Denník N

Vyrobili mapu prekážok a dokázali, že toto mesto nie je pre chodcov (+fotogaléria)

Bariéry v Karlovej Vsi na mape, ktorú pripravila Katedra humánnej geografie a demografie na Univerzite Komenského.
Bariéry v Karlovej Vsi na mape, ktorú pripravila Katedra humánnej geografie a demografie na Univerzite Komenského.

Nadšenci zmapovali v jednej mestskej časti Bratislavy, na aké bariéry tam narážajú chodci. Od roku 2014 dalo mesto na opravu chodníkov milión eur. Do oprav ciest investovali 14 miliónov.

Tu si musíte dávať pozor pod nohy. Tu nejdete po chodníku, ale po zvyškoch asfaltu s dierami a jamami. O pár blokov ďalej zistíte, že aj taký hrozný chodník bol ešte luxus, pretože okolo zaparkovaných áut s kočíkom už ani neprejdete a musíte sa vydať na cestu. V strese jedným okom sledujete, či sa k vám od chrbta nepribližuje auto.

Ste v Bratislave, presnejšie v Karlovej Vsi. Ale vlastne aj na mnohých iných miestach hlavného mesta to vyzerá rovnako.

Pre chodcov je Bratislava ohrozením života. Na dopravnom uzle Račianske mýto s kočiarom ľahko zapadnete do diery pri koľajniciach, ktoré vedú cez priechod. Ak nestihnete prejsť celú cestu na jedenkrát a naskočí červená, budete sa tlačiť na úzkom ostrovčeku – z jednej strany vyrazí električka, ktorá sa vám takmer dotýka chrbta, z druhej autá, ktoré ani nemusia ísť po okraji cesty, aby vás takmer zrazili.

Na úzkych chodníkoch po meste často stoja autá, lístie akoby neodpratávali, v mrazivej zime sa šmýkate po snehu a ostrovčekoch ľadu. Ešte k tomu uprostred chodníka značka, stĺpik či reklama. Bratislava a jej chodníky.

molecova

Toľko nebezpečných miest na mape

Bratislava nie je pre chodcov, ani sa o nich väčšinou nestará. „Chodec je na poslednom mieste. Najskôr je auto, potom verejná doprava, ktorá na autá musí čakať, a až potom sú ľudia,“ hovorí Slavomír Ondoš z katedry humánnej geografie a demografie Univerzity Komenského v Bratislave, ktorý so svojimi študentmi a kolegami mapoval bariéry na chodníkoch v Karlovej Vsi. S myšlienkou mapovania prišla  a metodicky pomáhala Zora Pauliniová zo združenia PDCS.

Upozorňuje napríklad na deravé chodníky, kde sa ľudia potkýnajú, nebezpečné schody, či iné nebezpečné miesta.

Opisuje to na príklade bratislavskej zastávky Molecova neďaleko miesta, kde sa cesta vedúca popri Dunaji rozvetvuje smerom na Devín a do Karlovky, Dúbravky a Lamača. Z električky, ktorá smeruje do Karlovej Vsi alebo Dúbravky, tam vystúpi časť ľudí a prestupujú na sídlisko Dlhé diely. „Je to totálna hanba,“ hovorí Ondoš. Zastávky trolejbusu na Dlhé diely a električky do Karlovej Vsi totiž nesusedia. A chodci musia prejsť cez frekventovanú cestu, kde je priechod za zákrutou a vodiči tam priamo nevidia.

„Ľudia niekedy aj prebiehajú, aby stihli spoj. A pritom by trolejbus mohol stáť vedľa električiek,“ hovorí Ondoš.

Tak to mesto plánuje aj zmeniť podľa informácií od Tatiany Kratochvílovej, ktorá má v Karlovej Vsi na starosti dopravu.

S kolegyňami Dagmar Kusendovou a Alenou Rochovskou a študentmi humánnej geografie vytvoril Slavomír Ondoš mapu, ktorá ukazuje bariéry pre chodcov v Karlovej Vsi. Na mape počas semestra pracovalo 24 študentov, ktorí chodili po sídlisku, fotili nedostatky a pridávali ich do online prostredia spolu s popiskami problémov.

