Denník N

Zdena Gruberová bola viac než len slovenská Marilyn Monroe

Zdena Gruberová (24. 11. 1933 – 18. 1. 2017). Foto – archív SND
Zdena Gruberová (24. 11. 1933 – 18. 1. 2017). Foto – archív SND

Slovenská kultúra prišla o ďalšiu významnú osobnosť. Vo veku 83 rokov zomrela dlhoročná členka činohry SND.

Máloktorá slovenská herečka sa mohla pochváliť takým širokým súpisom úloh v divadle, filme, televízii a v rozhlase. Vďaka svojej flexibilite a širokej škále výrazových prostriedkov sa nezabudnuteľne zapísala do dejín slovenského dramatického umenia. Žiaľ, dnes už o umení Zdeny Gruberovej musíme písať v minulom čase.

Herečkou z prinútenia

O povolaní herečky spočiatku vôbec neuvažovala. Keď ju však pri recitácii videli jej budúci kolegovia František Dibarbora a Július Pántik, okamžite jej odporučili, aby sa prihlásila na štúdium herectva. Tak sa aj stalo a po troch rokoch na odbornom divadelnom kurze pri štátnom konzervatóriu mladú umelkyňu angažovali do Armádneho divadla v Martine. Na turčianskej scéne však neostala dlho, už v roku 1954 prijala ponuku činohry Slovenského národného divadla, kde bola poprednou členkou až do odchodu na dôchodok v roku 1998.

Pre herectvo Zdeny Gruberovej boli v prvých rokoch tvorby príznačné atribúty lyrickosti, krehkosti a senzitívnosti. Jej subtílny zjav, fistulový hlas, veľké oči a plavé vlasy ju predurčovali na postavy nevinných dievčat. V jej podaní to však neboli len bezúhonne zamilované naivky, ale dokázala tento obmedzujúci typ rozšíriť o farebnejšiu škálu.

Medzi kľúčové výkony tejto dekády jej tvorby musíme na prvom mieste spomenúť Júliu v Shakespearovej tragédii Romeo a Júlia (1957). Stvárňovala ju ako senzitívne a v otázkach lásky neskúsené mladé dievča, ktoré sa márne snaží vzoprieť osudu. Slávne verše z balkónovej scény herečka vedela recitovať i niekoľko desaťročí po tejto premiére. Júliu totiž považovala za svoju osudovú a najobľúbenejšiu rolu.

Shakespeare: Rómeo a Júlia (1957). Foto - Gejza Podhorský
Shakespeare: Rómeo a Júlia (1957). Foto – Gejza Podhorský

Jej tvárnosť sa postupom rokov rozkrývala a z herečky zaškatuľkovanej do úloh nevinných a naivných dievčatiek sa postupne prepracovávala k zložitejším postavám. Míľnikom medzi naivkami a skutočnými dramatickými charaktermi bola Maggie v hre Arthura Millera Po páde (1964). Herečka tu neskĺzala k lacnej kópii Marilyn Monroe, ktorá bola predobrazom autorovej postavy, ale kreovala ju ako obyčajnú ženu, akú môžeme stretnúť aj u nás na ulici. Týmto výkonom sa Gruberová definitívne prepracovala ku skutočne dramatickým charakterom a len potvrdila svoje stúpajúce herecké kvality.

A. Miller: Po páde (1964). Foto – Jozef Vavro
A. Miller: Po páde (1964). Foto – Jozef Vavro

Tak sa z útlej naivky stala popredná predstaviteľka postáv dramatickej podstaty. Herečka v kariére prekonala prudký vývoj a nikdy sa neocitla v typovom stereotype. Režiséri v nej rýchlo objavili nielen skvelú predstaviteľku vnútornými besmi prenasledovaných žien, ale aj temperamentnú komičku. Tieto výkony zaraďujeme k zlatému fondu slovenského komediálneho herectva. Dodnes si pamätníci pripomínajú jej žiarlivú Candidu z Goldoniho Vejára, energickú starú dievku Karolínu z Hollého Geľa Sebechlebského či vydajachtivú Johannu zo Solovičovho Petra a Pavla.

Rôzne podoby matky

Kým v 60. a 70. rokoch stvárňovala všedné ženy či, naopak, krásou dráždivé femme fatale, v období 80. rokov sa postupne dostala k postavám matiek. Matiek s rôznymi životnými osudmi či pohľadmi na svet a svoje deti. Bola krutou Lízalkou v hre Mariša bratov Mrštíkovcov, utrápenou Zuzou Holbúkovou v Tajovského Hriechu, kukučou matkou Kukuškinovou s jadrným komediálnym nádychom v Ostrovského Výnosnom mieste, ale aj čistou materinskou láskou milujúcou Signorou Frolou v Pirandellovej komédii Každý má svoju pravdu.

Súpis Gruberovej repertoáru by nebol kompletný, keby sme nespomenuli desiatky až stovky postáv, ktoré mala možnosť vytvoriť vo filme, televízii či pred rozhlasovým mikrofónom. Diváci si jej umenie doteraz pripomínajú pri reprízach filmov Kapitán Dabač, Balada o siedmich obesených, Smrť prichádza v daždi, Červené víno, v televíznych inscenáciách Hernani, Dom Bernardy Alby, Veselé panie z Windsoru, Marcové ídy či prostredníctvom rozhlasových nahrávok Medea, Princezná Turandot, Tri sestry či Zdravý nemocný.

Ak by sme chceli spočítať všetky postavy, ktoré Zdena Gruberová vytvorila či už v divadle, pred kamerou, alebo mikrofónom, objavilo by sa pred nami úctyhodné trojciferné číslo. Aj ona bola príkladom našej zlatej hereckej generácie, v ktorej kvantita nepredbiehala kvalitu. So Zdenou Gruberovou odišiel ďalší nenahraditeľný kus našej kultúrnej minulosti.

Kultúra

Teraz najčítanejšie