Malosť pána Marca

Autor je športový editor denníka Plus 1 deň

Pán Samuel Marec,

vo vašom komentári s názvom Keď zvíťazí malosť športových „novinárov“ ste uverejnili názor, na ktorý mi nedá nezareagovať. Pár novinárov vrátane redaktorov Plus 1 deň ste označili za novinárov v úvodzovkách. Navyše ste celý kolektív Plusky zhrnuli s hodnotením, citujem: „Malí ľudia, ktorých z ich malosti nadúva na prasknutie… Predstavujú si, ako ublížili.“

Patrím do tohto kolektívu a som na to hrdý. Rád vám taktiež vysvetlím moje hodnotenie. Napíšem prvé štyri miesta až po Sagana. Športovcom roka 2016 bol pre mňa zlatý olympijský medailista Matej Tóth. Mal na svoj životný úspech jediné preteky, v ktorých nesklamal a s prevahou po skvelom taktickom výkone zvíťazil. O jeho triumfe aj Sagan povedal, že Tóth v ankete vyhral zaslúžene a zlatá olympijská medaila je najcennejšia. Presne touto úvahou som dal na druhé miesto bratrancov Škantárovcov, ktorí tiež získali v Riu olympijský titul. Na druhé miesto za Tótha som ich dal preto, že súhlasím so zaužívaným názorom, že atletika je kráľovná športu a že je v tejto disciplíne vyššia konkurencia než vo vodnom slalome.

Tretia u mňa skončila tenistka Cibulková. V mojom hodnotení to bolo so Saganom dosť tesné. Moja úvaha bola, že rovnako ako Sagan vyhrala majstrovstvá sveta. V tenise ide asi o piaty najdôležitejší turnaj po štyroch grandslamových turnajoch. Podobne však aj v cyklistike sú MS za Tour de France, Vueltou, Giro a olympijskými hrami. V prospech Dominiky som hlasoval, že je fantastická bojovníčka, ktorá sa nikdy nevzdáva, a na konci roka hrala v životnej forme.

Samozrejme, s mojím hodnotením možno polemizovať, keďže ide o anketu porovnávania diametrálne rozdielnych športov, ale myslím si, že je absolútne nenormálne, neprofesionálne a vyslovene drzé, aby niekto na moju adresu v celoštátnom denníku na moje hodnotenie a moju adresu napísal, že „ma moja malosť nadúva do prasknutia a vylial som si frustrácie na Saganovi“. Úprimne píšem, že som si nič nevylieval a nič ma nenadúvalo, len som po dlhej úvahe rozhodol podľa mojich absolútne športových kritérií, kto je môj športovec roka. Je preto choré, že si niekto dovolí môj slobodný anketový názor odsúdiť takýmto nehoráznym a tendenčným spôsobom.

Ale poďme ešte k otázke, prečo Sagan možno nevyhral. Aj za svojich kolegov napíšem otázky, ktoré v nich právom rezonovali.

Môže byť Športovcom roka s veľkým Š niekto, kto keď zbadá profil trate na olympiáde, tak na ňu nenastúpi a zdupká na inú disciplínu – horskú cyklistiku? Ani olympijský víťaz Van Avermaet nie je vrchár a nezľakol sa, bojoval a vyhral.

Môže byť Športovcom roka cyklista, ktorý de facto nepriamo odstaví z účasti na OH ďalšieho slovenského cyklistu horskej cyklistiky, ktorý vybojoval pre Slovensko olympijské body?

Môže byť Športovcom roka niekto, kto keď sa mu nedarí, zatvára sa do karavanu a vykašle sa na novinárov, ktorí chcú jeho reakcie priniesť jeho fanúšikom? Z toho hľadiska chápem aj tých redaktorov, ktorí dali Sagana nielen na 9. miesto, ale aj tých, ktorí by ho nedali ani do prvej desiatky.

Osobne anketu Športovec roka chápem viac ako vy, pán Marec. Pre mňa je niečo viac ako góly, body, sekundy. Športovec roka je pre mňa komplexnou osobnosťou a musí mať okrem skvelých výsledkov profesionálny vzťah aj k fanúšikom, aj k novinárom a je vzorom svojím prístupom k športu aj pre deti. Zvolili by ste za Futbalistu roka s veľkým F hráča, ktorý nasúka najviac gólov, ale pritom ho pristihnú ožratého za volantom? Hovorte si a píšte, čo chcete. Ja nie!

Takže pán Marec, odpusťte mi, že som mal Sagana „až“ na 4. mieste. Ak máte trošku korektnosti, tak sa mi za svoje nezmyselné osočovanie ospravedlníte. Ak nie, tak, prosím, aspoň nabudúce vážte viac slová a sledujte fakty. Možno sa vám podarí uraziť menej ľudí, a ak nie, aspoň si správne naštudujete, že olympijskí víťazi Škantárovci nie sú bratia, ale bratranci…