Vytvorené dáta a ich analýza sú zatiaľ prvým krokom, aby mestská časť vedela identifikovať najväčšie problémy svojho verejného priestoru. Za mapu radnica neplatila, študenti zmapovali ulice dobrovoľnícky, v rámci predmetu geografia mesta. Aj takto sa snažia prepojiť ich štúdium s praxou, aby študenti nepoznali problémy mesta len z prednášok a cvičení.

Autori projektu mapy Karlovej Vsi Slavomír Ondoš a Alena Rochovská. Foto N - Tomáš Benedikovič
Autori projektu mapy Karlovej Vsi Slavomír Ondoš a Alena Rochovská. Foto N – Tomáš Benedikovič

Chodníky – chýbajú, sú poškodené a nelogické

Najdôležitejšie témy, ktoré by mala Karlova Ves riešiť, sú chodníky ako také. „Študenti si všímali, že sú tam zbytočné stĺpiky v strede, prekážky, ktoré ľudia obchádzajú. Chodníky nemajú vždy úplne vhodnú sieťovú štruktúru, nie sú priame, vedené tak, ako by ľudia chceli ísť, ale musia veci obchádzať a ísť neprirodzenými trasami,“ opisuje Ondoš výsledky analýzy.

Na mnohých miestach chodníky úplne chýbajú a ľudia musia chodiť po ceste. A to nie je problém len Karlovej Vsi. Na opačnom konci mesta je mestská časť Nové Mesto. Miestna radnica hovorí, že napríklad na Tupého ulici, kde na mnohých miestach vôbec nie je chodník, žiadajú developerov, aby rozšírili cesty a dorobili chodníky prípadne aj s cyklotrasami. Na dvoch uliciach sľubujú aj revitalizáciu chodníkov so stromoradiami.

Na Námestí Slobody bol dokonca nápis vstup na vlastné nebezpečenstvo. Foto N - Tomáš Benedikovič
Na Námestí Slobody bol dokonca nápis vstup na vlastné nebezpečenstvo. Foto N – Tomáš Benedikovič
Nelogické chodníky. Foto - Zora Paulíniová
Nelogické priechody. Foto – Zora Pauliniová
Ako vyzerajú chodníky v hlavnom meste. Foto Zora Paulíniová
Ako vyzerajú chodníky v hlavnom meste. Foto – Zora Pauliniová

„Cesty sa ešte niekedy opravujú, ale na chodníkoch sú veľa rokov zanedbané nerovnosti,“ hovorí Alena Rochovská z Univerzity Komenského.

Inde chýbajú zábradlia alebo rampy pri schodoch. A aj tie, ktoré tam sú, sú v zlom technickom stave – sú zničené, neupravené.

„V starej časti Karlovej Vsi býva veľké množstvo starších ľudí. Ťažkosti pociťujú najmä tam, kde sú schody, preto sú pre nich vyhovujúcejšie rampy. Rodičom s kočíkmi a seniorom s kolieskovými chodítkami robia ťažkosti staré kovové dvojrampy, ktoré svojím rozchodom nevyhovujú rozchodu koliesok,“ opisuje Karlova Ves.

Priechody pre chodcov sú nebezpečné, často sú tie pri zastávkach problematické pre vozičkárov. „Množstvo zastávok nie je bezbariérových a túto situáciu je potrebné riešiť na úrovni hlavného mesta,“ odkazuje Karlova Ves vedeniu mesta.

Keď v bezpečí ste iba v karosérii auta

Podľa prieskumu v Karlovej Vsi sa chodci cítia ohrození. „Keď chodec príde do kontaktu s dopravou, necíti sa bezpečne ani na priechode,“ hovorí Ondoš. Samotná cesta je pre chodcov najväčšou bariérou – sú tam obrubníky, ktoré robia problémy nielen ľuďom s telesným postihnutím, ale aj ľuďom s kočíkom alebo seniorom. Chodci nemôžu prejsť cez cestu tam, kde by chceli, mnohé priechody sú totiž nakreslené nelogicky.

