Denník N

O láske a strachu

Súžitie lásky a strachu produkuje obrovskú silu – silu tvoriť, aj silu ničiť.

Na záver šiesteho dňa sa Boh spokojne zvalil do postele. Tesne pred pádom do tvrdého spánku, rekapitulujúc vykonané dielo, s hrôzou si uvedomil, že človeka obdaril nielen láskou, ale aj strachom. Boh zneistel. Otázka, či strach a láska idú dokopy, ho vyhnala z postele. Chvíľu nervózne kráčal hore-dole nebom, škrabal sa po brade. Potom si spomenul, že je všemohúci. Tretím okom, ktoré si na noc odkladal do pohára s whisky, sa zahľadel do budúcnosti.

A uvidel v nej mužov s kvetmi, ktoré držali ako tenisovú raketu a ženy tak strašne oblečené v úpornej snahe zapáčiť sa, až boli krásne. Videl odveký súboj lásky, ktorá si nenárokuje s tou, ktorá očakáva. Boh spoznal aj lásku matky k svojmu dieťaťu a pripustil, že nič väčšie neexistuje. (Neskôr skúsil ľudí presvedčiť, že jeho láska k nim je väčšia, až taká, že obetoval svojho syna, ale mnohí tú performanciu nepochopili.)

Videl lásku k partnerovi pripútanému na lôžko. Lásku, ktorá sa vzdáva svojich snov v prospech snov spoločných. Všimol si aj sebalásku, k slobodnému spôsobu života bez partnera. Nenávisť k rodičom hneď vedľa lásky k starým rodičom. Love s pošramotenými nervami, keď nie sú lóve, a s rozžiarenými očami, keď je ich opäť dosť. Lásku nikdy nevyslovenú, aj lásku neopätovanú. Lásku znevažovanú tými, ktorí ju nikdy nezažili, a lásku ospevovanú len hŕstkou básnikov, lebo ostatní sa hanbia o nej hovoriť.

Lenže v bezprostrednej blízkosti lásky zachytil strach. Strach, že hoci je milovaný, ostane človek partnerom nepochopený a vo vnútri naďalej sám. Strach úplne sa otvoriť, odovzdať sa a stať sa tak zraniteľnejším. Obava, že pre toho druhého nie si dosť dobrý. Strach o druhej ráno, keď dcéra či manžel stále nie je doma, hoci mal byť a nedal o sebe vedieť. Strach zo seba, svojich myšlienok o sympatickej tridsiatničke z kancelárie o poschodie nižšie. Strach byť stopercentne úprimný, no nezraniť. Strach stratiť strach a riskovať zistenie, aký prázdny život si doteraz žil.

Boh s úžasom pozeral do budúcnosti a videl, že súžitie lásky a strachu produkuje obrovskú silu – silu tvoriť, aj silu ničiť. No keďže ľuďom daroval slobodu, pri ktorej často zabúdali na zodpovednosť, vnímal riziko, že sila ničiť môže v jednotlivých vzťahoch, aj vo veľkom príbehu ľudstva v určitom okamihu prevážiť. A už nebude cesty späť. Pripadalo mu to vzrušujúce. Mierne napätý, ale spokojný so sebou znovu uľahol do postele. A nechal nás žiť.

Komentáre

Teraz najčítanejšie