Denník N

Univerzity sú bez osobností a inovácií. Aj preto každý deň prichádzame o sedem odborníkov

Za uplynulých 25 rokov sa nedokázali vysoké školy ani raz postaviť voči establišmentu inak ako náznakom.

Autor je vysokoškolský učiteľ, Vysoká škola manažmentu

Denník N uverejnil na prelome rokov rozhovor Veroniky Folentovej s Jurajom Hromkovičom, profesorom ETH v Zürichu. Táto univerzita sa v rebríčku 500 najlepších umiestnila v roku 2016 na 19. mieste. Agentúra hodnotila aj dve slovenské, Univerzitu Komenského a STU, ale ani jedna sa v rebríčku neobjavila. Z odpovedí profesora Hromkoviča sa dá aj dedukovať, prečo nemajú nádej do päťstovky postúpiť ani v blízkom čase – nielen tieto dve, ale žiadna.

Predovšetkým chýbajú lídri – osobnosti, ktoré by nielen „vykazovali vedeckú činnosť“, ale dokázali zanietiť za ňu nasledovníkov. Mnohé významné osobnosti začiatkom 90. rokov odišli buď do zahraničia, alebo do súkromných firiem. Cítili, že majú potenciál, ktorého hodnota nie je – a ani v dohľadom čase nebude – vyvážená platmi. Dnes je jasné, že predvídali správne.

Ešte viac utrpelo školstvo pokračovaním tradičných foriem riadenia – len Plány komunistickej výchovy sa premenovali na Plány vedeckovýskumnej činnosti. Názov sa zmenil, duch zostal: „Čím viac položiek a vyššie čísla, tým sme úspešnejší.“

Pretrval aj spôsob kontroly – čísla sú dôležitejšie ako obsah za nimi. Akreditačná komisia (presne ako predtým Ústredný výbor KSS) rozhoduje, čo je pre školy optimálne – a chce trestať tých, ktorí skúšajú premýšľať inak. Kto neverí v scientometriu (predtým v dialektický materializmus), bude zatratený. Historickým paradoxom či iróniou dejín je, že tento štýl riadenia zapadol do súčasnej neoliberálnej paradigmy, takisto posadnutej metrikou a meraním všetkého. Že by konečne platila teória konvergencie?

Za uplynulých 25 rokov sa nedokázali vysoké školy ani raz postaviť voči establišmentu inak ako náznakom. Typickým príkladom je postoj Slovenskej rektorskej konferencie k minulej akreditácii. Vysoké školy sa dozvedeli kritériá v poslednom roku šesťročného obdobia. Rektori ich najprv jednomyseľne zamietli. No keď ich ministerstvo schválilo, začali všetci bez slova písať správy o tom, ako ich počas predchádzajúcich šiestich rokov plnili, hoci netušili, aké budú. Keby sa ozvali, stratili by možno sympatie ministra. Namiesto nich radšej stratili hrdosť.

Vítané nie sú ani nové myšlienky. Pre ich absenciu vysoké školy stagnujú, nie sú schopné sa vyvíjať ani zaujať svojimi názormi. Zo stanoviska akademického vedenia UK k Národnému programu rozvoja výchovy a vzdelávania sa dozviete, že by sa nemalo meniť nič okrem výšky dotácií. Môže sa univerzita s touto filozofiou dostať medzi svetovú špičku?

Študenti to cítia, odchádzajú do zahraničia. Dnes ich je v Česku dvadsaťpäťtisíc. Optimisticky predpokladajme, že sa z nich polovica vráti. Dvanásť a pol tisíca ich však zostane vonku, ročne dva a pol tisícky. Každý deň prichádzame priemerne o sedem odborníkov, ale „všetko je v poriadku, iba naše platy sú nízke“. Je jasné, že súčasný spôsob myslenia je vo vedeniach univerzít natoľko zakorenený, že bez radikálneho zásahu doň sa nezlepší nič.

Stagnácia postihuje aj personálnu úroveň. Od svojho odchodu zo Slovenska je profesor Hromkovič už na štvrtej univerzite. Pravidelný prechod na stále kvalitnejšie pracovisko vníma ako cestu k zvyšovaniu osobnej prestíže, ktorou zároveň prispieva k prestíži svojho pracoviska. Ak nepočítame „lietajúcich“ profesorov vyučujúcich na niekoľkých VŠ súčasne, koľko našich profesorov zmenilo za rovnaký čas pôsobisko?

A naopak – koľkých perspektívnych pracovníkov prilákali školy, ktoré sa označujú za prestížne? Rebríček 500 najlepších univerzít obsahuje aj graf, na ktorom vidieť, ako sa mení postavenie škôl. ETH je na ňom čoraz vyššie, lebo cieľavedome vyhľadáva špičkových odborníkov a ponúka im adekvátne podmienky. Aby to naše univerzity dokázali, museli by odmietnuť tabuľkové platy a hodnotiť ľudí podľa ich schopností a prínosu. Istý osvietený kvestor to raz navrhol vedeniu. Vypukla panika: Veď by sa mohlo stať, že ma nejaký ucháň platovo preskočí!

Kto si v tejto chvíli pomyslí na Rakúsko-Uhorsko s jeho byrokratickým systémom, nepomýli sa. Aj legislatíva prevzala jeho dedičstvo. Vysoký zákon predpisuje školám jednotnú organizačnú štruktúru od počtov členov akademických senátov až po povinnosti odborných asistentov. Zmena sa musí začať odtiaľto – definíciou pravidiel, ktoré rozvíria stojaté vody našich VŠ. Návrh cieľov Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania ich obsahuje. Teraz ide o to – uviesť tieto princípy do života.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Teraz najčítanejšie