Denník N

Václav Mika: RTVS má opäť vplyv, preto ten záujem politikov

Generálny riaditeľ RTVS Václav Mika. Foto N – Tomáš Benedikovič
Generálny riaditeľ RTVS Václav Mika. Foto N – Tomáš Benedikovič

Nechcem byť vnímaný ako človek, ktorý to vzdal dopredu, hovorí o svojej možnej opätovnej kandidatúre šéf RTVS. Tvrdí, že s ministrom kultúry Marekom Maďaričom o podpore nehovoril.

Václav Mika v rozhovore pre Denník N hovorí:

  • kedy oznámi, či bude opäť kandidovať na šéfa RTVS,
  • či už vzdal boj o zvýšenie koncesionárskych poplatkov,
  • či mu po večerných správach volajú politici SNS,
  • o čom by dokázal debatovať s Antonom Hrnkom,
  • ako vníma sťažnosti Roberta Fica na moderátorov debát,
  • či program Nikto nie je dokonalý patril na obrazovku RTVS.

Čo sa stane s RTVS v roku 2017?

Z pohľadu programu a toho, ako RTVS vnímajú diváci a poslucháči, nič, čo by bolo neočakávané. Očakávam istú kontinuitu programu v televízii aj v rozhlase. Rok 2017 bude udržateľný.

Bez ohľadu na to, či budete riaditeľom vy alebo niekto iný?

Bez ohľadu na to. Veľmi by som sa čudoval, keby v čase ukončenia môjho funkčného obdobia v auguste prípadný nový riaditeľ zásadne zmenil koncepciu programu. V zásade to ani nie je možné. Najmä televízia má svoju predvýrobu. Tento manažment má ambíciu odovzdať RTVS v čo najlepšej kondícii, a tak sa pripravuje jar aj jeseň. Okrem toho, ktokoľvek sem v auguste príde, bude v septembri pripravovať rozpočet na rok 2018. Potom sa tie vízie, slová a sľuby stretnú s realitou.

Aká je šanca, že tým riaditeľom v auguste budete opäť vy?

Dávam si pozor na tipy aj vtedy, keď sa ma novinári pýtajú na to, ako ktorý program zafunguje na obrazovke. Dôležitá je jediná vec – či budem kandidovať a budem mať na to mandát. Potom sa budem zaoberať tým, či môžem alebo nemusím uspieť. Záleží na tom, ako bude nastavené výberové konanie.

Pre Aktuality.sk ste začiatkom januára povedali: „Ísť do súboja, ktorý bude len pro forma, alebo robiť štatistu, to tiež nie je môj cieľ.“ Čo z toho vyplýva?

To, že musím cítiť, že mám mandát kandidovať. Najskôr potrebujem spätnú väzbu od najbližšieho tímu a svojich kolegov, vlastne aj od inštitúcie ako takej.

Tí vás v parlamente voliť nebudú.

Ale je to dôležitý predpoklad. No je tu aj druhá strana mince, čo sa kandidatúry týka – nechcem byť vnímaný ako človek, ktorý to vzdal dopredu. Ak mandát bude silný (a chcem sa oprieť aj o analýzy a prieskumy, ktoré ukážu, kde sa RTVS nachádza a ako je vnímaná), budem mať silnejší argument povedať, či áno alebo nie.

Kedy to poviete?

Keď budem poznať podmienky výberového konania, ktoré vypisuje Národná rada.

Vo finále bude však aj tak rozhodovať, či sa nájde dosť poslancov, ktorí by za vás zahlasovali…

Pri väčšinovom hlasovaní a v tajnej voľbe. Tým je veľa povedané.

Generálny riaditeľ RTVS Václav Mika. Foto N – Tomáš Benedikovič
Generálny riaditeľ RTVS Václav Mika. Foto N – Tomáš Benedikovič

Sondujete, či nejaká podpora je?

Rokovanie ešte nie je na stole, to môžem povedať seriózne. Ani si nemyslím, že takto nejako rokovanie bude prebiehať. Okrem toho nás čaká ešte hodnotenie roku 2016, výročná sprava, navyše sa každý týždeň na trhu niečo deje. Ale moje rozhodnutie padne tu v RTVS, s mojimi kolegami, s mojím tímom, nie niekde vonku.

Ani s ministrom kultúry Marekom Maďaričom ste sa o vašej kandidatúre nebavili?

