Denník N

Tento štát nie je pre postihnutých, školy v Bratislave deti s hendikepom nechcú

Bariéry v správe ombudsmanky.
Bariéry v správe ombudsmanky.

Ombudsmanka Jana Dubovcová sa prešla po školách a nemocniciach. Výsledky nie sú dobré a čo je horšie, vedenie bariéry často ani nevníma a nezaoberá sa nimi.

Stačí si zlomiť nohu a zistíte, aký problém je dostať sa do verejných budov, kde by vás mali liečiť alebo kde sa vzdelávate. Ak ste na vozíku, môžu byť pre vás úplne neprístupné. A tak sa môže stať, že si nevyberáte školu či lekára podľa kvality, ale podľa toho, či  sa viete dostať do ambulancie alebo do učebne. Miesto výsledkov školy či nemocnice musíte riešiť, či sú tam schody bez rampy, výťahu či nadjazdu.

Ombudsmanka Jana Dubovcová urobila prieskum na bratislavských školách aj v nemocniciach a ambulanciách na celom Slovensku. Výsledky nie sú dobré a čo je horšie, vedenie bariéry často ani nevníma a nezaoberá sa nimi.

Bratislavské školy deti s hendikepom nechcú

Ako sú bratislavské základné, stredné a vysoké školy prispôsobené pre študentov s hendikepom? Verejná ochrankyňa práv urobila prieskum na desiatich základných a stredných školách a na štyroch fakultách vysokých škôl (zoznam je nižšie). Najlepšie sú prispôsobené pre ľudí s hendikepom  vysoké školy. Základné a stredné školy sa bezbariérovosťou veľmi nezaoberajú a nevnímajú to ako problém. „V základných a stredných školách je situácia alarmujúca,“ hovorí Dubovcová.

s2

Bezbariérovosť vnímajú školy ako nadštandard. „Jeden zriaďovateľ dokonca priznal, že v niektorých školách v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti neprijímajú žiakov s telesným postihnutím, čo je neprijateľné.“

Školy, ktoré Jana Dubovcová s kolegami navštívila, sídlia väčšinou v starých budovách v zlom technickom stave. Vedenie škôl sa zväčša bráni, že na odstránenie bariér nemajú dosť peňazí. Ale to podľa Dubovcovej nie je hlavný problém.

s

„Základné a stredné školy a ich vedenia v minulosti bezbariérovosť nepovažovali za problém, pretože ľudia so zdravotným postihnutím sa mali vzdelávať inde, nie v ich inštitúciách. Súčasné vedenia škôl, pri všetkých iných problémoch v školstve nepovažujú bezbariérovosť za taký dôležitý problém, aby mu venovali sústredenú a pravidelnú pozornosť,“ napísala v správe.

Vidieť to na rekonštrukciách a opravách, pri ktorých školy len nedávno minuli veľa peňazí a popri nich mohli odstrániť aj bariéry, ale neurobili to.

s3

Na odstránenie mnohých bariér v skutočnosti nepotrebujú veľa peňazí. Niekedy stačí obyčajný zvonček, držadlo, odstránenie zbytočne vysokého prahu, či jednoduchá informácia, rekapituluje Dubovcová. „A aj tak tieto prekážky škola nespozoruje, a tak nemôžu byť odstránené, všíma si malé, ale dôležité detaily.

Ani v súkromných školách to nebolo lepšie, a to aj keď boli často priestory nové, niekedy až honosné, vo vnútri neboli bezbariérové.

s5

Čo to znamená pre rodičov a deti s postihnutím? Že si budú hľadať iné školy. Majú teda výber školy výrazne obmedzený. „Školy ukazujú model správania k osobám so zdravotným postihnutím. Aj tým, ako sa vo svojej ustanovizni starajú o bezbariérovosť každého druhu, vrátane tej priestorovej,“ píše Dubovcová.

Ak priestory nebudú bezbariérové, vysielajú podľa nej signál, že s ľuďmi so zdravotným postihnutím vo svojej spoločnosti nepočítajú.

Nedostanú sa ani do budovy

Ombudsmanka kontrolovala, ako je prispôsobený vchod, vnútro budovy, sociálne zariadenia aj to, či sú vyhradené parkovacie miesta.  Z 24 navštívených škôl malo bezbariérový prístup deväť. V troch školách je zabezpečený iba čiastočne a v 12 školách nie je vôbec.

Niektoré školy majú problém už so vstupnými dverami –  ťažko sa otvárajú a manévrovací priestor pred vchodom je nedostatočný. Pri schodoch často chýba zábradlie a označenie prvého a posledného schodu.

skola1

Ďalej musia žiaci bojovať s mnohými prekážkami v budove.  Z desiatich základných škôl nebola ani jedna vo vnútri bezbariérová. Z desiatich stredných škôl obstála len SOŠ pre žiakov s telesným postihnutím na Mokrohájskej ulici. Problém je najmä v schodoch, ktoré znemožňujú pohyb medzi poschodiami, do šatní či telocviční.

s8

Na prekonanie schodov by žiaci s hendikepom potrebovali výťah. Ten malo len Súkromné gymnázium ESPRIT. Ak však doň niekto chce nastúpiť, musí prekonať schody a aj dvere sú pre vozík priúzke.

