Ján Bulík – takmer neznáma postava z našich novodobých dejín
Dolnozemský Slovák pomáhal cez vojnu zachraňovať ľudí pred prenasledovaním. Sám umrel v Mauthausene.
Historická pamäť je k niektorým osobnostiam nespravodlivá alebo málo pozorná. Platí to aj o postave dolnozemského Slováka Jána Bulíka, ktorého 120. výročie narodenia, respektíve 75. výročie smrti by sme si mali práve v januári roku 2017 aspoň pripomenúť. V Bratislave, a možno aj v iných slovenských mestách, máme síce Ulicu Jána Bulíka. Vedia však tam bývajúci občania (nevraviac už o iných obyvateľoch), po kom je ulica pomenovaná?
Ján Bulík sa narodil 1. januára 1897 do slovenskej národne uvedomelej rodiny vo vojvodinskej Kovačici, kde v roku 1918 spoluzakladal miestnu Slovenskú národnú radu. Po právnických štúdiách v Belehrade sa okrem svojej advokátskej práce intenzívne zapojil do spolkového života dolnozemských Slovákov, ktorých zastupoval vo vojvodinskom parlamente, bol prvým predsedom Matice slovenskej v Juhoslávii atď.
V rámci týchto aktivít, no aj vďaka svojim pracovným povinnostiam mal čulé styky s Československom, kde poznal veľa dôležitých osôb z oblasti politického, hospodárskeho, kultúrneho a verejného života. Tieto kontakty udržiaval ešte aj po rozbití česko-slovenského štátu v rokoch 1938 – 1939.
Demokratické zameranie a osobná statočnosť priviedli Jána Bulíka k spolupráci s občianskym protifašistickým hnutím na Slovensku, pre ktoré plnil dôležité kuriérne a spravodajské úlohy. Až do apríla 1941, keď Nemecko prepadlo Juhosláviu, v rámci svojich úradných ciest viackrát navštívil Bratislavu i Prahu. Okrem kuriérnych služieb Bulík organizoval, jednak legálne vysťahovanie, jednak a hlavne ilegálne úteky ľudí, ktorým z politických alebo z rasových príčin hrozilo nebezpečenstvo.
Vďaka svojim dobrým stykom na ministerstve zahraničia v Belehrade pomáhal utečencom nielen zachrániť sa, ale sprostredkúval aj ich prechody do formujúcich sa československých vojenských jednotiek najprv vo Francúzsku a potom na Blízkom východe.
Bulíkove cesty na Slovensko, do Protektorátu Čechy a Morava, ale aj do Paríža (ešte pred kapituláciou Francúzska v lete 1940) však už sledovali nacistické spravodajské služby. Po nemeckej okupácii Juhoslávie v apríli 1941 bol v júli 1941 zatknutý. Po krutých výsluchoch vo Viedni a v Prahe bol poslaný do Mauthausenu, kde 30. januára 1942 zahynul.
Pokiaľ by Ján Bulík vojnu prežil a vrátil sa po roku 1945 do Československa, asi by sa o niekoľko rokov neskôr stal obeťou novej totality. História vie byť niekedy krutá, nespravodlivá…
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