Nie, táto téma je tabu. Nevytiahol som ju, ani on. Namojdušu, nie. No či budem kandidovať, alebo nie, RTVS vytvorí všetky predpoklady, aby všetci kandidáti dostali všetky informácie potrebné na to, aby mohli napísať dobrý projekt.

Laicky to znamená čo? Že si do Mlynskej doliny môžu prísť po účtovné knihy?

Ak má byť projekt koncepcie riadenia na päť rokov dobrý, treba k nemu mať všetky organizačné, personálne či ekonomické informácie. Nikto z nás ich v minulosti nemal, naše projekty vznikali ako virtuálne úvahy. Ale projekt riadenia RTVS by už nemal nikdy byť virtuálnou úvahou.

Počuli ste o ľuďoch, ktorí sa v súvislosti s voľbou riaditeľa RTVS spomínajú?

Ale áno, čítam noviny.

Tak menujte a hodnoťte.

To si nedovolím. Dám si veľký pozor na to, aby som sa ku kandidátom nevyjadroval, respektíve sa vyjadrím len za dvoch predpokladov. Ak by som ja sám nekandidoval, alebo potom, keď sa to celé skončí a niekto bude zvedavý na môj názor. Inak nie. Ak by som kandidoval, nebolo by etické niekoho komentovať.

Je niekto, komu by ste svoju kanceláriu odovzdali rád?

Odpoviem diplomaticky, ale presne. Niekomu, kto má mediálnu skúsenosť, kto v jednom z týchto médií bol a preukázal, že vie na trhu fungovať. Bol by som veľmi znepokojený, ak by to bol človek, ktorý nemá žiadne mediálne skúsenosti, také, aby riadil tento kolos. RTVS je veľká firma.

Generálny riaditeľ RTVS Václav Mika. Foto N - Tomáš Benedikovič
Generálny riaditeľ RTVS Václav Mika. Foto N – Tomáš Benedikovič

Je ešte nejaká šanca, že sa počas tohto volebného obdobia zvýšia koncesionárske poplatky, alebo je táto debata už úplne mimo a hrá sa o viac?

Nemyslím si, že sa zvýšia. O tomto sme sa s ministrom kultúry bavili a táto téma je, biznisovo povedané, v režime „stand-by“. Do ukončenia výberového konania nového riaditeľa RTVS nebude táto téma politicky priechodná vôbec.

Čo vo vašej robote zmenili marcové voľby?

Ja by som to takto nepovedal – zmeny skôr prišli s tým, že sa mi končí funkčné obdobie. Nevnímam realitu cez udalosti v politike, ale cez RTVS. A tu poviem vec, ktorá vyznie trocha sebavedome, odpustite mi to: RTVS dnes má takú mediálnu hodnotu, z hľadiska výkonnosti a dosahu, že o ňu je logický záujem. Nemyslím len politický.

Bola doba, keď bola RTVS každému voľná?

V úvode môjho mandátu sa ma nikto na nič nepýtal, prakticky nikto sa o nič nezaujímal. No trh sa zmenil, mediálny aj televízny, a na tom televíznom je dnes jedinou rastúcou platformou – z hľadiska sledovanosti, ale aj dôveryhodnosti – RTVS. Ak pred piatimi rokmi sledovalo naše spravodajstvo 150-tisíc ľudí a dnes 400-tisíc, hovorí to samo za seba. To je zásadný posun. To isté s kvalitou – naše spravodajstvo bolo štvrtým najdôveryhodnejším: za Markízou, JOJ a TA3. Dnes je na prvom mieste. To sa odráža aj v RTVS – ľudia tu sa cítia relevantní a vidieť to aj na ich práci.

Čiže RTVS sa stala opäť vplyvnou a o ten vplyv teraz opäť stoja politici?

Zjednodušene povedané. Toto nie je moje hodnotenie, to ukazujú analýzy a čísla.

Ako je to s telefonátmi od politikov? Volajú vám, keď sa večer skončia správy?

Tak… zatelefonuje mi kdekto. Často ide o bežné veci; ja si cením, keď mi niekto povie, že nám drukuje, ale niečo konkrétne sme nespravili celkom korektne – napríklad z pohľadu radenia správ. Ale to je normálne a podstatné je, že nič z toho neprednesiem na druhý deň na našej programovej porade.

Ako sa dozvedáte o nespokojnosti politikov SNS s rozhlasom a televíziou, ktoré vediete? Aj oni zvyknú zavolať?

Nemáme taký komunikačný kanál, aby som sa dopredu dozvedel, čo mi neskôr niekto niekde vytkne. Vždy ma to buď prekvapí, alebo to pochopím.

Povedali ste si pri niektorej z výhrad poslanca Antona Hrnka, ktoré k RTVS vyjadril napríklad v rozhovore pre Denník N – tak toto trafil, v tom má pravdu?

Z toho konkrétneho rozhovoru sa dá debatovať o dvoch témach. Prvou je rozdelenie RTVS. Často sa ma na to pýtajú v zahraničí a vravím, aby tým spôsobom, ako sa to udialo na Slovensku, nikdy rozhlas s televíziou nespojili. Bolo to od stola a bolo to nepripravené. Pýtajú sa ma: aké boli očakávané efekty a aké sú reálne? Ale ja žiadne očakávané efekty nepoznám, viem hovoriť len o tých reálnych. Finančná úspora marginálna, do dvoch percent, programová úspora marginálna, synergie hľadáme doteraz, niekde sa podarili. Takže tá téma je dobrá.

No je prirýchle spojenie argumentom za opätovné rozdelenie?

Nebolo by dobré, aby tak, ako sa rozhlas a televízia od stola spojili, sa od stola zase rozdelili. Čiže ak rozdelenie, dobre – ale pýtal by som sa, aké sú očakávané efekty. Chcel by som štúdiu realizovateľnosti. A potom sa o tom môžeme baviť.

A tá druhá téma, ktorú načrtol v rozhovore pre Denník N pán Hrnko?

Netýkala sa priamo RTVS, ale v rozhovore povedal, že nechce Slovensko, kde sa bude pochodovať vo vysokých čižmách. K tomu má RTVS úplne jasný postoj, stačí sa pozrieť na náš programový koncept z hľadiska publicistiky a spravodajstva, ale napríklad aj z hľadiska nákupu dokumentov. Táto téma je programovou výzvou aj pre nás.

On okrem toho napríklad hovorí, že v televízii „chýbajú diskusie o národnom bytí a národnej podstate“. Viete, čo má presne na mysli?

Osobne som sa s ním nerozprával, takže presne neviem. Ale, samozrejme, vnímame množstvo podnetov, dostávam množstvo e-mailov, na Radu RTVS chodia tiež podnety. Je to živá téma. Otvorene musím povedať, že dnešné diskusné relácie, ktoré máme, nie sú status quo a nie je dané, že nepribudnú ďalšie. Vyvíjajú sa ďalšie tri diskusné relácie, aj keď nehovorím, že budú o „národnom bytí“. Verejnoprávne médium neznamená, že dnes je to takto a už to nemôže byť inak. Ak niekto vraví, že diskusné relácie v RTVS zmonopolizovali niektorí ľudia, tak hovorím, že to tak nie je a ani to tak nebude.

Václav Mika pri predstavení šou Zem spieva. Foto - TASR
Václav Mika pri predstavení šou Zem spieva. Foto – TASR

RTVS nedávno predstavila nový program, folklórnu šou Zem spieva. Nie je tak trochu reakcia na výčitky politikov okolo SNS, že je RTVS málo národná? Nepovedali ste si – dáme im toto, budú spokojnejší?

Jednoduchá odpoveď je, že prvý koncept tohto formátu bol predstavený predminulý rok. Na programovej konferencii sa podrobnejšie a s týmto názvom začal program riešiť na jar, dokonca si myslím, že ešte pred voľbami. Tak aké pochybnosti?

Prečo je práve folklórna šou to hlavné, čo RTVS prinesie v novej sezóne?

Mám skúsenosti s talentovými šou – v Markíze som bol pri tom, ako sa robil Talent, Superstar či Let’s Dance. Toto je formát, ktorý sa im v niečom podobá, ale vychádza z toho, čo je pre Slovensko unikátne. Náš folklór je zrejme na počet obyvateľov najrozmanitejší, nielen, čo sa týka regiónov, ale aj národností a menšín. To všetko tam bude zastúpené. Navyše máme skúsenosti s folklórom, vieme, ako na obrazovke funguje. Sľubujeme si, že dokáže osloviť mladých.

Čo ďalšie ešte do tohto roku chystáte?

Aj keď pôjde v televízii do programu menej peňazí ako vlani (v rozhlase nie, tam bude nárast), ako dobrý hospodár sme si pripravili pár vecí dopredu. Seriál Tajné životy je nakrútený, pôjde na obrazovku. Kastingové kolá šou Zem spieva sú tiež už hotové, idú na obrazovku. Pripravujeme ešte dva nové formáty, jeden pôjde na jar v hlavnom vysielacom čase. Z pohľadu udržania diváckeho záujmu je RTVS dobre zabezpečená.

RTVS sa podieľa aj na príprave výpravnej minisérie Mária Terézia. Ako bude vyzerať a kedy sa dostane na obrazovky?

Mária Terézia je prvý projekt, ktorý vzniká pri takto širokej spolupráci. Robí na ňom Česká televízia, my, maďarská televízia, ORF a Beta Film Mníchov. Nič také tu ešte nebolo. Každý do toho dal veľké peniaze a každý od toho niečo očakáva. A to je aj kameň úrazu. Teraz sa medzi jednotlivými partnermi začína diskusia o kastingu, o filmárskych profesiách a o lokalitách. Každý chce, aby tam videl svojich hercov a svoje prostredie. Táto debata aktuálne prebieha a môžem povedať, že tam budú aj slovenskí herci, nie bezvýznamní, a budú tam aj slovenské lokality.

Hovorte mená a miesta.

Chceme, aby sa niečo nakrúcalo v Bratislave, ale veľa ešte prezrádzať nemôžeme. ORF je veľký hráč a Mária Terézia je v prvom rade ich téma.

Kedy pôjde na obrazovke?

Tento rok. Je to odvážne, ale chceme to stihnúť. Nakrúcať budeme o chvíľu.

Generálny riaditeľ RTVS Václav Mika. Foto N - Tomáš Benedikovič
Generálny riaditeľ RTVS Václav Mika. Foto N – Tomáš Benedikovič

Od januára na obrazovkách RTVS končí Nikto nie je dokonalý – program, ktorý vám politici vyhadzovali na oči, lebo ho vyrábala externá firma za státisíce eur. Patril vôbec do Slovenskej televízie?

Patril, vždy som si za tým stál.

Naozaj? Pýtať sa chudobných ľudí na ulici vedomostné otázky a smiať sa na ich odpovediach?

Treba povedať, že dramaturgia toho formátu za tie roky nabrala nejaký vývoj, aj naším zásahom. Nikto nie je dokonalý v roku 2016 nebolo to, čo sa vysielalo v roku 2013. Tento typ zábavy sa nájde aj v iných, pre nás vzorových televíziách. Druhá vec je, že jedným z dôvodom, prečo sme sa rozišli, boli isté nezhody. A keďže nemáme ochrannú známku na tento program, nemohli sme ho úplne manažovať podľa svojich predstáv. A čo sa týka politikov – ak si niekto myslí, že politici sa zaujímajú o takýto typ formátov, nie o spravodajstvo, tak je veľmi naivný.

Andrej Danko, myslím si, na jednej tlačovke Nikto nie je dokonalý spomenul.

Ale áno, no ak sa niekto domnieva, že program RTVS funguje tak, že nejaký politik vyjadrí pochybnosť a my sa podľa toho zachováme a vezmeme to za vážnu serióznu otázku, tak to tak naozaj nie je. Tomu nikto nemôže veriť.

Spravodajstvo však seriózna a vážna otázka je.

To je.

Vrátil sa už šéf spravodajstva Lukáš Diko do práce?

Vrátil. Išiel na vlastnú žiadosť na dovolenku, ja som to vtedy akceptoval. Činnosť našej komisie a komisie Rady RTVS, ktoré prešetrovali jeho prípad, bola ukončená, jej závery boli vyhodnotené a sú zverejnené na našej stránke. Tým sa skončili dôvody, pre ktoré Lukáš čerpal dovolenku; ukázalo sa, že k ovplyvňovaniu spravodajstva nedošlo. Napriek tomu prijímame ešte niektoré opatrenia. Ja som v tejto kauze prešiel od zdesenia – čo sa to, preboha, na Slovensku deje – po vyrovnanie sa s tým, že je to normálna skúška, akou bežne prechádzajú verejnoprávne médiá. Zareagovali sme rýchlo a zvládli sme to.

Komisia RTVS podrobnou analýzou spravodajstva zistila, že komunikácia medzi Dikom a Grendelom nemala žiadny vplyv na vysielanie. Človek si tam dokáže porovnať, či sa na základe jednej esemesky niečo nestalo v spravodajstve. Prečo sa podľa vás esemeskami chce ďalej zaoberať mediálny výbor parlamentu?