Mesto aj jeho časti hovoria, že sa s tým snažia niečo robiť a prerábajú priechody, aby boli bezbariérové. Hovorkyňa Ružinova menuje viaceré ulice, kde pridali bezbariérové zjazdy z chodníkov, nerobia to však plošne. Podobne aj v iných častiach Bratislavy.

Foto Zora Paulíniová
Ako by to mohlo vyzerať: vyvýšený priechod ukazuje, že chodci majú prednosť. Foto – Zora Pauliniová

„Bezbariérovosť chodníkov nie je ešte 100-percentná, ale v rámci plánovania finančných prostriedkov postupne zabezpečujeme ich realizáciu,“ pridáva sa Staré Mesto.

Od nástupu starostu dalo Staré Mesto na opravy chodníkov 560-tisíc eur. Aj oni si dali urobiť podobný monitoring problémov chodcov, ale nerobili ho študenti, ako v Karlovej Vsi, ale zamestnanci mestskej časti. Všímali si napríklad zle umiestnené dopravné značenie či neodstránené stĺpy po zdemontovaných dopravných značkách. Tento rok ich chcú odstrániť.

Štúdiu rozvoja pešej dopravy si v decembri objednala aj Petržalka, mali by ju mať k dispozícii v marci.

Bariérou pre chodcov sú často aj semafory, ktoré dávajú prednosť autám. Napríklad na Račianskej sú nastavené tak, že chodci nemôžu stihnúť električku, ak idú na zelenú. Ide o veľkú križovatku, a prednosť tam dostanú autá, chodci musia čakať na malých ostrovčekoch.

Video: Ako dopadla obnova chodníka pod Hradom: klzisko, aj keď nemrzne
autorka: Martina Koník

Chodec vs. vodič: Chodník nie je na parkovanie

Chodci nekritizujú autá len na ceste, ale aj keď zaparkujú, lebo vodiči často myslia len na svoje auto a nie na ľudí okolo. Autá podľa prieskumu v Karlovej Vsi parkovali na chodníkoch aj na zelených plochách „Ulice sú najmä pre autá, nielen v Karlovej Vsi, ale v celom meste,“ hovorí Ondoš.

Bratislava už roky pracuje na spoplatnení parkovného, aby vytlačila autá zo širšieho centra a dostala ľudí do mestskej dopravy. Napriek dlhým vyjednávaniam to stále nefunguje a aj definitívny termín zavedenia parkovného je v nedohľadne.

V Bratislave tak trvá to, za čo by sa v inom vyspelom meste hanbili: do práce jazdia ľudia najmä autom, nemajú kde zaparkovať a tak svoje autá nechajú na chodníku, pretože im to štát vyhláškou umožnil.

„Najviac sa na nás obracajú Bratislavčania kvôli problémom s prechodom po chodníku kvôli parkujúcim autám a s podnetmi na nutnosť bezbariérových úprav,“ tvrdí mesto Bratislava.

Autá parkujú na chodníkoch a z tých sa potom stávajú rozbité kusy asfaltu. Od roku 2014 dalo mesto na opravu chodníkov milión eur. Do oprav ciest investovali 14 miliónov. Mesto však pripomína, že v rokoch 2015 a 2016 sa cesty opravy komplexne, a teda nielen výtlky.

Napríklad v Karlovej Vsi začali pilotnú parkovaciu zónu Silvánska. „V tejto zóne sme nezohľadňovali len požiadavky majiteľov vozidiel, ale aj chodcov. Vyznačili sme takisto nové priechody pre chodcov. Reakcie ľudí boli pozitívne. Niektorí majitelia vozidiel to však prijali s nevôľou. Tento krok považujú za opatrenie, ktoré znížilo počet parkovacích miest,“ tvrdí mestská časť.

Na parkovanie na chodníku sa sťažujú aj iné mestské časti. Napríklad Ružinov práve „niektorých netolerantných vodičov“ označuje za najväčší problém, ktorý majú chodci v ich štvrti. Keď sa pýtame, čo s nimi robia, odkážu ma na mestskú políciu.

„Ide o konflikt dvoch skupín ľudí. Tých, ktorí si aj v doprave nárokujú na súkromný priestor a nechcú ho zdieľať. Títo ľudia sú na tom väčšinou ekonomicky lepšie, majú v rodine aj viac áut. Druhou skupinou sú chodci. Medzi týmito skupinami chýba komunikácia a aj snaha ustúpiť si navzájom. Ale priestor je jeden a musíme sa oň deliť,“ hovorí Ondoš.

