Denník N

Piataci z chudobných rodín napísali testy z matematiky na 24 percent, slovenský priemer je 62

Výsledky celoslovenských testov ukazujú, že deti zo sociálne slabého prostredia naše školstvo nevie vzdelávať. Veľké rozdiely sú v matematike aj v slovenčine, horšie to je čím ďalej na východ.

Tá priepasť je obrovská. Deti z chudobného prostredia, kam nepatria len rómske osady, výrazne zaostávajú za svojimi rovesníkmi.

Keď vlani testovali 45-tisíc slovenských piatakov z matematiky a zo slovenčiny, priemerne dosiahli vyše 60 percent bodov. Keď vyberieme skupinu dvetisíc detí zo sociálne slabého prostredia, ich výsledky sú hrozivo nízke – v tých istých testoch získali zhruba tretinu výsledkov, pri matematike dokonca len 24 percent.

Tieto čísla vychádzajú z vlaňajšieho Testovania 5, ktoré má ukázať, akú majú úroveň vedomostí a zručností žiaci, ktorí idú na druhý stupeň základnej školy.

Úlohy (príklady sú nižšie v texte) sú zamerané na logické myslenie, porozumenie textu, overovanie hĺbky vedomostí a zručností, aplikáciu poznatkov v praktických súvislostiach. „Test z matematiky pozostával z úloh s matematickým a s reálnym kontextom, teda úloh z reálneho života, pričom súčasťou niektorých úloh boli aj grafy a tabuľky,“ píše Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania, ktorý má testovanie na starosti.

Vlani po prvýkrát do testovania zaradili aj deti zo sociálne slabého prostredia, zo 45-tisíc ich bolo takmer dvetisíc (teda 3,6 percenta z celkového počtu žiakov).

Keď sa presnejšie pozrieme na výsledky: v priemere bola úspešnosť z matematiky 62,3 percenta. Dievčatá a chlapci mali porovnateľné výsledky.

Deti z chudobných rodín v priemere napísali tie isté testy omnoho slabšie – na 24 percent.

Omnoho slabšie výsledky, ako je priemer, mali títo žiaci aj zo slovenského jazyka. Priemerná úspešnosť bola 63,1 percenta, žiaci zo sociálne slabého prostredia získali v priemere 28 percent.

Od západu na východ sa výsledky zhoršujú

Už z grafu v úvode tohto textu vidno, že vzťah medzi podielom sociálne slabých žiakov a výsledkami je silný. Mnohé školy, ktoré majú viac žiakov zo sociálne slabého prostredia, majú aj výrazne horšie výsledky v matematike.

Z hľadiska krajov boli najúspešnejší žiaci Bratislavského a najmenej Košického kraja.

Najlepšie výsledky dosiahli žiaci z okresov Bratislava I a Bratislava IV. Naopak, omnoho horšie ako priemer skončili žiaci z okresov Gelnica, Revúca, Rimavská Sobota, Rožňava, Vranov nad Topľou.

Výsledky škôl podľa zriaďovateľov sú porovnateľné – priemerná úspešnosť žiakov zo štátnych škôl bola 61,7 percenta, zo súkromných to bolo 69,8 percenta a z cirkevných 68,4 percenta.

Pre porovnanie, žiaci so zdravotným znevýhodnením mali priemernú úspešnosť 50,8 percenta.

Grafy úspešnosti v matematike a slovenčine podľa okresov

tab tab2

Aj iné testy: deviataci aj štvrtáci

Zlé výsledky našich žiakov ukazujú aj iné testovania. V testovaní PISA deviatakov sme pod priemerom OECD a zhoršujeme sa – vo všetkých kategóriách mali horšie výsledky ako pred tromi rokmi, keď sa testovanie robilo naposledy. Inštitút vzdelávacej politiky zverejnil graf, kde vidieť, ako výsledky našich žiakov klesajú omnoho prudšie, ako je priemer v krajinách OECD.

15338776_718299275002908_8130044141224549160_n

„Zatiaľ čo v minulosti sme zaostávali vo výsledkoch najmä z titulu horších výsledkov znevýhodnených skupín (aj v porovnaní so zahraničím), v roku 2015 sa zhoršili výsledky naprieč socioekonomickými skupinami,“ napísal Inštitút finančnej politiky vo svojom komentári k výsledkom PISA.

Problém však majú aj mladší žiaci – desaťroční skončili horšie ako ich rovesníci v iných krajinách.

Štvrtákov testovali v rámci TIMSS – Trendy v medzinárodnej štúdii matematiky a prírodných vied. Výsledky ukázali, že naši žiaci zaostávajú viac v matematike ako v prírodných vedách, rozdiel medzi chlapcami a dievčatami sa zväčšuje, výsledky našich detí z chudobných rodín sa zhoršujú.

Jedna z príčin môže byť slabá predškolská príprava, teda to, že veľa detí nechodí do škôlky a niektoré by potrebovali pred nástupom do prvej triedy nultý ročník.

Štvrtáci z chudobných rodín sú na tom najhoršie v EÚ

V štúdii sa pozreli konkrétne aj na to, ako vplýva chudoba rodiny na výsledky žiakov. Tak ako pri Testovaní 5, aj tu sa ukázalo silné prepojenie. Rozdiely u nás sa medzi deťmi z bohatých a chudobných rodín prehlbujú.

„Žiaci patriaci do kategórie ‚málo zdrojov‘ v rámci nej dosahujú, či už v matematike, alebo prírodných vedách, najnižší výkon spomedzi všetkých krajín EÚ či OECD,“ napísali v štúdii k výsledkom porovnávania štvrtákov. Lebo vo všetkých krajinách je veľký rozdiel medzi tým, aké výsledky majú žiaci v bohatších a chudobnejších rodinách. U nás sa však tieto rozdiely výrazne prehlbujú.

„Rozdiel vo výkone medzi žiakmi z rodín s veľkými zdrojmi a žiakmi z rodín s málo zdrojmi sa v matematike zväčšil zo 126 bodov v roku 2011 na rozdiel 151 bodov a v prírodných vedách zo 132 bodov na 171 bodov. Tento nárast je pravdepodobne zapríčinený významným znížením výkonu žiakov, ktorí patria do kategórie málo zdrojov,“ napísal národný ústav, ktorý testovanie robil.

Za štyri roky sa totiž výsledky žiakov, ktorí žijú v chudobnejších pomeroch, zhoršili – o 35 bodov v matematike a 47 bodov v prírodných vedách. „Vplyv domáceho zázemia žiaka na jeho výsledky má na Slovensku rastúci charakter,“ konštatujú.

Aké úlohy žiaci riešili

Test z matematiky by projektnsk on Scribd

 

Test zo slovenského jazyka a literatúry by projektnsk on Scribd

Správne odpovede nájdete tu: matematika slovenský jazyk.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie