Denník N

Politická kríza v Poľsku sa skončila, opozícia sa porazila sama

Jarosław Kaczyński prežil poslednú politickú krízu hladko, ani nemusel pre jej koniec nič urobiť. Foto – TASR/AP
Jarosław Kaczyński prežil poslednú politickú krízu hladko, ani nemusel pre jej koniec nič urobiť. Foto – TASR/AP

Zlá taktika, prehnaná rétorika, finančný škandál a silvestrovský výlet opozičného lídra s milenkou obrali poľskú opozíciu o podporu v uliciach aj v predvolebných prieskumoch.

Počas poľskej ústavnej krízy sa hovorilo aj o možných predčasných voľbách, ale opozícii sa nakoniec nepodarilo prinútiť vládu k zásadným ústupkom.

Pouličné protesty ustali, opozícia nedosiahla takmer nič a víťazom je najvplyvnejší poľský politik – Jarosław Kaczyński. Tak vyzerá politická situácia v Poľsku mesiac po tom, ako vypukla politická kríza spôsobená zmenami organizácie práce novinárov v Sejme a ďalšími udalosťami – vrátane kontroverzného hlasovania o rozpočte a veľkých protestov v uliciach.

Udalosti zo 16. decembra boli podľa opozície a kritikov vlády jedným z prejavom potláčania demokratických štandardov v Poľsku. Týkajú sa Ústavného sudu či úplnej kontroly vlády nad verejnoprávnymi médiami. Poslednú krízu vyvolalo kontroverzné riešenie maršálka Sejmu, ktorým sa novinárom radikálne obmedzil prístup do priestorov parlamentu.

Na stretnutí zástupcov médií s maršálkom Senátu Stanisławom Karczewským odmietli navrhované zmeny úplne všetci novinári vrátane tých, ktorí sa netaja podporou vládnej strany Právo a spravodlivosť (PiS).

Ani majdan, ani voľby

Na začiatku to vyzeralo dramaticky. Opozičný poslanec Občianskej platformy Michał Szczerba rečnil v Sejme s ceduľou „slobodné médiá“ a začal svoj prejav slovami: „Drahý pán predseda, hudba zmierňuje zvyky.“ Slová „Drahý pán predseda“ („Panie marszałku kochany“) patria k tým, ktoré sa hovoria skôr milenke než predsedovi parlamentu. Maršal Kuchciński sa urazil a Szczerbu vylúčil zo zasadania.

A drobná slovná provokácia prerástla v novú politickú krízu.

Opozícia na to reagovala okupáciou rokovacej plenárnej sály Sejmu, ktorá trvala aj cez Vianoce, a občianska iniciatíva Výbor na obranu demokracie začala organizovať protesty; začalo sa hovoriť o predčasných voľbách. Väčšinu by v nich zrejme aj tak získalo Právo a spravodlivosť – ak nie samo, tak v koalícii s hnutím Kukiz-15.

Okupácia Sejmu cez sviatky bola vnímaná ako radikálny krok, ktorý mal vyvolať pozornosť spoločnosti. Drámu zvyšovali aj obvinenia opozície, že v parlamente došlo k hlasovaniu proti zavedeným pravidlám. Padali slová ako „hrozba revolúcie“, s odkazom na to, čím si prešla Ukrajina na prelome rokov 2013 a 2014.

Rétorika opozície a kritických médií bola často zbytočne tlačená do extrému. O Kaczyńskom hovorili ako o „diktátorovi a fašistovi“ a že tu skoro bude „druhé Bielorusko“. Ľudia prestali brať takéto silné slová vážne aj vtedy, keď sa odohrávali mnohé pochybné udalosti.

Petru s milenkou a Kijowského faktúry

Líder novej strany Nowoczesna Ryszard Petru najprv povedal, že situácia je vážna a treba sedieť v parlamente aj cez Silvester. A potom odletel sláviť Nový rok na Madeiru spolu s kolegyňou zo strany – poslankyňou Joannou Schmidtovou.

Petru to vysvetlil tým, že poslanci sa o službu podelili – on už si svoju časť odsedel a vraj môže ísť na dovolenku. Bola to aj pravda, ale pre opozíciu to nevyzeralo dobre. „Načo mám mrznúť na námestí, keď líder opozície si tento deň šiel užívať na teplý ostrov?“ pomyslelo si veľa stúpencov opozície.

Keď už záujem o protesty klesal, v médiách sa objavila informácia, že líder Výboru na obranu demokracie Mateusz Kijowski vystavoval faktúry za neexistujúce služby v oblasti IT, ktoré vykonávala jeho firma. Údajne tak zarobil vyše 90-tisíc zlotých (vyše 20-tisíc eur). To všetko pritom pochádzalo z dobrovoľných darov od Poliakov. Pre mnohých z nich je 90-tisíc zlotých ako ročný príjem neuveriteľne veľká suma.

Kaczyński neskrýval radosť: opozícia sa porazila sama vlastnými chybami, PiS ani nemuselo zasahovať.

Poliaci dôverujú vlade

Okupácia Sejmu sa skončila 11. januára. Opozícii sa podarilo iba jedno – prinútiť PiS, aby vycúvalo z kontroverzných obmedzení prístupu novinárov do parlamentu. Stalo sa to ešte pred Vianocami, a keby vtedy Občianska platforma a Nowoczesna vyhlásili víťazstvo a ukončili protest, Poliaci by to vnímali tak, že opozícia porazila Kaczyńského.

Opozícia však chcela vianočnou okupáciou a pouličnými protestmi prinútiť PiS, aby sa zopakovalo hlasovanie o rozpočte, čím by sa potvrdilo, že pôvodné hlasovanie nebolo platné. To sa nepodarilo. Senát prijal rozpočet, prezident Andrzej Duda ho podpísal. A obyčajných Poliakov to všetko prestalo zaujímať.

Prieskumy: Vyhralo by PiS

Podľa čerstvého prieskumu verejnej mienky z 5. januára agentúry IPSIS by za vládnu PiS hlasovalo 34,7 percenta Poliakov (vo voľbách v roku 2015 to bolo 37,6 percenta).

Nasleduje Občianska platforma (PO) – 17,1 percenta a Nowoczesna (Moderná) Ryszarda Petra – 13,3 percenta. Vo voľbách tieto strany získali 24,1 percenta a 7,6 percenta. Je to dlhodobejší trend.

Ešte v decembri by za stranu Ryszarda Petra hlasovalo 20,3 percenta voličov; Petrov výlet s milenkou na Madieru jeho strane vážne poškodil.

Podľa posledného prieskumu by tak stále vedelo zostaviť vládu PiS. Podľa niektorých odhadov by dokonca s hnutím Kukiz-15 (8,6 percenta) mohlo mať ústavnú väčšinu. A to by už pripomínalo situáciu v Maďarsku, ktoré Jarosław Kaczyński spomína ako svoj vzor pre Poľsko a svoju stranu. 

Kaczyńského Poľsko

Svet

Teraz najčítanejšie