Kultúrna psychologička: Ak máte troch židov v miestnosti, dostanete desať názorov

S kultúrnou psychologičkou Michele Gelfandovou z univerzity v Marylande sme sa bavili o tom, kedy sa spoločnosť viac uzatvára okolo striktných pravidiel alebo skôr otvára a stáva tolerantnejšou.

O voličoch Trumpa nám povedala, že ho volili hlavne robotníci, ktorí túžia po starom poriadku a pravidlách. „Sú to ľudia, ktorí majú pocit, že sme ich celkom opomenuli. Nemajú radi tento nový svet a chcú svet, ktorému rozumejú a do ktorého zapadajú. Trump im hovoril, že hrozba je všade: ISIS, sýrski utečenci, Mexiko, imigranti, ženy, ktoré idú na potrat. Akákoľvek skupina, na ktorú si spomeniete, bola pôvodcom hrozby. K čomu to vedie? Aktivuje to pocit ohrozenia a vzbudzuje strach. Ak sa vás zmocní intenzívny pocit ohrozenia, tak to, čo chcete, je uzavrieť spoločnosť, aby ste sa cítili pred hrozbou bezpečne.“

Zaoberáte sa otvorenosťou a uzavretosťou skupín a spoločností. O čo ide?

Uzavreté spoločnosti (tight societies, pozn. red.) sa vyznačujú striktnými spoločenskými pravidlami a nízkou ochotou akceptovať odchýlky, ktoré sa vymykajú zo stanovenej normy. Ak spoločnosť čelí chronickému ohrozeniu, takýmto spôsobom sa uzatvára. Ohrozenie môže mať aj podobu prírodnej katastrofy. V lete som bola v Japonsku: bola som veľmi nervózna, lebo som si stále hovorila, či ma tam nezabije nejaké zemetrasenie.

Aké iné faktory vplývajú na uzatváranie sa skupín okolo striktných spoločenských pravidiel?

Napríklad hustota obyvateľstva. V Singapure žije 18-tisíc ľudí na štvorcovú míľu. Je tam tak tesno, že sa cítite, ako keby ste celý život prežili vo výťahu. Ak by takáto spoločnosť nebola organizovaná okolo striktných pravidiel správania, nastal by chaos a rozpadla by sa.

Robili ste nejaké experimenty, ktoré dokazujú, že hustota obyvateľstva vplýva na otvorenosť či uzavretosť spoločnosti?

Áno. Študentov na univerzite v Marylande sme rozdelili do dvoch skupín. Jednej z nich sme povedali, že univerzitný areál je veľmi husto obývaný. Hovorili sme, že ľudí je tu toľko, že skoro nikdy si nemáte kam sadnúť a všade stojíte. Druhej skupine študentov sme, naopak, vraveli, že areál patrí k tým s najmenšou hustotou obyvateľstva v Spojených štátoch. Pre obe skupiny sme mali pripravené články a grafy, ktoré to ukazovali, a previedli sme ich areálom: niekedy je prázdny, inokedy plný, takže sa to dalo zinscenovať.

Študentov sme sa potom pýtali, ako veľmi im záleží na tom, aby sa v univerzitnom areáli dodržiavali spoločenské normy. Posudzovali príklady, keď niekto vyrušoval v knižnici, vracal na školskom dvore a podobne.

Čo ste zistili?

Ukázalo sa, že ľudia, ktorí si mysleli, že univerzitný areál je prostredím s vysokou hustotou obyvateľstva, posudzovali porušenia spoločenských noriem – napríklad hluk v knižnici – oveľa prísnejšie.

Čo ešte vplýva na to, či bude spoločnosť viac tolerantná alebo sa bude skôr pevne držať stanovených spoločenských pravidiel?

Napríklad prírodné zdroje. Ak je ich nedostatok, krajina sa uzatvára. Zásadný vplyv majú vojny, ktoré sa odohrávajú na území daného štátu. Spojené štáty boli a sú zapojené do mnohých konfliktov, ale nie na vlastnom území. Chronický strach z vojny, že by nás napadla Kanada, tu nemáme.

Po bombovom útoku počas maratónu v Bostone v roku 2013 sme šli od ulíc a skúmali sme, čo si obyvatelia mysleli o voľnejších alebo tvrdších spoločenských pravidlách. Zistili sme, že ľudia, ktorí boli k nešťastnej udalosti bližšie, chceli tvrdšie pravidlá. Mysleli si, že Spojené štáty pristupujú k ochrane obyvateľov laxne a úrady sú príliš zhovievavé. Vždy, keď dôjde k útoku na nejakom území, dochádza k uzavretosti, vezmite si taký útok na Dvojičky.

Ale útok v Bostone nezmenil americkú kultúru, lebo išlo o jednu izolovanú hrozbu. Ak by k takým javom dochádzalo opakovane a dlhší čas, očakávala by som, že by sa národ viac uzavrel.

Čiže k prechodu od otvorenej k uzavretej spoločnosti dochádza postupne a po opakovaných hrozbách?

Áno. V prípade, že kultúrne zmeny nastanú prirýchlo, nie sú stabilné. Na počítačoch sme modelovali arabskú jar. Pozorovali sme tam istý jav, pomenovala by som ho ako „návrat k autokracii“. Ľudia mali svoje ideály, v uliciach kričali „Sloboda“, ale k čomu došlo, bol totálny chaos. To si vyžiadalo príklon k ešte tvrdším a silnejším pravidlám, ako boli tie pôvodné.

Ľudia potrebujú pravidlá. Ak máte priveľa slobody, hrozí anómia, spoločenský rozklad. Extrémna uzavretosť aj extrémna otvorenosť sú pre spoločnosť veľmi problematické. Ak spoločnosť nečelí hrozbám, je racionálne, ak jej spoločenské normy budú voľné a otvorené. Na druhej strane, ak budete z Japonska alebo zo Singapuru, budete si myslieť, že je dobré byť viac uzavretý pre prípad, že by udrela nejaká prírodná katastrofa. Aby ste mohli lepšie spolupracovať.

Moja predstava bola, že uzavretá spoločnosť je na tom horšie ako tá otvorená. Majú aj otvorené spoločnosti svoje nevýhody?

Veľa o tom uvažujem, lebo mám dcéry, ktoré sú v tínedžerskom veku. Otvorené spoločnosti (z angl. loose societies) sú spojené so zvýšenou dezorganizáciou, s vyššou zločinnosťou, vyššou konzumáciou drog či voľnejším sexuálnym správaním. To sú vážne nevýhody otvorených spoločností.

Aké výhody majú uzavreté spoločnosti, ktoré viac dbajú na dodržiavanie stanovených spoločenských noriem?

Zistili sme, že sú viac zladené (z angl. synchronized). Zladenosť je dôležitá, svoju rolu má v rituáloch v tradičných kultúrach, keď veci robíme spoločne a koordinovane. Zladenosť má svoje miesto aj v modernej spoločnosti. Napríklad hodiny na verejných miestach ukazujú v uzavretejších spoločnostiach podobnejší čas ako v tých otvorenejších. V uzavretých spoločnostiach sú ľudia štíhlejší, majú nižší krvný tlak. Správanie v nich je viac regulované, v uzavretej skupine ľudia svoje impulzy viac kontrolujú: či ste v knižnici, alebo vo výťahu, nezačnete proste robiť, čo sa vám zachce. Zameriavate sa na pravidlá. Také spoločnosti majú menší problém s alkoholom a majú menej samovrážd.

Aké sú nevýhody uzavretých spoločností?

Sú oveľa viac etnocentrické, to znamená, že v nich panuje pocit nadradenosti nad inými kultúrami. Ľudia v nich sú menej tolerantní, otvorení, kreatívni a oveľa viac odolávajú zmene.

Povedal by som, že na americké pomery je Kalifornia liberálny štát, hoci jej hrozia časté prírodné katastrofy, ako sú požiare či zemetrasenia. Navyše ide o hraničný štát s Mexikom, čo by niektorí obyvatelia mohli považovať za hrozbu z dôvodu ilegálnej imigrácie. Ako váš model vysvetľuje otvorenosť Kalifornie, ktorá by mala byť skôr uzavretá?

Dobrý príklad je aj Izrael. Ako je vôbec možné, že Izrael je taký otvorený štát, ak je okolo neho toľko hrozieb? Čo je to za faktor, ktorý z Kalifornie alebo Izraela robí otvorené spoločnosti?

Čo sa týka Kalifornie, Mexiko pre ňu nepredstavuje nejakú hrozbu. Kalifornia s Izraelom majú spoločné to, že ľudia, ktorí tam išli, boli odvážni jedinci, čo chceli okúsiť nejaké dobrodružstvo. Tí, ktorí začali osídľovať Kaliforniu, boli – pritiahnuté za vlasy – blázniví dobrodruhovia. Ak máte na jednom mieste koncentrovaný taký veľký počet takýchto ľudí, vytvorí sa mentalita otvorenosti, ktorá dokáže prekonať hrozby, čo by za iných okolností spoločnosť viac uzavreli.

Ďalší faktor je obrovská rôznorodosť. Napríklad Holandsko má veľmi vysokú hustotu obyvateľstva, ale je to otvorená krajina, lebo má dlhotrvajúcu skúsenosť s rôznorodosťou. Čo sa týka Izraela, myslím, že obrovský vplyv na otvorenosť spoločnosti má judaizmus. Som židovka. Poviem vám niečo: ak máte troch židov v miestnosti, dostanete desať názorov. Je to úžasné. Neustále debatujeme. Starý zákon nečítate tak, že veci v ňom sú napísané jednoznačne. Všetci sa o význame tých slov sporia. Diskusia poháňa spoločnosť smerom k otvorenosti.

Aj v otvorenej spoločnosti, ako je Izrael, sú isté oblasti, ktoré sú veľmi uzavreté či prísne. Jednou z nich je široká rodina. Je veľmi silný spoločenský tlak, aby ľudia túto normu správania dodržiavali. Aj pre sekulárne rodiny platí, že majú veľa detí. Z historického hľadiska to dáva zmysel: po holokauste si židia dobre rozmysleli, aby mali veľkú rodinu, lebo tak dopĺňali stav obyvateľstva.

Prejdime k Trumpovi. Volili ho za prezidenta ľudia, ktorí mali pocit ohrozenia?

Áno, pýtali sme sa Američanov a z našich prieskumov vyplynulo, že mu dali hlas hlavne tí ľudia, ktorí mali pocit ohrozenia a mysleli si, že Trump je silný líder, čo krajinu opäť usporiada. Platí, že v uzavretých spoločnostiach chcú ľudia politikov, ktorí sa neboja robiť rozhodnutia.

Robotníci sú oveľa uzavretejší ako stredná trieda a vidiecke sídla sú uzavreté viac ako mestá. Trump pracoval s hrozbami a zamieril ich na tých, na ktorých fungujú najviac. Robotníci túžia po starom poriadku a pravidlách. Sú to ľudia, ktorí majú pocit, že sme ich celkom opomenuli. Nemajú radi tento nový svet a chcú svet, ktorému rozumejú a do ktorého zapadajú. Trump im hovoril, že hrozba je všade: ISIS, sýrski utečenci, Mexiko, imigranti, ženy, ktoré idú na potrat. Akákoľvek skupina, na ktorú si spomeniete, bola pôvodcom hrozby. K čomu to vedie? Aktivuje to pocit ohrozenia a vzbudzuje strach. Ak sa vás zmocní intenzívny pocit ohrozenia, tak to, čo chcete, je uzavrieť spoločnosť, aby ste sa cítili pred hrozbou bezpečne.

Nejde však len o Trumpa, to isté sa dialo pri brexite. V tomto zmysle nie je Trump výnimočný, je len jedným z prejavov univerzálneho javu v politike, keď sa pracuje s hrozbami.

Čo ešte zohralo pri zvolení Trumpa za prezidenta svoju rolu?

Globalizácia. Vyvolala ešte väčšiu priepasť medzi ľuďmi z veľkomesta a robotníkmi z vidieka. Pocit ohrozenia spojený s globalizáciou bol pre Trumpa perfektný kokteil, z ktorého mohol ťažiť. Uzatváranie spoločnosti spojené s Trumpom môže byť aj reakciou na to, že v ostatných rokoch sa spoločenské normy v krajine otvárali. Pozrite sa na hudbu či filmy, čo je v kultúre prípustné.

Ako hľadíte do budúcnosti?

Všetci čakáme, čo Trump spraví. Už je vidieť, že spoločnosť sa uzatvára. Predpokladám, že Spojené štáty – krajina s dlhou demokratickou tradíciou – sa neuzavrú tak, ako by sa to mohlo stať niekde inde vo svete. Aj tak sa veľa ľudí strachuje. Ja som opatrne optimistická a zostávam pokojná. Dôverujem americkej demokracii, že prekonáme tú búrku.