Shakira, Terry Pratchett či Obama: aké sú mená slávnych v živočíšnej ríši

Nestáva sa často, aby sa drobný nočný motýľ dostal na titulné stránky svetových médií. Novoobjavenému druhu Neopalpa donaldtrumpi sa to podarilo vďaka pomenovaniu po čerstvo inaugurovanom americkom prezidentovi.

Vazrick Naziri, ktorý nový druh opísal, meno vybral podľa svetlých šupiniek na motýľovej hlave, pripomínajúcich účes Donalda Trumpa.

Nejde o jediného prezidenta, ktorému sa dostalo takej cti. Barack Obama má na konte všetko možné, vrátane pavúka, včely, vyhynutého plaza, vtákov, krvného parazita a lišajníka.

Vedci sa pomenovaním po významných osobnostiach obvykle snažia vzdať hold dielam, aktivitám či hodnotám, ktoré ich vzor vyznáva. Úlohu v tom zrejme zohráva aj trochu vedeckej márnomyseľnosti a snaha pritiahnuť pozornosť médií.

Zoznam druhov, ktoré dostali meno po nejakej celebrite, je siahodlhý. Tu je výber z tých, pri ktorých mali vedci veľkú dávku originality.

Terry Pratchett

Richard Köhler bol ešte len doktorand, keď sa mu na Novom Zélande podarilo objaviť fosíliu korytnačky, predka dnešnej kožnatky veľkej, najväčšej žijúcej korytnačky.

Köhler korytnačku pomenoval Psephophorus terrypratchetti, a to „na počesť britského románopisca Terryho Pratchetta, ktorý si vďaka svojmu očarujúcemu štýlu, skvelému zmyslu pre humor, a zároveň veľkej obľube korytnačiek, zaslúži, aby bol nový druh pomenovaný po ňom“.

Terry Pratchett sa preslávil svojou fantasy sériou Úžasná Plochozem. Práve korytnačka v populárnej sérii nesie na chrbte štyri slony, ktoré na svojich chrbtoch nesú fiktívny svet Plochozeme.

Shakira

Parazitická osa dostala meno Aleiodes shakirae po slávnej kolumbijskej speváčke. „Hostiteľská húsenica, keď na nej parazituje tento druh, ohýba a vykrúca bruško. Aj Shakira je známa svojím brušným tancom, takže nám takéto pomenovanie pre nový druh pripadalo ako obzvlášť vhodné,“ uviedol Eduardo Mitio Shimbori a jeho kolega, vedci, ktorí druh opísali.

Peter Benchley, autor kultových Čeľustí

Po kom by mal byť pomenovaný nový druh žraloka, ak nie po autorovi svetoznámeho románu Čeľuste, Peterovi Benchleym? Vôbec prvý spisovateľov román spôsobil svetovú senzáciu, v rebríčku bestsellerov The New York Times vydržal celých 44 týždňov a dočkal sa tiež nemenej slávneho filmového spracovania pod réžiou Stevena Spielberga.

Paradoxne, v neskoršom období života sa Benchley stal veľkým obhajcom ochrany žralokov. Uvedomoval si, že jeho dielo v ľuďoch podnietilo neodôvodnený strach zo žralokov, a úporne sa to snažil napraviť.

„Vtedy sme vedeli tak málo a odvtedy sme sa tak veľa naučili, že dnes by som už rovnaký príbeh nemohol napísať. Dnes viem, že tá mýtická príšera, ktorú som stvoril, bola z veľkej časti výmyslom. Tiež však viem, že to skutočné zviera je rovnako, ak nie ešte viac, fascinujúce,“ napísal Benchley vo svojej knihe Žraločie ťažkosti.

Žralok Etmopterus benchleyi žije v hlbinách Pacifiku a pre uhľovočierne telo Victoria Vásquezová s kolegami navrhla, aby jeho bežné meno bolo nindža žralok.

Kate Winslet

Podobnosti medzi Kate Winslet a chrobákom z Kostariky, pomenovaným Agra katewinsletae, by ste hľadali len ťažko. Autor Terry Erwin do názvu zakomponoval posolstvo: „Jej postava nešla s loďou ku dnu. To isté nebudeme schopní povedať o tomto elegantnom lesnom druhu, ak všetky dažďové pralesy premeníme na pastviny.“

Herman Melville, autor Bielej veľryby

Livyatan melvillei je druh fosílnej veľryby, ktorá žila pred miliónmi rokov vo vodách na území dnešného Peru. Veľkosťou a vzhľadom pripomínala dnešného vorvaňa, no zatiaľ čo vorvane sa živia najmä chobotnicami a kalmármi, jej dávny predchodca mal obrovské zuby a bol skutočnou morskou príšerou.

„Pravdepodobne išlo o veľmi mocné a desivé zviera, takže sa to dobre hodí k Melvillovmu opisu Moby Dicka,“ povedal autor výskumu Olivier Lambert pre National Geographic.

Christian de Muizon, bývalý riaditeľ Prírodovedeckého múzea v Paríži, pre BBC uviedol: „Je zaujímavé, že v rovnakom čase v rovnakých vodách bola aj ďalšia príšera, ktorou bol obrovský žralok dlhý asi 15 metrov. Je možné, že spolu súperili.“

Na druhej strane, Lambert takú možnosť spochybnil: „Je nepravdepodobné, že by spolu tieto dva obry súperili. Pri takej veľkosti by bolo pre dospelé jedince oboch druhov súperenie veľmi nebezpečné. Skôr si viem predstaviť, že dospelý jedinec jedného druhu napadne mláďa toho druhého.“

Ak aj pradávny vorvaň nezvádzal herkulovské súboje s megalodonom, je jasné, že sa živil pomerne veľkou korisťou, napríklad delfínmi a inými veľrybami, a prirovnanie k Moby Dickovi, ktorý bol postrachom morí, sa zdá byť oprávnenou poctou jeho tvorcovi, Hermanovi Melvillovi.

Dostupné z DOI: doi.org/10.3897/zookeys.646.11411, DOI: doi.org/10.3897/zookeys.405.7402, DOI: 10.1080/03014223.1995.9517495, DOI: http://dx.doi.org/10.11646/zootaxa.119.1.1, DOI: https://doi.org/10.1093/ae/tmv002, DOI: 10.1038/nature09381