Denník N

Vyrobili mapu prekážok a dokázali, že toto mesto nie je pre chodcov (+fotogaléria)

Bariéry v Karlovej Vsi na mape, ktorú pripravila Katedra humánnej geografie a demografie na Univerzite Komenského.

Nadšenci zmapovali v jednej mestskej časti Bratislavy, na aké bariéry tam narážajú chodci. Od roku 2014 dalo mesto na opravu chodníkov milión eur. Do oprav ciest investovali 14 miliónov.

Tu si musíte dávať pozor pod nohy. Tu nejdete po chodníku, ale po zvyškoch asfaltu s dierami a jamami. O pár blokov ďalej zistíte, že aj taký hrozný chodník bol ešte luxus, pretože okolo zaparkovaných áut s kočíkom už ani neprejdete a musíte sa vydať na cestu. V strese jedným okom sledujete, či sa k vám od chrbta nepribližuje auto.

Ste v Bratislave, presnejšie v Karlovej Vsi. Ale vlastne aj na mnohých iných miestach hlavného mesta to vyzerá rovnako.

Pre chodcov je Bratislava ohrozením života. Na dopravnom uzle Račianske mýto s kočiarom ľahko zapadnete do diery pri koľajniciach, ktoré vedú cez priechod. Ak nestihnete prejsť celú cestu na jedenkrát a naskočí červená, budete sa tlačiť na úzkom ostrovčeku – z jednej strany vyrazí električka, ktorá sa vám takmer dotýka chrbta, z druhej autá, ktoré ani nemusia ísť po okraji cesty, aby vás takmer zrazili.

Na úzkych chodníkoch po meste často stoja autá, lístie akoby neodpratávali, v mrazivej zime sa šmýkate po snehu a ostrovčekoch ľadu. Ešte k tomu uprostred chodníka značka, stĺpik či reklama. Bratislava a jej chodníky.

molecova

Toľko nebezpečných miest na mape

Bratislava nie je pre chodcov, ani sa o nich väčšinou nestará. „Chodec je na poslednom mieste. Najskôr je auto, potom verejná doprava, ktorá na autá musí čakať, a až potom sú ľudia,“ hovorí Slavomír Ondoš z katedry humánnej geografie a demografie Univerzity Komenského v Bratislave, ktorý so svojimi študentmi a kolegami mapoval bariéry na chodníkoch v Karlovej Vsi. S myšlienkou mapovania prišla  a metodicky pomáhala Zora Pauliniová zo združenia PDCS.

Upozorňuje napríklad na deravé chodníky, kde sa ľudia potkýnajú, nebezpečné schody, či iné nebezpečné miesta.

Opisuje to na príklade bratislavskej zastávky Molecova neďaleko miesta, kde sa cesta vedúca popri Dunaji rozvetvuje smerom na Devín a do Karlovky, Dúbravky a Lamača. Z električky, ktorá smeruje do Karlovej Vsi alebo Dúbravky, tam vystúpi časť ľudí a prestupujú na sídlisko Dlhé diely. „Je to totálna hanba,“ hovorí Ondoš. Zastávky trolejbusu na Dlhé diely a električky do Karlovej Vsi totiž nesusedia. A chodci musia prejsť cez frekventovanú cestu, kde je priechod za zákrutou a vodiči tam priamo nevidia.

„Ľudia niekedy aj prebiehajú, aby stihli spoj. A pritom by trolejbus mohol stáť vedľa električiek,“ hovorí Ondoš.

Tak to mesto plánuje aj zmeniť podľa informácií od Tatiany Kratochvílovej, ktorá má v Karlovej Vsi na starosti dopravu.

S kolegyňami Dagmar Kusendovou a Alenou Rochovskou a študentmi humánnej geografie vytvoril Slavomír Ondoš mapu, ktorá ukazuje bariéry pre chodcov v Karlovej Vsi. Na mape počas semestra pracovalo 24 študentov, ktorí chodili po sídlisku, fotili nedostatky a pridávali ich do online prostredia spolu s popiskami problémov.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie