Obama skrátil whistleblowerke Manningovej trest, podľa jej fanúšikov tak zachránil jej život

17. mája transrodová žena Chelsea Manningová opustí mužskú vojenskú väznicu v Kansase.

Umožní to jedno z posledných rozhodnutí Baracka Obamu v Bielom dome. Bývalá vojenská analytička Manningová je zodpovedná za najväčší únik tajných informácií v dejinách Spojených štátov, čo z nej v očiach jedných robí odvážnu hrdinku odhaľujúcu vážne zlyhania americkej politiky, a v očiach druhých zradkyňu, ktorá ich zverejnením prostredníctvom portálu Wikileaks ohrozila životy mnohých ľudí aj americké národné záujmy.

Tieto dva protikladné názory sa prejavujú aj v hodnotení Obamovho rozhodnutia skrátiť jej trest z 35 rokov na sedem. Podľa prezidenta je sedemročný trest dostatočne odstrašujúcim pre tých, čo by mali podobné úmysly ako Manningová.

Koho nahneval

To si nemyslia Obamovi kritici, keď tvrdia, že prezident vytvoril nebezpečný precedens.

„Keď som viedol vojakov v Afganistane, Manningová nás podkopávala zverejňovaním stoviek tisícov tajných informácií. Nerozumiem, ako môže prezident cítiť špeciálny súcit s niekým, kto ohrozil životy našich jednotiek, diplomatov, spravodajských dôstojníkov,“ vyhlásil republikánsky senátor a vojnový veterán Tom Cotton.

Ľudia z Obamovho okolia dávali pomerne jasno najavo, že Manningová je úplne odlišný prípad ako ďalší slávny whistleblower, Edward Snowden, ktorý Biely dom nepožiadal o udelenie milosti. Manningová podľa ich výkladu určite spáchala závažný trestný čin, ale nie je zradkyňou, ani sa neskrýva v krajine, čo sa otvorene pokúša podkopať americkú demokraciu.

To je priama narážka na Snowdena ukrývajúceho sa v Rusku. Tomu krátko po oznámení o Manningovej oznámili, že mu predĺžia pobyt o niekoľko rokov.

Obama: Nie je zradkyňa

Manningová od zverejnenia amerických depeší uznala, že nekonala správne, absolvovala riadny vojenský súd, dostala veľmi vysoký a, vzhľadom na problémy so svojou identitou, v zásade krutý 35-ročný trest v mužskej väznici. Dlho ju držali na samotke, odopierali jej liečbu, keď vyhlásila, že nie je mužom, ale ženou, aj keď sa pokúsila o samovraždu.

Drobná, dnes 29-ročná žena vstúpila do armády ako 19-ročný mladík Bradley Manning, ktorý si myslel, že v dominantne mužskej armáde si skôr poradí s problémami so svojou rodovou identitou. Tento motív pri súde opakovala aj jej obhajoba.

Pracovala tiež s tým, že v čase, keď Manningová poskytla tajné informácie WikiLeaks, mala psychické problémy a trpela miernou formou Aspergerovho syndrómu. Manningová mala veľmi zlé detstvo, jej matka bola alkoholička, pila aj počas tehotenstva. Až do dvoch rokov neprijímala inú stravu ako mlieko. Vychovala ju de facto jej o 11 rokov staršia sestra.

Rodičia sa rozviedli, otec sa znovu oženil, čo Manningová zle niesla. S macochou mala vyhrotené vzťahy, objavilo sa medzi nimi aj násilie.

Od detstva mala veľmi jasné politické názory, hovorila, že je ateistka. Deti v škole rýchlo odhalili, že je „iná“, a šikanovali ju. Šťastná nebola, ani keď krátko pracovala pre počítačovú firmu. Ovládala prácu, ale nevedela komunikovať s kolegami. Známi ju označili za nešťastné dieťa, ktorému sa nikto poriadne nevenoval, psychológovia za detsky naivnú idealistku.

„Ľutujem, že moje konanie ublížilo ľuďom. Ľutujem, že ublížilo Spojeným štátom. Ospravedlňujem sa za nezamýšľané dôsledky mojich činov. Keď som sa rozhodovala, verila som, že idem pomôcť ľuďom, nie im ublížiť. V čase, keď som sa rozhodovala, som riešila veľa vecí v mojom osobnom živote,“ vyhlásila v roku 2013 na súde.

Ten sa nedal príliš obmäkčiť a vymeral jej vysoký trest. Hrozil jej však až trest smrti za pomáhanie nepriateľovi.

Manningová poskytla Wikileaks 750-tisíc verejných aj tajných vojenských a diplomatických dokumentov. Ukázali pochybenia americkej armády v Iraku aj Afganistane, pri ktorých zahynuli civilisti, pomery v Guantáname aj to, aké informácie posielajú americkí diplomati o krajinách, kde pôsobia, a aké sú skutočné názory americkej diplomacie.

Lady Gaga

Manningová tajné informácie, ku ktorým sa dostala napriek svojmu nevýznamnému postaveniu v armáde, odkopírovala na CD Lady Gaga a na SD karte z fotoaparátu ich prepravila do USA, kde ich odovzdala WikiLeaks. Jej dokumenty urobili zo šéfa organizácie Juliana Assangea mediálnu hviezdu.

Ten sa ukrýva na ekvádorskej ambasáde v Londýne pred vydaním do Švédska, kde čelí obvineniam zo sexuálneho obťažovania. Minulý týždeň vyhlásil, že ak Manningová dostane milosť, sám sa vydá americkým úradom. USA pritom o jeho vydanie nepožiadali, ani sa oficiálne nevie, že americké ministerstvo spravodlivosti by Assangea z niečoho obviňovalo, hoci priznáva, že WikiLeaks vyšetruje.

Assangeov právny tím tvrdí, že zakladateľ portálu Wikileaks splní, čo sľúbil, po tom, čo bude Manningová na slobode. Ako a kedy to chce presne urobiť, nepovedal. Treba však povedať, že Obama Manningovej neudelil milosť, len jej skrátil trest. Milosť ani skrátenie trestu z odsúdených nesnímajú vinu.

Wikileaks aj samotný Assange sa v poslednom čase stali „miláčikmi“ Donalda Trumpa. Wikileaks v predvolebnej kampani zverejnili tajné dokumenty Demokratickej strany a Assange otvorene vyjadroval znechutenie z Hillary Clintonovej.

Priaznivci Manningovej tvrdia, že Obama je spoluzodpovedný za jej utrpenie a zbytočne dlhý pobyt vo väzení a svojím rozhodnutím jej zachránil život. „Nemyslím si, že mala stráviť čo i len jeden deň vo väzení. Je hrdinka a inšpirovala milióny ľudí na celom svete,“ povedal reportér Glenn Greenwald, ktorý pracoval so Snowdenom.