Denník N

Žiada tresty za smrť na hraniciach: Zodpovední žijú aj dnes

Ľubomír Morbacher (vpravo) s bývalým šéfom ÚPN Ivanom Petranským. Foto – TASR
Ľubomír Morbacher (vpravo) s bývalým šéfom ÚPN Ivanom Petranským. Foto – TASR

ĽUBOMÍR MORBACHER v roku 2008 pripravil podnet Ústavu pamäti národa na generálnu prokuratúru. Orgány činné v trestnom konaní mali podľa neho zabíjanie na hraniciach kvalifikovať ako zločiny proti ľudskosti.

Vie sa, kto zaviedol na hraniciach elektrický prúd ?

Prúd s napätím 2000 až 4000 voltov zaviedol na stovkách kilometrov drôtených zátarás veliteľ pohraničnej a vnútornej stráže Ludvík Hlavačka rozkazom 12. júna 1953. Samozrejme, nemohlo to byť bez vedomia súdruhov z predsedníctva ÚV KSČ. Ešte ako príslušník ŠtB Ludvík Hlavačka mučil po roku 1949 politických väzňov v úradovni ŠtB v Uherskom Hradišti pomocou špeciálnych mučiacich „topánok“, ktoré boli  pripojené k zdroju elektrického napätia. „Láska“ k vysokému napätiu ho pred vtedajším režimom kvalifikovala nie do väzenia, ale na post veliteľa pohraničnej stráže.

Kedy prúd vypli a prečo?

V decembri 1965. Neudialo sa to však z humánnych dôvodov, ale hlavne v dôsledku vysokých ekonomických nákladov a množstva smrteľných úrazov samotných pohraničníkov.

Ako bola strážená hranica s Poľskom, Maďarskom a Sovietskym zväzom? Utekali ľudia aj tadiaľ?

Na stráženie týchto hraníc s výnimkou úseku hranice s Maďarskom na Dunaji nebola určená pohraničná stráž. Bol tam miernejší režim bez drastických opatrení. Hranicu s vtedajším ZSSR zo zrejmých dôvodov nebolo potrebné príliš strážiť, okrem toho sa o to dokonale postarali pohraničné vojská KGB. V druhej polovici 80. rokov bola pre utečencov hlavne z bývalej NDR zaujímavá aj hranica s Maďarskom. Cez Maďarsko utekali do bývalej Juhoslávie a ďalej na Západ.

Kde obete hraníc pochovávali?

Od roku 1952 viaceré obete „pochovali“, presnejšie zahrabali v neoznačenom hrobe mimo trvalého bydliska obete. Hrobárovi vydali pokyn len tesne po privezení mŕtvoly, bez udania identity, pričom hrob musel zarovnať so zemou. Príbuzným odopreli informáciu o mieste hrobu. Takýto postup umožňoval až do roku 1958 tajný rozkaz ministra národnej bezpečnosti Karola Bacílka.

Keď ste v roku 2008 podali podnet na prokuratúru, hovorili ste o tom s vtedajším generálnym prokurátorom Dobroslavom Trnkom? 

Trnka sa vtedy nechal počuť, že podnet je zo stany ÚPN účelový a je to len „historický exkurz do minulosti“. Myslím, že vôbec nereagoval adekvátne vo vzťahu k postu, ktorý zastával, a k tomu, čo sa dialo na hranici za minulého režimu. Podnet mal 157 príloh, kde som zhromaždil listinné dôkazy preukazujúce, ktorí konkrétni velitelia a pohraničníci sa podieľali na streľbe do utečencov. Boli tam konkrétne rozkazy, ktoré menovali osoby zodpovedné za udržiavanie elektrických zátarás, mín alebo aj používanie samostatne útočiacich psích svoriek v 70. a 80. rokoch. Nechýbali ani mená najvyšších straníckych činiteľov. V roku 2008 ešte mnohí zodpovední za vražedný systém na hranici žili a niektorí žijú aj dnes. Zabíjanie na hranici a udržiavanie a nariaďovanie tohto systému možno kvalifikovať podľa medzinárodných dohovorov, ktorými bolo viazané aj Československo do roku 1989, ako zločiny proti ľudskosti, a tie sú nepremlčateľné.

Mohlo byť neriešenie týchto zločinov politickým rozhodnutím?

Nazval by som to neochotou justície zaoberať sa zločinmi komunizmu a vedomým vytvorením hrubej čiary za trestnoprávnym vyrovnávaním sa s komunistickými zločinmi.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Slovensko

Teraz najčítanejšie