Zlá globalizácia? V skutočnosti pochybili najmä jednotlivé štáty

Svetové ekonomické fórum vo švajčiarskom Davose tohto roku pôsobí ako cvičenie v rituálnom sebabičovaní, ktorého zmysel je v súlade so starou kresťanskou tradíciou pôstu a trestania vlastného tela zameraný na očisťovanie hriešnej podstaty človeka. V tomto prípade je, samozrejme, hriechom globalizácia, ktorú, ako sa zdá, každý považuje za nevyrovnanú, nespravodlivú a nebezpečnú. V skutočnosti tvoria väčšinu chýb, ktoré sa pripisujú globalizácii, omyly politiky jednotlivých štátov, ktoré sa dajú napraviť.

Musel prísť až čínsky miliardár, aby o tejto téme niekto úprimne porozprával. Jack Ma, zakladateľ obchodného gigantu Alibaba, odhadol, že za posledné tri desaťročia americká vláda minula na trinásť vojen 14,2 bilióna dolárov. Tieto peniaze sa však mohli ľahko investovať v Amerike na výstavbu infraštruktúry a vytvorenie pracovných miest. „Môžete použiť peniaze na svojich vlastných ľudí,“ povedal. „Nie je to tak, že vám kradnú pracovné miesta iní – je to vaša stratégia.“ Ma poukázal na to, že globalizácia priniesla Amerike masívne zisky, ale veľa týchto peňazí skončilo na Wall Street. „A čo sa stalo? Rok 2008. Finančná kríza stála len USA 19,2 bilióna dolárov… Čo keby sa tieto peniaze boli minuli na stredozápade Spojených štátov na posilnenie priemyslu?“

Ľahšie je útočiť

Človek nemusí prijať všetky podnikateľove čísla, aby uznal, že vo všeobecnosti má pravdu. Globalizácia vytvorila obrovské možnosti pre rast a mnohých z nich sa chopili americké spoločnosti. Dnešnej globálnej ekonomike stále jasne dominujú veľké americké firmy: v rebríčku piatich stoviek najväčších firiem časopisu Fortune je ich 134 amerických. A keď sa pozriete na najmodernejšie odvetvia, americké firmy tvoria veľkú väčšinu. Tieto firmy ohromne profitujú z toho, že majú globálne dodávateľské siete, ktoré im poskytujú tovary a služby s nižšími nákladmi na pracovnú silu a v blízkosti trhov, kde ich predávajú. Hoci 95 percent potenciálnych svetových konzumentov žije mimo Spojených štátov, nájsť spôsoby, ako im predávať veci, bude zásadnou výzvou dokonca aj pre krajinu s takou veľkou domácou ekonomikou, ako sú USA.

Globalizácia má veľký vplyv na národné ekonomiky a spoločnosti a prináša tiež niekoľko signifikantných problémov. Ale o ktorom komplexnom fenoméne sa to nedá povedať? Globalizácia však taktiež vytvára príležitosti, inovácie a bohatstvo, ktoré potom môžu národy využiť na to, aby prostredníctvom dobrých stratégií týmto problémom čelili. Teoreticky možno riešenia pomenovať ľahko: vzdelávanie, tréning zručností, rekvalifikácia či infraštruktúra. Ale sú to extrémne drahé opatrenia a takisto je ťažké ich uskutočniť.

Je oveľa ľahšie útočiť na cudzincov a sľúbiť, že proti nim budete bojovať clami a pokutami. Ale náklady na takéto riešenia problémov na globálnej úrovni sú masívne. Časopis Economist uvádza, že v roku 2009 Obamova administratíva uvalila clo na čínske pneumatiky. O dva roky sa ukázalo, že to amerických spotrebiteľov stálo 1,1 miliardy dolárov: 900-tisíc na každé „zachránené“ pracovné miesto. Dôsledky takýchto ciel zvyčajne najviac pocítia chudobní a stredná trieda, pretože na dovážané tovary, ako je jedlo či oblečenie, minú značnú časť svojich príjmov. Economist poukazuje aj na štúdiu skúmajúcu štyridsať krajín, ktorej autori vypočítali, že ak by sa medzinárodný obchod skončil, najbohatší spotrebitelia by stratili 28 percent svojej kúpnej sily, ale najchudobnejšia desatina populácie by stratila až ohromujúcich 63 percent.

Preberú to roboty

Možno najdôležitejšie je, že hlavným dôvodom stagnujúcich a klesajúcich miezd a rušenia pracovných miest v industrializovanom svete je technológia, nie globalizácia. Napríklad medzi rokmi 1990 a 2014 vzrástla americká výroba automobilov o 19 percent, ale autá vyrábalo o 240-tisíc ľudí menej.

Dokonca aj keby sa do Spojených štátov výroba vrátila, šlo by o špecifický typ. Nejde len o nové továrne firmy Intel, kde bude pracovať len niekoľko ľudí. Ale napríklad aj o Adidas, ktorý v Nemecku spustil novú továreň na tenisky, ktorú takmer výlučne obsluhujú roboty. Tohto roku podobnú fabriku otvorí v Atlante. A tých niekoľko pracovníkov v takýchto továrňach budú najskôr skúsení technici a softvéroví inžinieri. Technologické revolúcie sa nedajú zastaviť. A rovnako nejde zastaviť ani čínsky rast. Clá na čínsky tovar budú jednoducho znamenať, že produkcia sa presunie do nejakej krajiny z tretieho sveta.

Najlepším prístupom k svetu, v ktorom žijeme, nie je popieranie, ale uvedomenie si, aký je. Krajiny sveta by mali zistiť, že si globálna ekonomika a technologická revolúcia vyžadujú ich veľkú a neustálu snahu vybaviť pracovníkov schopnosťami, kapitálom a infraštruktúrou, ktoré potrebujú, aby uspeli. Štáty by mali prijať otvorený svet, ale len vtedy, keď sú správne vybavené na to, aby v ňom mohli súťažiť. A to si vyžaduje rozumné, efektívne – a tiež veľmi nákladné – opatrenia, nie veľké zavrhnutie globalizácie.