Nové Mesto upozorňuje, že nedisciplinovaní a neohľaduplní sú vodiči, ale aj chodci – či už sú to autá pri parkovaní, alebo chodci, ktorí často nerešpektujú poveternostné podmienky, keď vchádzajú na priechod na poslednú chvíľu v situácii, keď môže byť pre automobil problémom zastaviť.

Ako parkujú autá v Karlovej Vsi. Foto z mapy
Ako parkujú autá v Karlovej Vsi. Foto z mapy

Byť ako Viedeň a New York

„Mesto je autami zaplavené,“ hovorí Rochovská. Ak by sa zlepšila hromadná doprava, mohlo by to presvedčiť ľudí, aby chodili menej autami, myslí si.

„Pozrime sa do Viedne – verejná doprava tam je čistá, presná, dopravíte sa ľahko, predvídateľne. Funguje to tam. Pracoval som vo Viedni tri roky, a nik z kolegov tam nechodil do práce autom,“ hovorí Ondoš. Karlova Ves má podľa neho veľký potenciál pre pozitívnu zmenu, ale zatiaľ ulice ovládajú autá.

„Nie sme zvyknutí rozmýšľať nad tým, že by sme sa na ulici mohli cítiť dobre. Sme zvyknutí utekať pred idúcimi a kľučkovať medzi zaparkovanými autami. Mesto nám nedáva pocítiť, že by sme sa mohli len tak prejsť, že máme rovnaké právo na priestor ulice ako autá,“ hovorí Rochovská.

„V New Yorku bývalá šéfka dopravy Janette Sadik-Khan pripravila manuál Streetfight: Handbook for an Urban Revolution o tom, ako pretvárať mesto. Ulicu by sme nemali vnímať len ako infraštrukúru pre autá. Inžinieri majú túto tendenciu. Ale ulica neslúži len premávke, je to javisko sociálneho života. Je to priestor, kde prebieha viac ako len preprava z jedného bodu do druhého. Dochádza k spoznávaniu, stretávaniu sa ľudí popri využívaní lokálnych prevádzok, servisu, služieb. Na ulici je život,“ hovorí Ondoš. Ak bude pekný verejný priestor, kde sa chodci môžu pohybovať, nebudú sa len vyhýbať zaparkovaným autám a obchádzať diery v chodníkoch, tak to miesto môže byť aj ekonomicky atraktívne pre lokálne prevádzky. 

Fotogaléria: Bratislava, mesto áut

Autá parkujú pri Riverparku. Foto - Zora Pauliniova
Autá parkujú pri Riverparku. Foto – Zora Pauliniova
Vozíčkárov vytlačili autá z chodníkov na cesty a tam ich ohrozujú. Foto – Zora Pauliniová
Vozíčkárov vytlačili autá z chodníkov na cesty a tam ich ohrozujú. Foto – Zora Pauliniová
Foto Zora Paulíniová
Foto – Zora Paulíniová
Parkovanie v Bratislave. Foto Zora Paulíniová
Parkovanie v Bratislave. Foto – Zora Pauliniová
Zábrany pre autá musia obchádzať chodci. Foto Zora Paulíniová
Zábrany pre autá musia obchádzať chodci. Foto – Zora Pauliniová
Auto neprejde, ale ani kočík alebo človek na vozíku. Foto Zora Paulíniová
Auto neprejde, ale ani kočík alebo človek na vozíku. Foto – Zora Pauliniová
Vylepšený priechod na Grösslingovej ulici. Priechod vyvýšili, cestu zúžili. Foto - Zora Pauliniová
Vylepšený priechod na Grösslingovej ulici. Priechod vyvýšili, cestu zúžili. Foto – Zora Pauliniová

 

Prekážky v Starom Meste. Foto Zora Paulíniová
Prekážky v Starom Meste. Foto – Zora Pauliniová
Foto Zora Paulíniová
Foto –Zora Pauliniová

Teraz najčítanejšie