na tabuľku napísali takýto oznam: „Vaše dedičstvo sa každý deň pustoší krádežami skameneného dreva váhy 14 ton ročne, hlavne v malých kúskoch.“

Aký bol výsledok? Krádeže sa ešte zvýšili. Knobe tvrdí, že preto, lebo tabuľka urobila zo správania – v tomto prípade krádeží –, ktoré väčšina návštevníkov vnímala kedysi ako nekalé, niečo normálne.

Ak im kedysi krádež neprišla ani na um, teraz im ju predložili ako jednu z možností, ktorá je na zváženie.

Kontrola faktov

K podobnému javu, vraví Knobe, dochádza aj s Trumpom: písaním o ňom mu novinári robia reklamu a zo správania, ktoré bolo kedysi neprípustné, robia štandard. „Nezáleží na tom, ako často a hlasno tvrdíme, že Trump robí zlé veci, jeho správanie normalizujeme už len tým, že o ňom dávame ľuďom vedieť,“ píše Knobe pre Vox.

Knoba sme sa opýtali, aký je jeho názor na tímy kontrolórov (z angl. fact-checkers), ktorých si redakcie v Spojených štátoch najali, aby overovali to, čo Trump tvrdí. „Môj názor je, že to nepomôže. Naopak, ak budú novinári dôkladne písať o detailoch Trumpových činov, prispejú k tomu, že sa jeho názory budú javiť ako normálne. Tým sa problém ešte viac prehĺbi,“ povedal nám Knobe.

Fakty nestačia

Ani sociológ Andrej Findor z Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK v Bratislave si nemyslí, že by „kontrola faktov mala taký pozitívny vplyv, aký by sme od nej očakávali“. Dodal však, že k tomu nemá exaktné dáta.

„Bolo by veľmi zaujímavé otestovať to. Ale ľudia, ktorí s Trumpom súhlasia a ktorým sa páči, čo hovorí, sa nedajú tak ľahko presvedčiť iba cez fakty,“ dodal slovenský sociológ.

Čo hovoria vedci:

  • opakovanie nenávistných názorov vedie k ich normalizácii
  • politici by sa nemali venovať argumentom protivníkov, ale vlastnej politike, ak nechcú, aby zviditeľňovali riešenia konkurentov
  • kontrola faktov nemusí pomôcť, niektorých ľudí fakty nepresvedčia
  • poučovanie z pozície morálnej nadradenosti ľudí nepresvedčí, vo svojich názoroch sa ešte utvrdia (efekt opačného účinku)
  • príbeh má dve strany: extrémisti hovoria o niektorých ľuďoch, že sú paraziti (Rómovia, moslimovia, …). Novinári by o nich mohli hovoriť ako o obetiach navrhovaných politík. Srdcia ľudí by sa tak mohli obmäkčiť, lebo k tým, ktorých vnímame ako obete, sa správame citlivejšie

Narazil tak na skutočnosť, že ľudská myseľ nie je dokonalá a svet si neustále ohýba podľa toho, ako sa nám to akurát hodí. Jeden príklad za všetky: v 50. rokoch minulého storočia vznikla v USA malá skupinka vyznávačov UFO, ktorí boli presvedčení, že mimozemšťania priletia, aby ich ako posledných „čistých“ zachránili na Zemi, ktorá prepadla hriechu.

Niekoľkokrát mali stanovený presný dátum príletu. Keď mimozemšťania opakovane nedorazili, ľudia si nepovedali, že sú to blázni, ktorí veria na nezmysly. Namiesto toho si začali vymýšľať príbehy – akokoľvek absurdné –, prečo sa návšteva nepodarila.

Hlas obetí

Ako by teda mali médiá písať o politikovi, ktorý si vymýšľa alebo šíri a vzbudzuje nenávistné nálady? „Stále nad tým rozmýšľam, to nie je jednoduchá otázka,“ povedal Findor.

„George Lakoff upozorňuje, že ak chcete viesť dialóg s názorovým protivníkom, nemali by ste opakovať jeho argumenty. Venujte sa sebe a svojej politike, ktorú navrhujete. Kebyže som bol politik a stál by proti mne Trump, Kotleba alebo Kollár, tak by som sa nesnažil toľko hovoriť o nich, ale o sebe. O tom, čo chcem ja dosiahnuť. Aby oni reagovali na mňa a nie ja na nich.“

Sociológ navrhuje, aby politici, ktorí s Trumpom nesúhlasia, dali hlas tým, ktorých by sa prezidentove opatrenia negatívne dotkli. Aby sa roly vymenili a z moslimov či Mexičanov – vykresľovaných ako parazitov, ktorí vyciciavajú americkú ekonomiku alebo ohrozujú Ameriku, „ktorá chce byť zase veľkou“ – sa stali obete navrhovanej politiky. V takom prípade by sa inak tvrdé srdcia ľudí, ktoré nedbajú na fakty, možno obmäkčili.

Morálna nadradenosť

Findor nás upozornil aj na to, že Trumpovi pomohlo, keď sa jeho názory „rozpitvávali z pozície akejsi morálnej nadradenosti“. Ľudia tak nadobudli pocit, že nimi New York či iná „kaviareň“ pohŕdajú, čo zvýšilo jeho podporu. „Myslím si, že takáto poloha je dobrá masáž ega pre ľudí, ktorí s Trumpom nesúhlasia, ale okrem toho to neplní nič dobré.“

Ako to celé zhrnúť? Novinári riešia takúto dilemu: ich úlohou je písať aj o Trumpovi či kotlebovcoch, ale daň, ktorú to má, je, že tým normalizujú ich nevhodné správanie. Na druhej strane, ak by ich názory nepokrývali, už by neboli novinári, lebo by takých politikov proste len ignorovali. Ako z tejto šlamastiky? Definitívny recept nepoznáme.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Človek

Veda

Teraz najčítanejšie