To je otázka na nich. Asi chcú naše závery tiež vyhodnotiť.

Vraveli ste, že predsa len prídete s nejakými opatreniami, aby ste vedeli na podobné situácie reagovať. Aké budú?

Zriadime napríklad etickú komisiu, ktorá sa nebude týkať len spravodajstva, ale aj programu ako takého. Bude fungovať ako nezávislé teleso vo verejnoprávnom médiu. Chcem ju menovať tak, aby bola pripravená fungovať, keby sa čokoľvek stalo. Druhé dôležité opatrenie je technologicko-bezpečnostné. Chceme lepšie zabezpečiť naše zariadenia, lebo sme najskôr nevedeli, odkiaľ tie esemesky sú. Mohla byť obava, že sa niekto nabúral do nášho systému.

Politici Smeru majú v zuboch niektorých redaktorov a moderátorov RTVS. Premiér sa viackrát sťažoval na Braňa Dobšinského – len nedávno mu vynadal, že nie sú na jednej úrovni, ale obul sa už aj do Martina Strižinca. Ako sa vám pozdávajú debaty s Dobšinským či Strižincom?

To, čo sa deje v Sobotných dialógoch a v O päť minút dvanásť, treba rozdeliť. V O päť minút v poslednej dobe vždy diskutujú oponenti, nebýva tam politik sám, moderátor má teda inú úlohu ako Braňo Dobšinský v Sobotných dialógoch. Martin Strižinec odovzdáva slovo a riadi diskusiu. V Sobotných dialógoch, kde raz za čas býva premiér bez oponenta (ale treba povedať, že sa to tak drží už viac ako desať rokov), je moderátor zároveň „diablovým advokátom“.

To znamená?

Ako hovorí sám Braňo Dobšinský, v rámci debaty občas háji aj názory, ktoré sám nezastáva. Takže, keď sa mu vyčíta, že je opozičný, v skutočnosti len prezentuje protiargumenty. Preto je to trochu iná káva, preto to tak trčí, vníma sa to kontroverzne. Aj našimi poslucháčmi, lebo treba spomenúť, že my aj Rada RTVS dostávame podnety na Sobotné dialógy. Našou odpoveďou na tieto výhrady bude analýza našich diskusných relácií, ktorá odpovie na to, či sú nejako neštandardné. Nechceme reagovať len subjektívnymi dojmami, aby to nevyzeralo, že sa hájime za každú cenu.

Nemáte obavu, čo sa môže stať so spravodajským tímom RTVS, ak sa na čelo telerozhlasu dostane niekto, kto pôjde politikom viac na ruku? Odídu niektorí redaktori?

Stať sa môže všetko, ale ešte nevieme, kto bude novým riaditeľom. No či bude nový, alebo nie, určite dôjde k vývoju v oblasti spravodajských a publicistických formátov. Uvedomujeme si, že nám nejaké publicistické relácie chýbajú. Napríklad nepolitické diskusie.

Štúdio Sobotných Dialógov. Zdroj: rtvs.sk
Štúdio Sobotných dialógov. Zdroj – rtvs.sk

Nie sú, naopak, vaši moderátori na politikov Smeru príliš mäkkí? Ešte donedávna bolo bežné, že premiér debatoval aj v televízii bez oponenta.

V prvom rade, na naše diskusie sa nesťažujú len politici Smeru. Oficiálnu sťažnosť máme aj od Richarda Sulíka a pred voľbami sa na nás sťažovali takmer všetky politické strany, z tých hlavných možno s výnimkou Mosta-Híd. Sťažnosti sa preberajú na rade a sú bežnou súčasťou nášho mediálneho života. A čo sa týka premiéra – v O päť minút dvanásť sa to už rozhodne nestáva, o tom som presvedčený. Ak niekde premiér debatoval sám, tak to skôr bolo v inej diskusii – zrejme takej, ktorá sa týkala napríklad nášho predsedníctva v Rade EÚ.

Čo ste si pomysleli, keď vám vlani v lete poslanec Miroslav Číž vyčítal, že novinári v RTVS majú hodnotovo blízko k bratislavskej kaviarni a preberajú rétoriku Denníka N a SME?

Ja túto jeho argumentáciu poznám, hovorí to na parlamentnom výbore pre médiá pravidelne. My si s pánom Čížom na výbore Národnej rady vždy vrelo podiskutujeme, chodím tam aspoň trikrát do roka. Nie je to pre mňa nová téma, on tieto názory mal už dávno. Myslí si to a ja mu to neberiem.

Povedali ste, že zlúčenie rozhlasu a televízie prinieslo spoluprácu v spravodajstve. Nemali ste nikdy ambíciu preniesť ju aj na internet a vytvoriť silný spravodajský web?

To, čo hovoríte, je logické. Naším cieľom je dostať celý spravodajský tím do jedného newsroomu, ktorý by robil správy bez ohľadu na to, na akú platformu by išli – či do rádia, televízie, alebo na web. Čiže áno, je to naša ambícia, a možno keby nedošlo k nejakým personálnym pohybom u nás, bavili by sme sa dnes už o hotovej veci. Veď minulý rok sme spustili vlastnú spravodajskú aplikáciu pre mobily.

Bude teda mať RTVS spravodajský web?

Musí mať. Či za mojej éry, alebo potom. Ak by sa toto nestalo, tak nespĺňame úlohu verejnoprávneho média, teda posilňovanie spravodajského obsahu na každej platforme.

No ani web RTVS nie je v najlepšej kondícii celkovo, nejde len o spravodajský portál. Aj keď nemáte porovnanie s Českou televíziou rád, ich online vysielanie a ďalšie časti webu sú ďaleko inde.

Je to iná liga, to pripúšťam. Ja to porovnávanie nemám rád, len keď ide o peniaze, lebo Česká televízia má štvornásobný rozpočet, na to treba myslieť. No web je ešte zložitejší. Keď sme v roku 2012 prišli do Mlynskej doliny, web RTVS spravovala súkromná firma. Ešte raz: externá firma vlastnila web RTVS. Trvalo nám rok, kým sme získali vlastné webové sídlo aj s archívom. Začali sme na zelenej lúke, preto to meškanie.

Stále ste veľmi ďaleko od toho, ako by web RTVS vyzerať mohol.

Sme ďaleko, len chcem zdôrazniť, kde bola naša štartovacia čiara. Ďalšia poznámka je, že aj keď sa chceme sústrediť na posilnenie v online priestore, k našim zákonným úlohám to nepatrí. Preto sa musíme pýtať, koľko verejných zdrojov môžeme investovať do vývoja nových platforiem, keď zákon vyslovene hovorí, že naše priority, na ktoré majú ísť peniaze, sa týkajú rozhlasu a televízie. Tu by bolo treba možno zákon trochu prispôsobiť dobe.

Čiže nemáte vedľa v kancelárii desať ľudí, ktorí už programujú nový web RTVS?

Nemáme. Ak sa pýtate, či mám niekde desať ľudí, ktorí toto robia, tak nemám.

A keď sa spýtam, či ich tam sedí sedem?

Ani sedem. Ale môžem prezradiť, že našou ambíciou je posilniť web, a nad tým, čo je napísané v zákone, musíme trochu privrieť oči.

Čo si myslíte o rozhodnutí Markízy prestať vysielať pre klasické antény?

Ja som robil v Markíze takmer päť rokov, mám tam veľmi dobré vzťahy. Absolútne chápem ekonomické a biznisové dôvody, prečo do toho išli. No bojím sa, že strategicky to nebolo dobré rozhodnutie. Nedeje sa síce katastrofa, sledovanosť Markízy pôjde opäť nahor, ale opustiť pozíciu lídra – aj keď len krátkodobo – je vždy risk a nemyslím si, že to má prebiehať takto a že je to správne.

Vaše funkčné obdobie sa bude pomaly končiť. Už ste si rekapitulovali, čo také sa vám na čele RTVS podarilo, že si na to ľudia spomenú aj o rok či dva?

Tento manažment sa snažil ukázať, že za každým svojím úsilím vidí diváka a poslucháča a naňho sa sústreďuje. Reálne to znamená, že nerobíme len programy, ktoré by mali vyhovieť nejakým kritériám, ale meriame aj ich úspešnosť. Nejde len o výsledky sledovanosti. Robíme predbežné testy formátov, hĺbkové prieskumy spokojnosti a podobne. Napríklad z dvadsiatich piatich programov, s ktorými boli diváci cez advent najviac spokojní, sa šestnásť vysielalo na RTVS. Zaujímame sa o spätnú väzbu, v tom je môj manažment iný.

A najväčší neúspech?

Nezvýšenie koncesionárskych poplatkov, jednoznačne.

Rozhovory

Kultúra, Slovensko

Teraz najčítanejšie