Kým sa stal Sygic svetoznámym dodávateľom navigácií, musel bojovať s Google aj s Apple

V čase, keď ešte neexistovali smartfóny, vymyslela malá slovenská firma spôsob, ako spojiť navigáciu a GPS. Dnes je zo Sygicu svetoznámy dodávateľ navigácií pre mobily. Jej zakladateľ MICHAL ŠTENCL hovorí, kam firma mieri ďalej.

Sygic ste založili, keď ste mali 25 rokov. Ako ste prišli na nápad spustiť offline navigáciu pre mobily? Boli ste jeden z prvých na svete a takých mobilov, čo to vtedy dokázalo, bolo len pár.

Bolo to zložitejšie. Programoval som operačné systémy a už ako dieťa som si povedal, že chcem urobiť vlastný operačný systém. Stretol som ľudí, ktorí vyrobili mobilné zariadenie, v ktorom bol operačný systém, GPS, bluetooth, wifi a GSM modul, čiže niečo, čo sa podobalo na dnešný iPhone, len to bolo určené na priemyselné účely. Dali sme sa dokopy a zistili sme, že existuje priestor vytvoriť navigáciu pre takéto zariadenia pre logistické firmy.

Takže prvá mobilná navigácia bola na priemyselné účely.

Áno. Internet v mobile v tom čase ani poriadne neexistoval, takže sme chceli vytvoriť navigáciu, ktorá by bežala priamo na operačnom systéme a dokázala navigovať z bodu A do bodu B. Niekedy v roku 2006 sme sa rozhodli, že naše produkty vytvoríme aj pre bežných užívateľov a vytvorili sme prvú navigáciu nezávislú od operačného systému a to nám umožnilo sa veľmi rýchlo adaptovať na Symbian (operačný systém Nokie – pozn. red), iPhony aj Android.

Kde ste zobrali peniaze na štart firmy a koľko ste ich do nej na začiatku vložili?

Dal som do toho svoj čas a ďalší ľudia do toho dali nejaké peniaze. V tom čase sme mali reálne náklady tak 100-tisíc korún mesačne.

Video: Zakladateľ Sygicu: Svet patrí dátam a efektívnym batériam 
autorka: Martina Koník

Koľkí ste boli na začiatku?

Na začiatku som bol sám. Bol som aj programátor. Potom sme postupne začali pridávať ľudí. Navigáciu v roku 2006 pre prvého zákazníka sme urobili štyria. To nám trošku uvoľnilo ruky, pretože sme začali zarábať a mohli sme priberať ďalších. Dokázali sme to vybudovať z vlastných peňazí, plus z tých zopár peňazí, ktoré išli na prvé platy z prostriedkov ľudí, s ktorými som začínal.

Michal Štencl (37) vyštudoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave  je výkonným riaditeľom firmy Sygic, ktorá začala ako prvá predávať navigačný software pre telefóny iPhone. Spoločnosť má momentálne 160 zamestnancov a jej aplikáciu si stiahlo už viac ako 150-miliónov vodičov. Na platforme Sygicu vybudoval svoju logistiku Amazon, ako oficiálnu navigáciu ju používali olympijské hry v Londýne a používa ju napríklad aj polícia v 19-miliónovom São Paule.

Zlom pre Sygic nastal, keď ste vytvorili navigáciu pre iPhony?

V roku 2007 sme začali dostávať prvé väčšie objednávky aj pre trh bežných spotrebiteľov a osobné navigačné zariadenia. Vtedy sme medziročne vyrástli asi o 350 percent, ale v roku 2008 prišla kríza a čerství zákazníci nám začali oznamovať, že končia. V tom čase sme robili „white-label“ navigačný softvér pre PND (osobné navigačné zariadenia – pozn. red.).V roku 2009 sme si uvedomili, že musíme byť blízko zákazníkovi a vybudovať vlastnú značku a rozbehnúť distribúciu cez mobilných operátorov.

Kedy ste si povedali, že skúsite urobiť celosvetový biznis?

To sme si hovorili od začiatku. Aj preto sme nerokovali s lokálnymi mapovými spoločnosťami, ale okamžite sme išli na Cebit (svetový veľtrh s informačnými technológiami – pozn. red.) zistiť, kto sú najväčší hráči na trhu, ako vyzerá ich ekosystém a byť rovnako dobrý ako tí najlepší. Pre nás bol v tom čase vzorom TomTom, prípadne Garmin a povedali sme si, že chceme byť lepší. A dá sa povedať, že na telefónoch sme lepší.

Spustili ste úplne prvú navigáciu na iPhonoch na svete. Ako sa vám to podarilo?

