Denník N

Bojoval v SNP, gestapo ho vypočúvalo, nikoho však neprezradil

Foto – TASR
Foto – TASR

Chcem našej mládeži odkázať, že za našu slobodu sme draho zaplatili mnohými životmi, a aby nikdy viac nepoznali hrôzy vojny, povedal Jozef Čapčík.

V Liskovej pri Ružomberku si naňho spomína takmer každý miestny občan. Veď kroniku obce, v ktorej prežil svoj život, viedol niekoľko desaťročí.

Jeden z priamych účastníkov Slovenského národného povstania, Jozef Čapčík, nám svoje svedectvo a odkaz pamätníka dáva do pozornosti, aj keď už nie je medzi nami.
Význam SNP
„Je to už tak, že človek rád spomína na dobré, radostné chvíle vo svojom živote, a nerád sa vracia k udalostiam, ktoré mu strpčovali alebo zarmucovali život. No na udalosti v Slovenskom národnom povstaní spomínam s veľkou úctou, lebo patrí k najvýznamnejším udalostiam slovenských dejín 20. storočia,“ povedal Jozef Čapčík.

Post Bellum je nezávislou občianskou iniciatívou, ktorú financujú predovšetkým drobní darcovia. Pomôžte i vy! Staňte sa členmi Klubu priateľov Príbehov 20. storočia

Ak aj vy máte tip na zaujímavého pamätníka, napíšte na pamatnici@postbellum.sk.

„Som znepokojený, keď sa v posledných rokoch v médiách jednotlivci snažia historický význam SNP rôznym spôsobom znevážiť alebo podceniť,“ dodal.

Práve na základe protifašistického odboja sa na fašistickú slovenskú republiku v medzinárodnom kontexte prihliadalo ako na víťaznú krajinu.

„Slovenský ľud sa statočne postavil za pomoci sovietskych a iných partizánov proti nenávideným nemeckým okupantom a súčasne proti vtedajším predstaviteľom slovenského štátu.“
Túžil pracovať v prírode
Celé svedectvo sa začína v Istebnom, kde sa v roku 1920 narodil Jozef ako syn v deväťčlennej rodine. Ľudovú školu navštevoval v Oravskom Podzámku. Meštianku vychodil v Dolnom Kubíne.

V snahe získať svoje vytúžené povolanie sa stal lesníckym praktikantom. Sociálne pomery robotníckej rodiny, z ktorej pochádzal, mu to však neumožnili. V snahe môcť si raz splniť svoj sen a pracovať v horách podľahol odporúčaniu nastúpiť na dobrovoľnú prezenčnú vojenskú službu.

V roku 1939 narukoval do delopluku 126 slovenskej armády v Žiline. Vzápätí vyhlásili predstavitelia fašistickej Slovenskej republiky mobilizáciu. Zúčastnil sa ochrany štátnych hraníc proti Horthyho Maďarsku. Bojoval aj v rýchlej divízii slovenskej armády, ktorá sa dostala až k Azovskému moru.

Boje povstaleckých jednotiek v SNP. Foto – TASR
Prežil otvorené boje
Napriek čerstvo uzavretému manželstvu sa 27. augusta 1944 rozhodol vstúpiť do protifašistického odboja, ktorý sa oficiálne začal o dva dni neskôr.

„Ako kuriér som doručoval v septembri 1944 tajný list veliteľstva československej armády v Banskej Bystrici predsedovi Revolučného okresného národného výboru v Námestove. Išlo o odsun obilia. Pri odchode z mesta smerom na Sleneckú roveň naše auto ostreľovali Nemci, ktorí mali hliadky vysadené na okraji Námestova smerom od Lokce a celé mesto mali obsadené. Vďaka našej starej hadimrške (automobil Tatra – pozn. red.) sa nám podarilo nepriateľom ujsť,“ popisoval svoje neľahké úlohy bývalý rotmajster.

Povstanie však začali nacisti potláčať a veliteľstvo sa z Banskej Bystrice presťahovalo do hôr. Nacisti nenechali nič na náhodu. Ich vzdušné sily používali ako miesto vzletu Sliač.

„27. októbra, po vyhodení železných mostov cez Hron, som odišiel autom na Donovaly. Na Starých Horách aj smerom na Donovaly som prežil niekoľko bombardovaní ústupovej cesty na Donovaly nemeckými lietadlami, ktoré už štartovali z letiska Tri Duby, a preto v krátkych intervaloch bombardovanie opakovali.“

Čiastočne sa im podarilo povstanie potlačiť. Boje ho ranili. Ochorel. Pred nacistami sa však musel ukrývať. Pomohla mu jeho známa.

„V malej dreveničke vo Vyšných Sliačoch ma prijala nebohá pani Cabanová. Dávala mi na nohy kapustné obklady, tiež z mlieka a loja. Môj stav sa však zhoršil. Zvýšila sa horúčka a potreboval som nutne lekársku pomoc.“

Jozef potreboval nové doklady. Tie mu vydali v Liskovej, kde bolo silné zastúpenie nemeckých vojakov.

„V nešťastný čas tam prišiel nemecký poľný žandár, ktorý ma legitimoval a označil za partizána, banditu. Bránil som sa, že som vojak slovenskej armády a prišiel som z frontu z Ruska. Aj tak si zapísal moju adresu a išiel so mnou… Cestou sme stretli starostu obce Vavrinca Šrobára, ktorý potvrdil, že som chorý a prišiel som z Ruska. Doviedol ma do domu, zapísal si číslo domu a prísne ma upozornil, že ak ma pri kontrole doma nenájde, vystrieľajú celú sedemčlennú rodinu. Večer prišli traja nemeckí vojaci a odviezli ma na ťažké vyšetrovanie, na gestapo v Ružomberku, ktoré bolo vo väznici krajského súdu,“ spomína.

„V cele nás bolo jedenásť. Starší i mladší a všetci sme hľadeli smrti do očí.“

Týranie v snahe usvedčiť účastníka SNP až na pokraj vedomia dokázal prežiť. Svojich spolubojovníkov neprezradil. „V takomto trápení a na veľmi skromnej strave a viac v hlade ma trápili do 21. januára 1945.“

Nástup dobrovoľníkov z Baťovian (Partizánskeho) do SNP. Foto – TASR
 O vlások unikol smrti
Pod dohľadom nemeckej stráže musel kopať zákopy. Pri prvej príležitosti sa mu podarilo ukryť v liskovskej jaskyni. Nemci ho nenašli. Hroziace nebezpečenstvo ho neodradilo a s pomocou známych v SNP mu vydali potvrdenie, že je príslušníkom slovenskej armády s hodnosťou čatára. To mu umožňovalo voľnejší pohyb a možnosť vyhľadať lekársku pomoc. Nezložil však žiaden sľub ani prísahu. Vo februári 1945 po ňom pátrali v Liskovej. Tu nacisti odstrelili 23 vyšetrovaných osôb.

Spolupracoval s niekoľkými partizánskymi skupinami v Liptovskom Mikuláši a v Oravskom Podzámku. Ako člen Československého armádneho zboru sa zúčastnil bojovej cesty do Prahy.

„Za suchými vetami a krátkym líčením mojich bojových zážitkov stojí mnoho utrpenia, nervov, starostí a často i nasadenia vlastného života, ktorý som riskoval pre víťazstvo nad fašizmom.“

Spolu s manželkou Emíliou mali tri deti. Bol jedným z popredných predstaviteľov Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov.

„Celkom záverom by som chcel našej mládeži odkázať, že za našu slobodu sme draho zaplatili mnohými životmi, a aby nikdy viac nepoznali hrôzy vojny… Nech je večná česť a sláva našich osloboditeľov a tých, ktorí obetovali svoje živote pri oslobodení našej vlasti.“

Jozef Čapčík zomrel 21. júla 2012.

 

Post Bellum SK je nezávislou občianskou iniciatívou, ktorú financujú predovšetkým drobní darcovia.

Pomôžte aj vy! Staňte sa členmi Klubu priateľov Príbehov 20. storočia alebo pošlite jednorazový dar na účet SK12 0200 0000 0029 3529 9756.

Pridajte sa k nám! Čím viac nás bude, tým väčšie spomienkové dedičstvo zachováme pre naše deti.

Aj s vašou pomocou môžeme kontaktovať pamätníkov!

Príbehy 20. storočia je projekt neziskovej organizácie Post Bellum SK.

Združuje stovky prevažne mladých ľudí, ktorí zbierajú spomienky pamätníkov. Nahrávajú rozhovory, digitalizujú fotografie, denníky, archívne materiály a ukladajú ich do medzinárodného archívu Pamäť národa.

Ak aj vy máte tip na zaujímavého pamätníka, napíšte na pamatnici@postbellum.sk.

Zapojte sa do súťaže Príbehy 20. storočia. Nahrajte príbeh svojich starých rodičov a vyhrajte iPhone alebo 50 000 Kč.

Viac informácii: www.pribehy20stoleti.cz

Príbehy 20. storočia

Slovenské národné povstanie

Teraz najčítanejšie

Náš život je vo vašich rukách. Ilustračné foto – Paddy O’Sullivan/Unsplash