Odmietol zlatý padák, v Španielsku má vlastnú ulicu. Novým predsedom europarlamentu bude Antonio Tajani

Len málokomu sa podarí mať už počas života ulicu, ktorá nesie jeho meno. Ak sa však prejdete po španielskom meste Gijón, natrafíte na Tajaniho ulicu, ktorú pomenovali podľa 63-ročného politika. Ten sa v utorok stal novým predsedom Európskeho parlamentu.

Ešte zaujímavejšie je to preto, že Antonio Tajani je Talian, ktorý sa narodil v Ríme. Viac ako doma si ho však cenia v takmer 300-tisícovom španielskom meste. Tajanimu vďačia za to, že ľudia neprišli o prácu.

Ešte ako eurokomisár pre priemysel sa v roku 2014 po mesiacoch rokovaní postaral o to, aby Gijón neopustila firma Tenneco, ktorá v meste zamestnávala viac ako 200 ľudí.

Teraz bude taliansky politik riadiť europarlament. Posunie sa tak do ďalšej významnej funkcie v Európskej únii – doteraz bol eurokomisárom, podpredsedom Európskej komisie aj Európskeho parlamentu a v rokoch 1994 až 2008 europoslancom.

Odmietol pol milióna eur

Počas krátkej prezentácie, ktorú mali kandidáti ráno, však Tajani neupozorňoval len na svoje skúsenosti, ale snažil sa využiť aj nálady, ktoré žiadajú zmenu. „Nemôžeme sa uzatvárať v našej slonovinovej veži v Bruseli, musíme sa otvárať občanom,“ vyhlásil.

Pochválil sa aj tým, že ako odchádzajúci eurokomisár odmietol „zlatý pádak“: „Nezobral som zlatý padák od Komisie pol milióna eur, pretože mi to prišlo nefér, aby som bral toľko peňazí, keď tu toľko ľudí trpí a nepracuje.“

Tajani je vyštudovaný právnik, ktorý dlhé roky pôsobil ako novinár. V Ríme dokonca riadil denník Il Giorniale a pracoval aj ako spravodajca v Libanone, Somálsku, Sovietskom zväze a v talianskom štátnom rádiu RAI.

Ako väčšina kandidátov na post predsedu EP, aj Tajani ovláda hneď niekoľko cudzích jazykov – dohovorí sa po anglicky, po francúzsky a po španielsky, čo ukázal aj počas tlačovky, keď jazyky bez problémov striedal.

„Je to skúsený politik s charizmou, ktorý má medzi poslancami rešpekt. Som rada, že do čela Európskeho parlamentu bol zvolený človek, ktorý sa hlási ku kresťanským koreňom Európy a hodnotám, na ktorých bola založená,“ zhodnotila Tajaniho pre Denník N slovenská europoslankyňa Anna Záborská, ktorá je z rovnakej frakcie ako nový predseda parlamentu.

Berlusconiho známy

Počas volebného dňa Tajani čelil aj kritike, najmä zo strany socialistov. Tým sa nepáči, že všetky najdôležitejšie inštitúcie EÚ (Parlament, Európska rada, Komisia) budú ovládať ľudovci. „Myslím si, že je to nesprávne, takáto situácia je veľmi neštandardná, pretože vždy sme sa vedeli dohodnúť na tom, že tie inštitúcie boli rozdelené,“ komentovala pre Denník N túto situáciu slovenská europoslankyňa Monika Flašíkova-Beňová.

Anna Záborská však tvrdí, že to nie je až taký problém. „Dohody o obsadení týchto funkcií sa vždy robia samostatne, už aj preto, že na voľbu predsedu parlamentu nemajú členské štáty žiaden vplyv a rozhodujú len poslanci. A možno je dobré pripomenúť, že po posledných voľbách bola napríklad funkcia predsedu Rady ponúknutá socialistickej frakcii ako druhej najväčšej. Oni však vtedy radšej požiadali o funkciu vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničnú politiku a podpredsedníčky EK pre Fredericu Mogherini,“ povedala pre Denník N.

Socialisti okrem toho kritizovali aj dohodu ľudovcov a liberálov a niektoré mimovládky upozorňovali liberálov na to, že podporujú človeka, ktorý v minulosti mal aj nie príliš liberálne vyjadrenia.

Pripomenuli, že v roku 1996 Tajani v prípade dieťaťa, ktoré v Škótsku vychovával homosexuálny pár, vyhlásil, že dieťa „bude mať vážne psychické problémy a problémy pri integrácii do spoločnosti“.

Išlo však o špecifický prípad vytrhnutý z kontextu a politickú hru s cieľom ukradnúť mu zopár hlasov.

Tajaniho kritikom prekáža aj jeho politická minulosť v Taliansku. Nový predseda Európskeho parlamentu v mladosti obhajoval monarchiu a bol členom strany, ktorá žiadala jej obnovenie. Neskôr spoluzakladal stranu kontroverzného talianskeho premiéra Silvia Berlusconiho Forza Italia.

Tajani zároveň patril medzi jeho najbližších spolupracovníkov a v prvej vláde bol rok jeho hovorcom. Niektorí socialistickí europoslanci na Twitteri liberálom vyčítali, že najprv rokovali s populistami z Hnutia piatich hviezd a teraz sa pridali k Berlusconiho známemu.

Čo chce presadiť?

Nový predseda EP už pred voľbami tvrdil, že chce byť predsedom všetkých europoslancov a nechce politizovať.

„Ja verím v Európu, ale musíme sa zmeniť. Potrebujeme silný parlament, dobrého predsedu a dobrého rečníka, ktorý bude pracovať pre všetkých. Potrebujeme predsedu, nie premiéra. Predsedu, ktorý má skúsenosti.“

Chce obhajovať záujmy parlamentu voči Rade a Komisii a medzi svoje priority zaradil aj klasické témy, ktoré v posledných rokoch rezonujú v Európe – boj proti terorizmu, riešenie migrácie, boj proti klimatickým zmenám, energetickú politiku, brexit aj rodovú rovnosť.

V kontexte utorkového prejavu britskej premiérky Theresy Mayovej, ktorá oznámila tvrdý brexit, vyzneli zaujímavo aj jeho vyjadrenia o tejto téme. Tajani tvrdí, že Veľká Británia bude aj naďalej silným partnerom EÚ, a to aj napriek odchodu z Únie.

Veľkú dôležitosť prikladá aj nezamestnanosti.„Musíme venovať veľkú časť našej práce tým, ktorí sa nachádzajú v ťažkostiach. Je to najlepšie posolstvo, ktoré môže odísť zo Štrasburgu v týchto časoch,“ povedal po zvolení.

„Chcel by som sa poďakovať vám všetkým – tým, ktorí odovzdali hlas mne, aj tým, ktorí hlasovali za môjho priateľa Gianniho Pittellu. Bol to demokratický súboj, ja budem predsedom všetkých a budem rešpektovať všetkých poslancov a skupiny.“ S Pittellom sa ešte pred oznámením výsledkov, keď už bolo poslancom jasné, že vyhrá práve Tajani, vrúcne objali.

Výnimočné dlhé voľby

Utorková voľba nového predsedu Európskeho parlamentu bola veľmi dramatická. Už v novembri, keď doterajší predseda Martin Schulz oznámil, že sa chce vrátiť do nemeckej politiky, sa rozbehli špekulácie o tom, kto ho nahradí.

V pondelok sa začali medzi novinármi a europoslancami šíriť informácie, že voľby budú dlhé a môžu sa natiahnuť až do noci. Očakávalo sa totiž, že predseda europarlamentu nebude známy po 1. kole, čo sa naposledy stalo v roku 2002.

Aj roky predtým bolo nezvolenie predsedu hneď na prvý pokus skôr výnimkou – od roku 1979 sa to stalo päťkrát a voľby sa do posledného štvrtého kola dostali iba raz.

Napokon sa to potvrdilo a poslanci si svojho šéfa zvolili až v poslednom 4. kole, v ktorom sa už rozhodovalo jednoduchou väčšinou. Tajani získal 351 hlasov, jeho krajan a konkurent Gianni Pittella 282.

Voľbám však neprospeli ani scenáre ako zo seriálu House of Cards, ktoré sa začali objavovať tesne pred nimi – frakcia socialistov a demokratov (S&D) odmietla rešpektovať dohodu, ktorú s ľudovcami uzavreli pred poslednými voľbami a ktorá mala zabezpečiť striedanie kandidátov dvoch najsilnejších skupín v parlamente.

Ľudovci totiž stoja na čele Komisie aj Európskej rady a kandidát S&D Gianni Pittella odmietol, aby kontrolovali aj europarlament. Nie všetkým socialistom sa však Pittellovo rozhodnutie pozdávalo.

„Mali by sme si v EP zachovať naozaj také princípy parlamentarizmu a ak teda ľudovci majú predsedu Komisie a Rady a náš bývalý predseda podpísal, že sa nebudeme o ten post uchádzať, mali sme byť veľmi transparentní a povedať, že naša morálka nás priviedli k tomu, že budeme podporovať Verhofstadta. To sme neurobili, respektíve Pittella to sebecky neurobil a teraz sme v postavení, že všetky pozície bude mať EPP,“ hovorí Flašíková-Beňová.

Niekoľko dní pred voľbami prišiel ďalší zaujímavý moment – talianski populisti z Hnutia piatich hviezd oznámili, že sa chcú pridať k liberálom.

Jeden z najväčších euroskeptikov a šéf kampane za brexit Nigel Farage za to lídra Hnutia piatich hviezd Beppeho Grilla kritizoval a tvrdil, že sa pridal k establišmentu. Liberáli však napokon talianskych populistov odmietli. Neboli totiž presvedčení, že členovia strany, ktorá chce v Taliansku referendum o odchode z eurozóny, naozaj zdieľajú ich ideály.

A napokon, tesne pred prezentáciou kandidátov a aj samotnými voľbami nečakane odstúpil Guy Verhofstadt, bývalý belgický premiér a kandidát ALDE. Verhofstadt síce nepatril medzi najväčších favoritov, ale voľby mohol ovplyvniť.

Šéf liberálov sa radšej rozhodol podporiť Antonia Tajaniho. „Toto je prvý dôležitý krok pri budovaní proeurópskej koalície a posilnení Únie, čo je dnes mimoriadne potrebné. S Trumpom, Putinom a ďalšími výzvami, ktorým Európa čelí, je kľúčové, aby sme spolupracovali pri reforme Únie,“ povedal Verhofstadt.

Neskôr sa k Tajanimu pridali aj konzervatívci a reformisti, čo Talianovi v poslednom kole zabezpečilo dostatok hlasov na víťazstvo. Konzervatívci po voľbách vyhlásili, že Tajani im sľúbil, že bude neutrálnym predsedom a bude rešpektovať všetkých, nielen členov svojej frakcie.

Tajani to potvrdil aj na povolebnej tlačovke: „Dnes začína nová éra. Budem predseda pre všetkých. „To je demokracia, každý má právo vyjadriť sa,“ vyhlásil.