Václav Mika si udržal kožu na tvári

Autor je podpredsedom SaS

Musím povedať, že tento komentár píšem s rozpačitým pocitom. Riaditeľa sekcie spravodajstva, športu a publicistiky RTVS Lukáša Dika prakticky nepoznám, ak sa nemýlim, tak osobne som ho stretol len raz v živote, v čase, keď ešte pracoval v Markíze a ja som bol ministrom obrany.

Moja skúsenosť s ním bola v tom čase negatívna. Vtedy išlo o nevyvážený postoj televízie voči mne v súvislosti s vtedajším opozičným poslancom Robertom Kaliňákom. Vec som však nechal tak, bol som poučený skúsenejšími kolegami „znalými“ novinárskeho a politického prostredia, ktorí mi vysvetlili, že pán Diko a Robert Kaliňák sa „dobre poznajú“.

Na RTVS mám však jednoznačne negatívny názor, lebo sa nespráva ku mne a k strane Sloboda a Solidarita férovo. Je až neuveriteľné, že ma za uplynulé štyri roky ako opozičného poslanca a bývalého ministra obrany nepozvali ani do jedinej hlavnej televíznej politickej diskusnej relácie, a to len preto, lebo smeráci majú z diskusie so mnou strach.

K vtedajšiemu ministrovi obrany Martinovi Glváčovi pozývali submisívnych poslancov Fedora alebo Gála, čím zásadným spôsobom porušovali vyváženosť diskusií v tom zmysle, že s ministrom daného rezortu by mal diskutovať v prvom rade jeho predchodca. Do diskusnej relácie ma nikdy nepozvali ani ako podpredsedu opozičnej strany k nejakej inej politickej alebo straníckej téme.

V tomto volebnom období to je rovnaké. Ako podpredseda SaS a človek, ktorý zastupuje v teraz už najsilnejšej opozičnej strane problematiku oboch silových rezortov, som nebol pozvaný od volieb do žiadnej hlavnej politickej televíznej diskusnej relácie.

V jednom prípade RTVS nasadila tomuto submisívnemu správaniu voči vládnej moci korunu. Keď pripravovala nedávno diskusiu Roberta Kaliňáka k migračnej kríze, ten si „vyžiadal“ za partnera nášho poslanca Drobu. Strana SaS ponúkla ako diskutujúceho logicky mňa, keďže v nej zastávam funkciu tímlídra pre vonkajšiu a vnútornú bezpečnosť a toto sú moje témy. Kaliňák diskutovať so mnou odmietol a RTVS to nielenže akceptovala, ale tohto skompromitovaného ministra nechala robiť si PR samého len s redaktorom! To je ďaleko za čiarou.

Napriek tomu je potrebné sa aj Lukáša Dika, aj RTVS, ktorá by mala byť verejnoprávna, teraz zastať.

Riaditeľ RTVS Mika nedávno povolal Lukáša Dika po škandále, ktorý sa prevalil pri zverejnení jeho SMS komunikácie s bývalým hovorcom ministerstva vnútra a dnes politikom Gáborom Grendelom, naspäť na jeho miesto a chce ho nechať pokračovať v práci.

Pripomeňme, že SMS-ky zverejnil na tlačovej besede Marián Kočner a nebolo to ľúbivé čítanie, pokiaľ je teda to, čo bolo zverejnené, od slova do slova pravdivé. A pripomeňme tiež, že Lukáš Diko dostal po prevalení sa tejto komunikácie voľno, až pokiaľ dve nezávislé kontrolné komisie Rady RTVS nerozhodnú, či sa profesionálne spreneveril alebo nespreneveril svojej pozícii. Inými slovami, či sa nechal komandovať politikom, prípadne si ním nechal zasahovať do svojej práce.

Na Václava Miku sa zniesla za jeho kroky, hlavne od niektorých predstaviteľov strán Smer-SD a SNS kritika. Rada RTVS však konštatovala, že ani jedna komisia nepreukázala zasahovanie do práce Lukáša Dika od žiadneho politika, a to je kľúčové.

Prípad Diko – Grendel je teda diametrálne odlišný prípad, ako bol prípad redaktorky Pravdy Vandy „Bejby“ Vavrovej, ktorú bol Robert Kaliňák svojho času schopný poslať aj s jeho Erikom „pudlíkom“ Tomášom do redakcie dokonca v nedeľu, aby zavesila na web diskreditačné video, ako idem z Trenčína rýchlo po diaľnici a nedodržiavam rýchlosť. Takisto sa jej a prostredníctvom nej vyhrážal pomaly celej redakcii Pravdy, vrátane jej šéfky stratou zamestnania, ak nebudú písať tak, ako on chce, a nebudú písať vyslovene špinavé články o mne ako o Kaliňákovom politickom protivníkovi. A Pravda vtedy písala a písala. Takéto niečo Lukáš Diko a Gábor Grendel nikdy nepáchali, alebo sa to aspoň v tomto prípade nepreukázalo.

Václav Mika rozhodol teda správne, keď novinára Dika vrátil do funkcie. Podstata musí byť práca novinára, jej výsledok, nie jeho privátna komunikácia, ktorú niekto získal nelegálne a zverejnil. Lebo ak by súkromie ľudí bolo odrazu verejné, tak by mnohí prišli nielen o zamestnanie, ale aj o dôveru, vplyv a politickú moc. Len si spomeňme na „muža s kolou“, zháňanie miliónov jeho vlastnou hlavou a najmä na to, ako sa ku kole ani k miliónom nehlási.  Z toho hľadiska je smiešne, že najviac mudrujú smeráci a predstavitelia SNS, lebo práve tí by mali byť najviac ticho.

Lukáš Diko by mal odísť v prípade, ak by neodvádzal dobrú robotu, a nie preto, že bol vo svojej (navyše nepotvrdenej) súkromnej komunikácii vulgárny. A ak je s jeho prácou RTVS spokojná (evidentne je), tak je krok riaditeľa Miku logický a správny. Lukáš Diko navyše nie je politik, aby prijímal nejakú morálnu zodpovednosť, a jeho výroky nech si s ním riešia jeho kolegovia, podriadení alebo (bývalí) kamaráti, a nie vedenie RTVS. A už vonkoncom nie politici Smeru a SNS, z ktorých niektorí sa o morálku možno ani neobtreli. A dnes zasa chcú zvolávať inkvizičné výbory. 

Takže zhrnuté a podčiarknuté. Riaditeľ Mika odmietol nekalé praktiky a podržal svojho človeka, šéfa spravodajstva Diku. Jeho obdobie sa však podľa všetkého končí, takže to bolo aj  o určitom udržaní si kože na tvári. A RTVS? Obávam sa, že BBC z toho nebude. Ba čo horšie, s normalizovaným šéfom podľa vkusu Andreja Danka to bude zase jeden veľký verejnoprávny problém.