Denník N

Obľúbený taliansky hotel zavalila lavína, 24 ľudí ostáva uväznených v suteréne

Hotel Rigopiano zasiahnutý lavínou. Foto: AP
Hotel Rigopiano zasiahnutý lavínou. Foto: AP

Stredné Taliansko v stredu postihla séria štyroch zemetrasení. Médiá najskôr informovali o jednej obeti, lavína však zavalila hotel, v ktorom sa nachádzala takmer tridstiatka osôb.

Obľúbený taliansky kúpeľný rezort Rigopiano v stredu večer zasiahla lavína. Podľa miestnych médií sa v tamojšom hoteli v čase nešťastia nachádzalo 22 hostí a 7 zamestnancov.

Pracovníci horskej služby doposiaľ zachránili dvoch mužov a z ruín hotela vytiahli aj tri obete. Zvyšných 24 ľudí sa má nachádzať v suteréne stavby a ich šance na prežitie sú mizivé.

Pomoc, zomierame od zimy

Jedným z dvojice vyslobodených je 38-ročný kuchár Giampiero Parete, ktorého rodina v hoteli trávila dovolenku. „Ja som sa síce zachránil, ale manželka s dvomi synmi je stále vo vnútri,“ povedal pre talianske noviny Corriere della Sera. „Prežil som, pretože som si po niečo odbehol do auta.“ Keď sa vrátil na miesto nešťastia, nepočul žiadne hlasy, pred sebou videl iba neprekonateľnú masu snehu.

Zničené foyer hotela Rigopiano. Foto: AP
Zničené foyer hotela Rigopiano. Foto: AP

Parete tak čakal na záchranárov schovaný v aute. Po niekoľkých hodinách ho našla horská služba a silne podchladeného ho vrtuľníkom odviezla do nemocnice. Jeho stav je vážny, nie je však v bezprostrednom ohrození života.

Druhým, čo prežil, je Fabio Salzetta, člen hotelového personálu, ktorý sa podobne ako Parete v budove počas zásahu lavíny nenachádzal. Taliansky denník Corriere della Sera uviedol, že zavalení turisti komunikovali cez sociálnu sieť a posielali správy s odkazom: „Pomoc, zomierame od zimy.“

Čakanie na záchranu

Nepriaznivé poveternostné podmienky a cesty zavalené snehom dlhé hodiny bránili záchranárom v akcii. K hotelu sa prví z nich dostali až o pol piatej ráno, po tom, čo v silnej snehovej búrke zlyžovali dolu svahom. Vrtuľníky horskej služby sa k miestu nešťastia mohli priblížiť až po svitaní.

„Situácia je veľmi komplikovaná. V oblasti niekoľko hodín nepretržite snežilo a bude to pokračovať i niekoľko ďalších hodín,“ uviedol šéf civilnej ochrany Fabrizio Curcio.

Jeden zo záchranárov pre agentúru ANSA povedal, že pátracie psy nenarazili na žiadne známky života. „Hotel akoby už ani neexistoval. Bol úplne zmetený z povrchu, situácia je katastrofálna.“

Hovorca hasičského zboru Luca Cari ho doplnil: „Matrace sa povaľujú stovky metrov od hotela, zasiahnutá oblasť je naozaj veľká. Sú tu tony snehu, všade narážame na kmene stromov a trosky budovy.“

Dôsledok zemetrasení

V stredu dopoludnia v priebehu jednej hodiny zasiahli stredné Taliansko štyri pomerne silné zemetrasenia, so silou od 5,3 do 5,7 stupňa. Epicentrum sa nachádzalo blízko obce Montereale vzdialenej približne 90 kilometrov na severovýchod od Ríma.

Menšie škody hlásilo aj mesto Amatrice, ktoré bolo vlani v auguste pri podobne silnom zemetrasení výrazne zničené. Pri včerajších otrasoch spadol aj zvyšok kostolnej veže, ktorá sa stala symbolom vlaňajšieho nešťastia.

V mestách Rieti a L’Aquila nariadili evakuáciu škôl, neďaleký Rím uzatvoril niektoré stanice metra a v regióne Marche miestne úrady krátko po zemetrasení varovali športovcov a turistov pred lavínami.

Prvou obeťou stredajších zemetrasení sa stal 82-ročný farmár z mesta Castel Castagna, ktorého zavalila strecha. Minimálne ďalších šesť osôb je nezvestných a pátranie trvá aj napriek nepriaznivým podmienkam. „Zlé počasie a opakované zemetrasenia nám veľmi komplikujú situáciu. Ale nestratili sme ani minútu, všetky potrebné záchranné akcie sú v plnom prúde,“ tvrdil ešte včera Curcio.

Konvoj záchranárskych vozidiel. Foto: AP
Konvoj záchranárskych vozidiel. Foto: AP

Ničivé lavíny

V roku 1970 lavína zničila peruánske mesto Yungay. Sneh valiaci sa zo štítu Mount Huascaran zaživa pochoval takmer 18-tisíc ľudí.

Vyše dvesto ľudí zomrelo v roku 1954 pri nešťastí v rakúskej dedine Blons. Záchranári, ktorí pomáhali pátrať po obetiach nešťastia, boli privalení druhou lavínou.

Počas I. svetovej vojny tisícky talianskych a rakúsko-uhorských vojakov zahynuli pri páde lavíny v Dolomitoch a 13. december 1916 tak vstúpil do histórie ako „Biely piatok“.

Desiatky obetí majú na svedomí aj opakujúce sa lavíny v Himalájach. Šerpovia trvajú na tom, že sú dôsledkom vysokohorskej turistiky a vznikajú pri zosuvoch snehu, ktoré spôsobujú vibrácie vrtuľníkov.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Svet

Teraz najčítanejšie