Na koncerty klasiky sa dá ísť aj online

Slovenská filharmónia obvykle hráva v Bratislave každý štvrtok a piatok večer. Ale jej koncerty sa už dajú vidieť v ktorýkoľvek deň, v ľubovoľnú hodinu a nemusíte byť dokonca ani v hlavnom meste. Stačí počítač, tablet alebo smartfón, pripojenie na internet a reproduktory alebo slúchadlá.

V malej miestnosti je na širokom stole niekoľko počítačových monitorov, na nich sú zábery na členov symfonického orchestra a z reproduktorov znie klasika. Na stoličkách sedia dvaja muži. Prvý má v ruke joystick podobný tým, na akých sa hrávali prvé počítačové hry, druhý sleduje partitúru a každú chvíľu do hudby vykríkne nejakú číselnú kombináciu.

„Daj mi dva desať,“ vraví pri pohľade na noty. „Tie trúbky ti môžem zarámovať, je ich tam veľa,“ odpovedá mu kolega. Dohadujú sa rýchlo, na jednej strane stole sa ladia nastavenia kamier, na druhej sa listuje partitúra. Muž vľavo je Stanislav Beňačka, šéf zvukovej a svetelnej techniky, vpravo je skladateľ Marek Piaček. Pred nimi ešte za mixážnym pultom sedí technik Václav Frkal a úplne vpredu je malé okienko, cez ktoré vidno pódium.

Nachádzame sa v bývalej zvukovej réžii za balkónom Slovenskej filharmónie a sledujeme generálnu skúšku na koncert. Kým na pódiu dolaďuje dirigent s hráčmi detaily skladby, v tejto miestnosti sa pracuje na videozázname, ktorý pribudne do archívu na jej internetovej stránke.

Kto sú Streamboyz

Iniciátorom streamingu, po slovensky nahrávania a archivovania koncertov, bol generálny riaditeľ Slovenskej filharmónie, ktorého inšpiroval fínsky projekt ClassicLive. Nápad prišiel predstaviť na ministerstvo kultúry.

„Keď minister vyhlásil, že naše koncerty voľne prístupné na internete podporí všetkými dvadsiatimi, spolu s Markom Piačekom sme dali dokopy projekt so všetkým, čo by to obsahovalo, a pomerne rýchlo sa to rozbehlo,“ vysvetľuje Stanislav Beňačka. Člen Slovenského filharmonického zboru vyštudoval okrem spevu na bratislavskom konzervatóriu aj Elektrotechnickú fakultu STU a obe svoje vzdelania pre tento projekt dokonale zužitkoval.

Premiéra streamingu bola vo februári 2008, postupne pribúdala technika aj skúsenosti. Novinkou je, že od februára tohto roka sa už záznamy koncertov dajú sledovať nielen na počítačoch, ale aj na tabletoch a smartfónoch.

„Videá už sú konvertované do vyššieho rozlíšenia,“ dodáva Marek Piaček. „Už by malo stačiť do prehliadača naťukať adresu stream.filharmonia.sk, kliknúť na niektorý archívny záznam a on by sa mal rovno spustiť bez dodatočnej inštalácie prehrávača súborov.“

Pri vysvetľovaní technických detailov Piaček skloňuje slová, ktoré by ste čakali skôr od IT špecialistu než od vyštudovaného skladateľa a flautistu. Aj on sa pohybuje v dvoch svetoch – okrem hudby má viac než solídne znalosti práce s počítačmi a internetom. Ďalší členovia tímu s príznačným názvom Streamboyz sú Vašo Frkal mladší, ktorý sa s Beňačkom strieda za kamerami, režisér Jozef Chabroň a správca servera Peter Gonda.

Prečo je viac kamier než mikrofónov

To, čo pri pozorovaní zvonku pripomína videohru pre dospelých, je hudobná réžia 21. storočia. Počas skúšok sa podľa nôt nastavujú kamery, aby sa plynule striedali zábery na nástrojové skupiny alebo sólistov, ktorí práve hrajú.

„Dve kamery sú vzadu za portálmi, tretia pod lóžou, štvrtá oproti nej a na celý orchester sa teraz pozeráme z piatej, ktorá je v strede balkóna,“ komentuje prepínanie záberov na monitore Beňačka. „Pôvodne sme si pýtali trochu iné pozície, ale pamiatkari to nedovolili.“

Keďže kamier je päť, zdalo by sa, že na zvukovú nahrávku celého orchestra bude treba ešte viac mikrofónov. Je to inak – používa sa iba jediný.

„Je to navzácnejší kus celej našej aparatúry – Soundfield MKV. Sú to vlastne štyri elektronicky ovládané mikrofóny v jednom, každý je o 120 stupňov posunutý k ďalšiemu. Vieme si vydestilovať stereo, päťkanálový zvuk, čo len chceme,“ hovorí hrdo Stanislav Beňačka. „Po horolezeckých výkonoch a dlhšom hľadaní sme mu našli v sále ideálnu pozíciu. Potom záleží už len na dirigentovi, ako si spraví balans nástrojových sekcií a sólistov.“

Poslucháč záznamu počuje takmer to isté, čo hudobníci počas koncertu. „Plávame proti väčšinovému zvukárskemu trendu, ale takto nahrávajú všetci audiofili ako napríklad Keith Johnson. Prečo? Lebo viac mikrofónov znamená fázové skreslenie. Toto je v podstate jediný korektný realistický zvukový zdroj, pri ktorom má človek predo-zadný priestor s nádhernou hĺbkou.“

Zvyšok vybavenia tvorí nová, najmodernejšie vybavená zvuková réžia, ktorá sa využíva na nahrávanie „obzvlášť závažných koncertov“, a nenápadné reproduktory. „Hneď vám ich ukážem,“ vraví Stano Beňačka a zaostruje kameru na stĺpy po bokoch pódia. „Tieto dve malé biele čudá dokážu spraviť na zadnej stene sály 99 decibelov.“

Mahler, rap a hardrock

Technika umožňuje nahrať akýkoľvek koncert, aj zostrihať z dvoch večerov jeden dokonalý, v prípade nejakých chýb hudobníkov. Na internete nenájdete záznamy zo všetkých večerov, čo má však aj iné príčiny: „V zmluve musia dať interpreti súhlas na zhotovenie záznamu. Niektorí ho nedajú vôbec, iní obmedzia na pár mesiacov. To platí aj o dielach. Keď ide o súčasného autora, je to napríklad len na tri mesiace. Skladateľom to neprekáža – to určujú vydavatelia,“ vraví Marek Piaček.

K hotovému obrazu so zvukom sa ešte pridávajú titulky s názvami skladieb a záznamy sa pridávajú na internet po niekoľkých dňoch. Streamboyz sledujú aj štatistiky návštevnosti; momentálne v sledovanosti vedú Mahlerova Symfónia č. 9 a koncert Slovenského filharmonického zboru.

Ide vlastne o ukážku verejnoprávnosti v tom najlepšom zmysle. Na vrcholy prezentácie klasiky na internete, ako je projekt Digital Concert Hall Berlínskych filharmonikov, sa to ešte nechytá, ale momentálne ambície Streamboyz sú iné: „Konečne bude u nás v autobusoch znieť zo štupľov okrem hardrocku a rapu aj Mahlerova Deviata.“