Denník N

7 dobrých správ, ktoré ste si tento týždeň možno nevšimli

Tentoraz to bude hlavne o deťoch. O tých v Afrike, ktoré sa vedia brániť, o tých v Jeruzaleme, ktoré sa môžu učiť, a aj o tých v Banskej Bystrici, ktoré sa konečne lyžujú medzi bytovkami.

1. Švédsko nemá takmer žiadny odpad

Švédsko patrí ku krajinám, ktoré sa snažia produkovať čo najmenej odpadu. Minulý rok odviezli na skládku menej ako jedno percento z celkového množstva komunálneho odpadu. Švédi ho dokonca do svojej krajiny dovážajú z okolitých štátov, aby ho mohli ďalej recyklovať.

„Švédi obľubujú tráviť čas v prírode a vedia, čo treba robiť pre životné prostredie,“ cituje Independent Annu-Carin Gripwallovú zo švédskeho združenia Avfall Sverige pre recykláciu odpadu. „Dlhodobo sme pracovali na tom, aby sme ľudí naučili neodhadzovať veci, ale recyklovať ich a znova používať.“

Len na porovnanie – vo Veľkej Británii zrecyklovali 44 percent komunálneho odpadu, do roku 2020 by to chceli zvýšiť na 50 percent. Cieľom EÚ do roku 2030 je 65 percent recyklovaného opadu.

2. V Nairobi sa vedia brániť

„Nedotýkaj sa ma,“ kričia na celú miestnosť dievčatá v Nairobi. Práve do ich slumov prišli dobrovoľníci s kampaňou „Nie znamená nie“, aby naučili deti a mladých ľudí brániť sa pred znásilnením.

„Na začiatku našej kampane sme dievčatá najskôr učili brániť sa verbálne – určovať hranice a jasne hovoriť nie,“ povedala Lee Paiva, vedúca kampane. „Ak slovo ,nieʽ a ich hranice nerešpektujú, naučili sme ich brániť sa fyzicky.“

V africkej krajine je vysoká miera útokov – 45 percent žien v Keni priznalo, že zažilo fyzické alebo sexuálne násilie. Do kampane zapojili aj chlapcov, ktorých učili sa správať k ženám. Kým na začiatku kampane viac ako 80 percent z nich tvrdilo, že dievčatá nosia minisukňu preto, že chcú sex, po kurze počet chlapcov, ktorí si to stále myslia, klesol na 30 percent.

3. V jeruzalemskej nemocnici študujú choré palestínske deti

V nemocnici vo východnej časti Jeruzalema otvorili triedu pre choré deti z Palestíny. Niektoré majú rakovinu, iné choré obličky, preto často chýbajú v škole a navyše sú ďaleko od domova. Vďaka škole zriadenej v nemocnici dobiehajú zameškané učivo a môžu sa ďalej učiť.

„Deti pre dialýzu obličiek chýbajú v škole dva až tri dni v týždni. Naši pacienti s rakovinou tu zostávajú najmenej mesiac až 40 dní, a preto zameškajú veľa učiva,“ povedal pre Al-Jazeeru Mohamed Qabaja, vedúci ošetrovateľ na pediatrii. „Táto škola to kompenzuje. Deti si začali uvedomovať, že ich pobyt v nemocnici neznamená len liečbu, injekcie a bolesť, ale už aj učenie sa. Vďaka tomu majú pocit, akoby boli doma.“

Školu v nemocnici Augusty Viktórie otvorili vlani v novembri a deťom ponúka bezplatné vzdelanie.

Deti si krátia pobyt v jeruzalemskej nemocnici učením. Foto – aljazeera.com
Deti si krátia pobyt v jeruzalemskej nemocnici učením. Foto – aljazeera.com

4. Deťom postavili lyžiarsky svah medzi panelákmi

Lyžiarsky svah, vlek a dokonca aj večerné osvetlenie zriadila na banskobystrickom sídlisku v časti Radvaň skupina Ra2ňski. To všetko bez finančnej pomoci, za vlastné náklady a vlastnými rukami.

„Sme partia chalanov, ktorí sa dali dokopy, aby spravili radosť deťom v podobe malého lyžiarskeho vleku a kopca priamo v strede sídliska,“ píšu na sociálnej sieti.

Skupina Ra2ňski na tom pracovala tri roky vo svojom voľnom čase.  V lete svah vyklčovali, vyčistili a kosili. Na internete kúpili malý vlek, na stĺpy osadili svetelné reflektory a pripravili sa aj na umelé zasnežovanie. Od januára, keď vlek spustili, ho prevádzkujú za vlastné náklady.

„Ja osobne som tu v Radvani vyrastal a vtedy tu bola možnosť lyžovať na svahu s vlekom priamo za bytovkou,“ povedal pre bystricoviny.sk člen skupiny Michal Šepák. „Myslím, že dnešné deti by tiež privítali takúto možnosť, zhodiť tašku doma po príchode zo školy, zobrať lyže, sane či boby a hurá na svah. Ja mám tiež svoju prácu, ostatní chalani sú študenti, toto berieme len ako hobby, ale snažíme sa otvárať vlek denne po pol štvrtej a dokiaľ deti vládzu, sme tu.“

5. Najkrajší ľadopád je na Spiši

Vďaka pretrvávajúcemu mrazu vznikol medzi obcami Matejovce nad Hornádom a Chrasť nad Hornádom najkrajší ľadopád na Slovensku. Zamŕzajúca voda nad bývalým korytom rieky Hornád vytvára ľadové steny, stĺpy a cencúle, ktoré rastú každým dňom.

„Hrúbka a tvar ľadu sa v priebehu zimy mení a závisí od teploty,“ povedal pre RTVS Milan Barlog zo Správy Národného parku Slovenský raj, podľa ktorého miesto navštevujú domáci aj zahraniční turisti. „Ľadopády sú známe, tento je lokálna záležitosť a bol dlho neznámy. Ale až dnešná doba pomohla k tomu, že sa o tejto lokalite dozvedelo množstvo ľudí,“ uviedol.

Ľadopád pri Šikľavej skale by mal vydržať približne do konca apríla.

6. Šíria slovenský folklór

V Nitre otvorili výstavu tradičných krojov z celého Slovenska, ktoré sú súčasťou zbierky manželov Kraskovcov.

„Je to náš veľký koníček, chystali sme sa do dôchodku, tak sme si našli takúto zaujímavú a zmysluplnú činnosť,“ povedal pre SME Pavol Krasko, ktorý ich s manželkou zbiera viac ako 20 rokov. „Zhruba pätnásť najstarších krojov je z konca 19. storočia z oblasti Horehronia – z obcí Šumiac či Nedelište. K najnovším prírastkom zbierky patrí napríklad kroj z Veľkého Lomu, maličkej dedinky v okrese Veľký Krtíš.“

Kroje vystavujú v nitrianskom Krajskom osvetovom stredisku do 9. februára. Ľudové umenie možno vidieť aj v Starej radnici vo Zvolene, kde prebieha výstava 14 gobelínov výtvarníčky Agáty Hlinicovej.

„Gobelínom, ktoré autorka priniesla na výstavu, vdýchla nielen krásu, ale aj lásku ku kraju pod Poľanou, jeho tradíciám, človeku, životu vôbec,“ uviedla pre TASR kurátorka výstavy Renata Babicová. „Autorka niektoré svoje práce navyše nápadito kombinuje aplikáciou iných materiálov s využitím regionálnych prvkov a motívov.“

Ľudové umenie Slovákov od 1. februára predstaví aj výstava v Lučenci. V Dome Matice slovenskej bude možné vidieť výstavu krojovaných bábik zo súkromnej zbierky Rastislava Belloviča.

7. Vystavil svojho Moneta aj Muncha

Nie ľudové umenie, ale diela najväčších impresionistov predstavuje nová galéria v nemeckom Postupime. Zakladateľ úspešnej softvérovej spoločnosti SAP Hasso Plattner tam otvoril múzeum. Zriadil ho v zámku Barberini z 18. storočia, ktorý bol čiastočne zničený počas druhej svetovej vojny. Medzi vystavenými dielami je okrem Clauda Moneta alebo Augusta Renoira aj obraz Edvarda Muncha s názvom Dievčatá na moste, ktorý sa koncom minulého roka vydražil na aukcii Sotheby v New Yorku za viac ako 54 miliónov dolárov.

„Vždy som chcel vytvoriť múzeum. Berlín je obdarenými štátnymi a súkromnými múzeami, teraz to môže zažiť aj Postupim s palácom Barberini,“ povedal podľa Guardianu. „Ľudia mi zvyčajne hovorili – buď ticho, nepotrebujeme ďalšie múzeum. Ale ja dúfam, že tí, čo pochybovali, čoskoro uvidia, čo to dá mestu, keď sem v húfoch budú prichádzať milovníci umenia rovnako, ako keď znovu vytvoríme historické centrum Postupimu.“

Hasso Plattner pre Leknami od Clauda Moneta v novootvorenom múzeu Barberini. Foto - TASR/AP
Hasso Plattner pred Leknami od Clauda Moneta v novootvorenom múzeu Barberini v Postupime. Foto – TASR/AP

Bonus:

Mestám možno vrátiť stratené čaro nielen novou galériou, ale aj tancom. O to sa snažia baletky v Káhire, ktoré tancujú v jeho uliciach. Chcú tak pomôcť egyptskému veľkomestu opäť získať jeho pôvab a popularitu, ktorú zničili teroristické útoky a nepokoje. Ako to vyzerá, si pozrite na videu.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

7 dobrých správ

Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie