Denník N

Richterovo ministerstvo na ceste do bezprávia

Jasne uvedené právne dôvody minister Richter pokladá za „pocity“.

Pred niekoľkými rokmi sme boli v Kosove, kde môj kamarát robil v Eulexe. To je European Union Rule of Law Mission, starali sa o vyšetrovanie činov, kde by inak nebolo možné zabezpečiť nezaujatosť patričných zložiek. O množstvo iných sa starať ani nemohli.

Pár dní som počúvala podrobnosti o kosovskom systéme a moja posledná otázka bola, či sa mám vôbec pýtať na civilné spory. Že ani nemusím. Rozvody, týračky, sociálnoprávna ochrana? Nič. Na činžiaku, kde sme bývali, visel trojjazyčný zoznam „voľných“ nehnuteľností – prihláste sa a stanete sa vlastníkom.
Tak vyzerá takmer dokonalá neprítomnosť práva.

Občas si na Kosovo spomeniem, keď čítam správy verejnej ochrankyne práv. Ako ústavný činiteľ v nich poukazuje na to, kde sa náš štát orgánmi verejnej moci dopúšťa bezprávia.

Štát prostredníctvom členov vlády pravidelne odpovedá, že o tieto poznatky nemá žiadny záujem, svoje bezprávie si rád zorganizuje bez toho, aby mu do toho niekto rýpal. Zákonodarcovia cítia k zákonom takú úctu, že pri každoročnej správe ombudsmanky ani neráčia sedieť na zadku v rokovacej sále, tej istej, kde je z dôvodu kapitánovej slušnosti zakázané jesť horalky. A do tretice súdy si tiež poradia, keď ich ombudsmanka obťažuje dokonca podnetmi. Keď sa chce, všetko je v poriadku.

Na neprítomnosť práva myslím aj pri poslednej mimoriadnej správe ombudsmanky a odpovedi ministerstva. Je to správa o závažnom porušovaní základných práv a slobôd detí postupom orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Ešte raz: tí, čo majú chrániť práva detí, ich sami porušujú.

Správa sa týka dvoch neštátnych organizácií, ktoré vykonávajú osobnú starostlivosť: resocializačné stredisko Čistý deň a detský domov PETO, vedený Tomanovej dcérou. Pri obidvoch je jasne preukázané, že systematicky idú proti zákonu. Pri obidvoch výpočet porušení vyráža dych. A pri obidvoch ministerstvo de facto odpovedá, že sú pod ochranou a proti nim nijako nezakročí.

Maslo na hlave majú všetky stupne sociálnoprávnej ochrany, ale len čo sa týka ministerstva, ukázalo sa, že nereaguje na podnety ani úradov práce, ani ústredia. Celý rok – od októbra 2014 do októbra 2015 – nepohlo prstom, hoci ústredie už zistilo také veci, že navrhovalo informovať akreditačnú komisiu. Čistý deň má natoľko výsadné postavenie, že si môže dovoliť dokonca aj babrať s dátumami (vo februári 2016 poskytuje odpoveď na protokol z kontroly z apríla 2016).

Ombudsmanka pokladá za neospravedlniteľné, že ministerstvo si nesplnilo svoju zákonnú povinnosť a akreditáciu nezrušilo. Navyše ministerstvo začalo toto konanie až po a len vďaka medializácii, dovtedy mu žiadne už známe hriechy Čistého dňa neprekážali.

Nešlo ani zďaleka o podozrenie zo sexuálnych deliktov, ale počnúc umiestňovaním a končiac metódami porušujúcimi základné práva zaručené aj medzinárodnými dohovormi, dôvodov na zákrok je dosť a dosť.

A čo dedička trónu Tomanová? Tá tiež mala viac šťastia, než je zvyčajné v situácii, kde funguje kontrola. Základné podozrenia sa týkali otázky, či sú deti do šesť rokov v profesionálnej rodine, ako prikazuje zákon. Prokuratúra nezistila porušenie zákona, ale informácie o spôsobe starostlivosti neuviedla. Sudkyne, ktoré šli kontrolovať niečo, čo sa dá zistiť aj zo spisu (či a koľko detí je v starostlivosti profesionálneho rodiča), sa z domova PETO vrátili s klasickým opisom à la realitná prehliadka: vkusne zariadené priestory a „kvalitné hračky“.

Hoci iné bratislavské kapacity neboli preťažené, deti do jedného roka prúdili k Tomanovej ako na bežiacom páse, dokonca v druhom polroku 2015 iné deti ani nemala. Zariadila si totiž niečo, čo jej zákon dovoľoval: navýšiť počet detí len u seba ako u profesionálneho rodiča a túto funkciu kumulovať s funkciou riaditeľky. Ústredie však už podľa ombudsmanky muselo vidieť gigantický počet detí v jednom domove, hoci „nevylučuje, že profesionálny rodič môže byť mimoriadne zdatný a schopný človek.“

Ministerstvo na správu reaguje, že je účelová a jasne politická. Zdá sa, že Richter správu buď nečítal, alebo nepochopil. No v skutočnosti správa natiera jeho ministerstvo takým spôsobom, že mu neostalo iné ako – v intenciách tejto garnitúry – odpovedať prvú hlúposť, čo mu zišla na um. Isteže právne argumenty nie sú pocitmi, odpoveď ministerstva treba čítať ako „nič mi nemôžete“.

Pri Čistom dni možno badať ešte niečo pozoruhodné – sú to sklony obhajovať riaditeľa napríklad tvrdením, že nikto iný by sa o deti tak dobre nepostaral. Ťažko povedať, kde sa taká myšlienka berie, keď aj ombudsmanka vidí, že tam hlavne dobre tečú štátne peniaze.

Kto relativizuje Galantu? Keď si odmyslíme sféru, ktorá svoju neohrozenosť odvodzuje od poznatku, na ktoré dvere sa má klopať, máme tu celú hŕbu normálnych, bežných ľudí, ktorým nedochádza, že sa ich to týka tiež. A nielen preto, že ochranu dieťaťa by sme mali mať vo výbave od prírody všetci.

Je to jednoduché: ak je normálne, že beztrestne zlyháva vyšetrovateľ, prokurátor, kurátor, sudca, zvyšuje sa šanca, že zlyhajú aj vtedy, keď ich nezlyhanie budete potrebovať vy. A budete na tom ako v Kosove.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kauza Čistý deň

Komentáre

Teraz najčítanejšie