štvrtok

Exodus zo Slovenska pokračuje, v Česku sa zastavil

Do zahraničia odchádzajú najmä ľudia, pri ktorých je predpoklad, že by na daniach a odvodoch odvádzali viac. Ak to takto bude pokračovať, na Slovensku nebudú len mimoriadne nízke dôchodky, ale aj mimoriadne vysoké dane a odvody.

Autor je poslancom NR SR
a tímlídrom SaS pre verejné financie

Podľa vládnych tlačoviek a videí je Slovensko za vodou. Keď je však všetko tak, ako hovorí vláda, tak prečo od nás ľudia masovo odchádzajú?

Tesne po vstupe Česka a Slovenska do Európskej únie v oboch krajinách dramaticky klesol počet ľudí. Odvtedy však v Česku stabilne rastie, na Slovensku ďalej klesá (graf). Za 15 rokov sme podľa vládneho Inštitútu finančnej politiky prišli o 300-tisíc ľudí. Za prácou odchádzajú prevažne mladí a spomedzi nich je väčšina vysokoškolsky vzdelaných.

graf_jurzyca

Pravda je, že ľudia k nám aj prichádzajú pracovať. Je ich však menej a podľa novembrových čísel ÚPSVaRu je medzi nimi len 20 percent s vysokou školou. Z niektorých univerzitných fakúlt odchádza zo Slovenska každý piaty absolvent. Samozrejme, nie z tých, kde stojí vzdelanie jedného tri-štyri tisíc eur, ale z tých, kde je to troj- až štvornásobok.

Exodus najmä mladých a vzdelaných je veľmi zlá správa pre dnešné Slovensko a hrozná pre budúcnosť. Sme najrýchlejšie starnúca krajina v Únii. Mali by sme problémy zabezpečiť dôchodky, aj keby nás každoročne neopúšťali tisíce ľudí. Situácia je o to horšia, že odchádzajú takí, u ktorých je predpoklad, že budú na školstvo či zdravotníctvo prispievať výrazne nadpriemerne. Nie takí, ktorí nechcú a nebudú robiť, ani takí, ktorí nechcú a nebudú platiť dane a odvody. Ak to takto bude pokračovať, na Slovensku nebudú len mimoriadne nízke dôchodky, ale aj mimoriadne vysoké dane a odvody. Z toho vyplynie ďalší odchod pracovitých mladých ľudí do zahraničia.

Vláda síce na zlepšenie situácie sľubuje „rok akcie“ a objednáva si od OECD protikorupčné legislatívne reformy, ale koná presne naopak. Pravidelne a neomylne naopak. Nech sa páči, krátky prehľad aktualít. Z úsporných dôvodov z neho vynechám popisy dôsledkov deštrukcie druhého dôchodkového piliera, udržiavania alobalového baníctva či elektronizácie verejnej správy.

Tento týždeň vláda schválila ďalšie stimuly firmám, ktoré budú zvýhodnené oproti tým, ktoré nedostanú nič, navyše, na stimuly budú musieť prispieť. Vláda tým chcela vytvoriť nové pracovné miesta v ekonomike, o ktorej pritom Robert Fico neustále hovorí, že v nej chýbajú firmám ľudia na voľné pracovné miesta.

Vedenie dopravnej loby vstúpilo do hustej siete bezplatných dopravných informácií svojím projektom „dopravných máp“ za 14 miliónikov eur bez DPH. Vraj nás prinútila Únia. Ukázalo sa, že nie. A potom, že kto tu šíri konšpiračné teórie.

Ďalších 12 dní zrejme budú musieť byť obchody u nás zatvorené. Vraj to nebude mať žiaden vplyv na mzdy ani na zamestnanosť ani na ekonomiku ako celok. Tak 12 dní sa nebude predávať a všetci zarobia rovnako? Mne to vyšlo na výpadok niekoľko desiatok eur mesačne na jedného zamestnanca v maloobchode.

Predseda vlády čoraz častejšie spomína, že sa Slovensko bude musieť ešte viac zadlžiť. Lebo vraj nebudeme mať z čoho financovať projekty, ktoré sme doteraz financovali z končiacich eurofondov. Napríklad asi budú chýbať milióny na upgrade tých dopravných máp za 14 miliónov. Pracovití a aspoň trocha rozhľadení mladí ľudia vedia, že verejný dlh budú musieť splácať. Aj to môže zohrať rolu, keď uvažujú, či sa na Slovensku oplatí zostať.

Asi desaťročie trvalo, kým sa podarilo presadiť, že štátne peniaze v športe nebudú rozdeľované za zatvorenými dverami, ale podľa transparentného vzorca. Tak, aby jednotlivé zväzy medzi sebou museli súťažiť o peniaze lepšími výsledkami. Vydržalo to len mesiace. Nedávno prešla v parlamente zmena, na základe ktorej musia súťažiť všetky zväzy, až na futbalový a hokejový. Tie budú dostávať fixný podiel na celkových dotáciách bez ohľadu na výsledky. Ako bonus k zisku monopolného postavenia dostanú od štátu výrazne viac, než by dostali podľa vzorca.

Z novej štúdie OECD o plytvaní v zdravotníctve vyberám, že od roku 2000 do roku 2014 narástla spotreba liekov na zníženie hladiny cholesterolu v krvi najviac v OECD suverénne na Slovensku. Podľa počtu úmrtí na ischemické choroby srdca sme pritom na treťom mieste v OECD (2013). Prekvapujúce je aj to, že Slovensko je v štúdii jediná krajina, v ktorej klesol podiel lacnejších generických liekov za uplynulých desať rokov.

Nič z toho, čo som uviedol, nás samo osebe nezabije. Ale určite neplatí, že čo nás nezabije, to nás posilní. Definitívne odchody pracovitých a šikovných ľudí nás určite oslabia.

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 101453 z vás dostáva správy e-mailom