V troch zo štyroch z navštívených vysokých škôl (EUBA, PF UK, VŠMU)
je možný bezbariérový pohyb vo väčšine priestorov, nie však vo všetkých. Priestory Fakulty architektúry STU sú z hľadiska bezbariérovosti pohybu vo vnútri úplne nevyhovujúce.

Pri vysokých školách je viditeľný pokrok. „S výnimkou jednej budovy sú všetky školy vybavené výťahmi. Výťah nie je dostupný v budove VŠMU na Ventúrskej ulici, kde nie je dostupné ani iné alternatívne riešenie.“

Problémom na vysokých školách sú aj učebne, v ktorých sú lavice a stoličky pevne spojené  s podlahou.

Veľmi zle sú na tom aj sociálne zariadenia. Len štyri školy zo všetkých navštívených majú toalety vhodné pre osoby na vozíku. Na základných a stredných škôl má bezbariérovú toaletu iba SOŠ pre žiakov s telesným postihnutím na Mokrohájskej ulici.

A čo na to tí, čo za školy zodpovedajú? Väčšina zo starostov, vysokých škôl či samospráv sľubuje zlepšenie a pripravuje zmeny. Starosta Starého Mesta Rado Ševčík povedal, že zatiaľ na ich školách nechcel študovať žiadny žiak so zdravotným postihnutím, a preto žiadna ich škola nemá bezbariérový prístup. Z eurofondov v tomto období však chce zaplatiť, aby jedna škola bola bezbariérová.

s9

V Novom Meste starosta Rudolf Kusý zdravotne postihnutých posiela do špeciálnych školských zariadení: „Základné školy nemajú vytvorené vhodné podmienky pre zdravotne postihnutých žiakov. Sme presvedčení, že takíto žiaci by mali navštevovať špeciálne školské zariadenia, ktoré sú na výchovno-vzdelávaciu činnosť týchto žiakov prispôsobené personálne, priestorovo, vybavením, pomôckami,“ cituje starostu Dubovcová v správe. To povedal starosta aj napriek tomu, že v niektorých školách sú už čiastočné úpravy pre deti so zdravotným postihnutím.

Ktoré školy vyžrebovali a urobili v nich prieskum

Základné školy a špeciálne základné školy

  • Základná škola Medzilaborecká – zriaďovateľ mestská časť Bratislava-Ružinov
  • Základná škola s materskou školou Milana Rastislava Štefánika (Grösslingová ulica) – zriaďovateľ mestská časť Bratislava-Staré Mesto
  • Základná škola Borodáčova – zriaďovateľ mestská časť Bratislava-Ružinov
  • Základná škola s materskou školou s vyučovacím jazykom maďarským (Vetvárska ulica) – zriaďovateľ mestská časť Bratislava Podunajské Biskupice
  • Základná škola s materskou školou Odborárska – zriaďovateľ mestská časť Bratislava-Nové Mesto
  • Základná škola s materskou školou Za kasárňou – mestská časť Bratislava-Nové Mesto
  • Základná škola pre žiakov so sluchovým postihnutím Gejzu Slaninku ako organizačná zložka Spojenej školy internátnej Hrdličkova – zriaďovateľ Okresný úrad Bratislava
  • Špeciálna základná škola pre žiakov so zrakovým postihnutím internátna ako organizačná zložka Spojenej školy internátnej pre žiakov so zrakovým postihnutím (Svrčia ulica) – zriaďovateľ Okresný úrad Bratislava
  • Súkromná základná škola pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním Bajkalská  – zriaďovateľ Výchovno-vzdelávacie združenie Bajkalská
  • Súkromná základná škola s materskou školou British International School Bratislava

Stredné školy a špeciálne stredné školy

  • Gymnázium Ivana Horvátha – zriaďovateľ Bratislavský samosprávny kraj
  • Gymnázium F. G. Lorcu (Hronská ulica) – zriaďovateľ Okresný úrad Bratislava
  • Stredná umelecká škola scénického výtvarníctva (Sklenárova ulica) – zriaďovateľ Bratislavský samosprávny kraj
  • Stredná odborná škola umeleckopriemyslená (organizačná zložka Spojenej školy Tokajícka) – zriaďovateľ Bratislavský samosprávny kraj
  • Stredná odborná škola pre žiakov s telesným postihnutím (Mokrohájska 1) – zriaďovateľ Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky
  • Odborné učilište pre žiakov so sluchovým postihnutím (Koceľova ulica) – zriaďovateľ Okresný úrad Bratislava
  • Súkromné športové gymnázium Gaudeamus (Dudvážska ulica) – zriaďovateľ GAUDEAMUS, s.r.o.
  • Súkromné gymnázium ESPRIT (Majerníkova ulica) – zriaďovateľ OZ ESPRIT
  • Súkromné gymnázium British International School ako organizačná zložka Súkromnej spojenej školy British International School Bratislava (Pekníkova ulica)
  • Súkromné gymnázium Cambridge International School (Úprkova ulica) – zriaďovateľ Cambridge International communications, s.r.o.

Vysoké školy

  • Fakulta architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave
  • Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
  • Fakulta podnikového manažmentu Ekonomickej univerzity v Bratislave
  • Filmová a televízna fakulta Vysokej školy múzických umení

Lekára vybrať podľa odbornosti či schodov?

Ani nemocnice či iné zdravotnícke zariadenia nevyšli z prieskumu dobre. „Nemocnice bez bariér sú základom pre rovnaký prístup občanov so zdravotným postihnutím k zdravotnej starostlivosti,“ píše Dubovcová. Skontrolovali osem areálov krajských nemocníc a ďalších desať  zdravotníckych zariadení.

Výsledok? V zdravotníckych zariadeniach často nevedia, čo je to bezbariérovosť. Nemocnice sú však podľa ombudsmanky často prijateľne vybavené, lebo aj zamestnanci pacientov presúvajú. „Tomu zodpovedajú široké, avšak strmé rampy, veľké výťahy a priestranné chodby takmer vo všetkých budovách nemocníc.“ Horšie sú na tom ľudia so zrakovým postihnutím, u nich nemocnice aj iné zariadenia akoby predpokladali, že budú mať sprievod a nebudú sa pohybovať sami.

n1

Keď ombudsmanka povedala nemocniciam či iným zariadeniam, aké našli problémy, chceli ich riešiť, nemali na to však peniaze. „Je nemysliteľné, aby sme si lekára vyberali nie podľa odbornosti, ale podľa toho, či má ambulanciu na prízemí alebo na poschodí. Bezbariérový prístup nie sú len technické definície v právnom poriadku, je to každodenná starosť ľudí so zdravotným postihnutím, ktorí sa kvôli chýbajúcej rampe či výťahu nedostanú k lekárovi, ktorého potrebujú,“ napísala Dubovcová.

Všimla si, že úplne bežné je zbavovanie sa zodpovednosti za zabezpečenie bezbariérového prístupu do zdravotníckych zariadení a k ambulanciám lekárov. „Počas prieskumu sme sa stretli len s niekoľkými riadiacimi pracovníkmi nemocníc, ktorí cítili až osobnú zodpovednosť za stav budov nemocníc,“ napísala Dubovcová.

Boli ako pacienti

Pri prieskume sa ľudia z Dubovcovej kancelárie po nemocniciach pohybovali ako pacienti, nechodili do lôžkových častí. Okrem veľkých nemocníc vykonali zamestnanci aj cielený prieskum iných (zväčša menších) zdravotníckych zariadení na základe podnetov ľudí.

n2

Aj niektoré nemocnice majú problém už so vstupom do budovy, v porovnaní so školami je to však lepšie. Väčšina nemocníc má bezbariérový vstup. Šesť budov nemalo bezbariérový vstup dostatočne vyriešený (dve budovy UN Košice, tri budovy FN Trnava a budova LSPP Revúca).

„Vo Fakultnej nemocnici v Trnave prebiehala rozsiahla rekonštrukcia, súčasťou ktorej by malo byť aj vybudovanie vonkajšieho výťahu či novej rampy, Univerzitná nemocnica v Košiciach má problém s vybudovaním bezbariérového vstupu do budov, ktoré sú pamiatkami, a v budove LSPP v Revúcej pristúpili k dočasnému riešeniu bezbariérového vstupu prostredníctvom schodolezu,“ píše ombudsmanka.

n3

Pohyb po budove je často sprevádzaný tabuľami alebo informátormi. „V nemocnici v Kežmarku ani informátor nevedel, či a kde sa v budove nachádza bezbariérové sociálne zariadenie. Za bariéru, hoci nie priestorovú, považujeme aj neochotu informátorky, s ktorou sme sa stretli v nemocnici v Bratislave,“ píše Dubovcová.

Napríklad v Zdravotnom stredisku v obci Pruské a v budove detskej urológie v Univerzitnej nemocnici v Martine chýbali výťahy, pacienti sa tak nemali ako dostať na poschodie.

Pri presunoch medzi budovami nemocnice boli problémy najmä v nemocnici v Žiline a v Trnave, kde sú chodníky alebo ich časti v „dezolátnom stave a prechod medzi budovami bol náročný aj pre osoby bez telesného či zrakového postihnutia“.

Nemocnice prechod medzi budovami riešia aj nadzemnými a podzemnými spojovacími chodbami. Niektoré však pôsobia odstrašujúco.

n4

Problém sú často bezbariérové toalety. V nemocnici v Kežmarku, v zdravotníckom zariadení v obci Pruské, v zariadení LSPP v Revúcej, a v nemocnici v Sobranciach nemali ani jednu toaletu pre ľudí na vozíku. V ostatných nemocniciach bola aspoň jedna takáto toaleta, väčšina však nespĺňala parametre.

Slovensko

Teraz najčítanejšie