Kúpili sme jeden iPhone a kolega Marek to tam po večeroch naprogramoval. Bolo to úžasné, Apple vtedy neumožňoval navigáciám byť na App Store (online obchod s aplikáciami pre zariadenia Apple – pozn. red.) ale my sme to mali rozbehané rok pred tým, ako to Apple umožnil. Chceli sme ísť na App Store, ale Apple nám to zamietal.

Čo sa dialo potom? 

V júni 2009 povolili, aby tam boli navigačné aplikácie a predstavili to rovno tak, že tam bude TomTom. Hneď 9. júna sme ich teda požiadali, aby našu navigáciu zaradili do obchodu a TomTom prišiel o tri, alebo štyri mesiace neskôr. Sprevádzali to obrovské problémy. Boli sme prví, a tak si navigáciu ľudia vo veľkom kupovali. Platili peniaze, ale nešla im stiahnuť z AppStore. Apple mal niekde problém a ja doteraz neviem kde. A tak sme museli stiahnuť aplikáciu z AppStoru napriek tomu, že sme boli prví, kým to Apple opravil. Tak sme stratili tri mesiace najväčšieho dopytu na trhu a nikdy sme sa nedozvedeli, kde bol problém.

Jedným zo základných atribútov navigácií Sygic je dobrá kvalita a zároveň nízka cena. Keď som si pozeral, za koľko  dnes jeden z vašich najväčších konkurentov – Navigon – predáva rovnaký produkt za 60 eur a vy zaň veľkú časť roka pýtate len 20 alebo 25 eur. Ako je možné udržať takto nízke ceny?

Je to o elasticite. Keď vo veľkom nakupujete dáta, môžete mať nízke ceny a keď predáme päťkrát toľko licencií ako Navigon, môžeme mať napriek oveľa nižšej cene dvojnásobné príjmy.

Sygic: Slovensko je malé, musíte automaticky otvárať 
autorka: Martina Koník

Veľké IT firmy v zahraničí nakupujú vývojárov z celého sveta. Nemecký či britský IT biznis kupuje najlepších ľudí z Indie, Číny. Ako je to u vás?

Snažíme sa skôr dávať príležitosť Slovákom, prípadne Čechom. Otvorili sme pobočku v Brne a zistili sme, že je tam veľa Slovákov a veľa talentov, ktorí do Brna odišli za lepším IT vzdelaním. Tí Slováci, a na tých technických odboroch je ich tak už asi polovica, chcú ale potom zostať v Brne. A preto sme tam otvorili pobočku. Je dôležité, akú vytvoríte vo firme kultúru. Napríklad Apple veľmi pobočky nestavia a keď kúpi nejakú firmu, musí prísť do ich kancelárií. Nejde ani tak o to, či kúpite experta na nejakú špeciálnu tému, ako skôr o to, ako pasuje do celého tímu.

Inde pobočky nemáte?

Máme ešte v Nemecku, ale tam ide o predaj a má dvoch ľudí a mali sme v Číne. Uvažujeme o Amerike v najbližšom čase, keďže dokončujeme dva veľké nové produkty najmä pre Automotive a Enteprise na navigáciu a optimalizáciu dopravy.

Koľko percent vášho predaja končí na Slovensku?

Slovensko v posledných rokoch vyrástlo – možno aj preto, že sme lokálni. Zo začiatku to bolo jedno percento a dnes je to na úrovni šiestich percent.

Kde predávate najviac?

V Európe – v Nemecku, Holandsku, Španielsku, Taliansku, Británii, Beneluxe, Škandinávii. Dobre sa nám rozbehla Amerika, ide to dobre aj v Brazílii, v juhovýchodnej Ázii, ale aj v Južnej Afrike a Austrálii. V Číne sa predáva málo. Málokto vie, že doprava na olympijských hrách vo Veľkej Británii bola navigovaná Sygicom. Celá polícia v brazílskom Sao-Paole je nami navigovaná. Rovnako Amazon budoval svoju vlastnú logistiku prepravy na Sygicu.

Chcel vás už niekto zo svetových IT gigantov kúpiť?

Nemyslím si, že sa to robí tak, že niekto príde a chce vás kúpiť. Musíte zapadnúť do ich stratégie. Mali sme nejaké ponuky, ale nemali sme pocit, že nás posunú.

Malú izraelskú firmu Waze takto kúpil Google za viac ako miliardu dolárov.

To sa im tiež len tak nestalo. Oni išli presne za cieľom, aby boli predaní Googlu. Asi ste si všimli ich PR predtým, ako došlo k predaju, vyslovene Google naťahovali správami, ako ich chce kúpiť Facebook, alebo Apple. A Google najcitlivejšie reaguje práve na tieto dve firmy, a tak ich kúpil. Je to jedna zo stratégii a Google to kupoval aj preto, že má už vývojovú pobočku v Izreali.

Nechcete to urobiť so Sygicom – že sa zacielite na to, aby vás niekto z nich kúpil, a ohromne na tom zarobíte?

Muselo by to mať strategický rozmer aj zmysel pre ľudí, ktorí tu pracujú. Nebránim sa niečomu takému v budúcnosti, ak to bude zmysluplné a otvorí to trh aj Sygicu. Wazeu to napríklad zatiaľ vyšlo – udržali si kultúru aj značku. Uvidíme, ako  to bude ďalej, keďže Google už zoštíhľuje počet projektov. Ale boli firmy, ako napríklad izraelský Telmap, ktorú kúpil Intel za nejakých 350 miliónov dolárov a za dva roky ho zavrel.

Viete si vôbec predstaviť, že by ste predali podiel vo firme?

Keď to začne mať zmyslel, tak áno. Nie je to ale len otázka ceny. A nerozhodujem o tom iba ja. Sme viacerí akcionári. Muselo by to zároveň spĺňať tri aspekty – musí to byť dobré pre ľudí v Sygicu a musia mať pocit, že ich to posunie ďalej. Musí to byť dobré aj pre našich zákazníkov a aj pre akcionárov.

Každá firma má nejakú trhovú cenu. Na akú odhadujete Sygic?

Trhovú cenu odhadne až trh.

Sú tu rôzne rebríčky hodnoty firiem.

To sú skôr rebríčky hodnoty značky. Kým nie ste na burze, kde je každý deň tá cena jasná, je to otázne. Aká bola hodnota Wazeu? Investori do nej dali 60 miliónov a tie minuli. Takže by ich hodnota mala byť mínus 60 miliónov. Ale nejaký stratég sa na tú firmu pozrel a povedal, že o to majú záujem, a možno aj preto, aby Google neohrozil Facebook a Apple, keby to získali.

Takže ani netušíte, akú má vaša firma hodnotu?

Tuším, ale nezdieľal by som to.

Váš najväčší súper je Google s jeho bezplatnými navigáciami Maps a Waze. Aké to je byť konkurentom takéhoto giganta?

Je to výzva, ale posúva vás to veľmi dopredu. Posúva to dopredu aj každého v tejto firme. Každý z nich by možno za päť, alebo desať rokov vedel riadiť inú firmu a aj v rámci celosvetového trhu sa tí ľudia stávajú jedničkami. Keby som sa raz rozhodol, že budem futbalista, chcel by som hrať proti FC Barcelona.

S Googlom ste sa už aj zrazili. Veľa automobiliek do svojich áut zavádza platformu Android Auto, ktorá prináša navigáciu na displej autorádií z mobilu. A Google tam odmieta vpustiť iné navigácie okrem vlastných, teda aj vás.

To je pravda. Držia si to až tak monopolisticky, až sa čudujem, že im to prechádza, a do veľkej miery majú na Android monopol. Vo veľa veciach sa tak správajú a taký Microsoft by za také veci možno aj zavreli. Automobilky ale nechcú, aby im Google a Apple riadili ich priemysel. My práve robíme konzorciá v rámci automobiliek a veríme, že práve tam je priestor. Lebo my nie sme ich konkurencia, ale partneri. Sú tu štandardy ako Smart Device Link, teda niečo, čo urobil Google, a s čím prišiel Ford. Teraz k tomu pristúpila Toyota a pristupujú ďalšie spoločnosti a tie nechcú dať časť svojho trhu Googlu ani Applu. Práve teraz sme spolu s Fordom predstavovali integrovanú navigáciu do auta cez mobil. Firmy ako Google robia často viac dymu ako ohňa. Všetci hovoria, že Google má autonómne auto, ale v skutočnosti ho majú všetci a už ho testujú. Má ho Audi, BMW, ale nerozprávajú o tom toľko a postupne ich chcú prinášať na trh.

V Európe tento rok v podstate zaniknú poplatky za dátový roaming a používanie navigácií ako Waze by malo byť v rámci dátových balíkov aj v zahraničí. Nebojíte sa, že to začnú používať všetci a vás to položí?

Neverím slovu všetci a nikto. Trh je rozdelený a segmentovaný. Pokrytie signálu nie je všade ideálne, Najmä vo veľkých krajinách ľahko zistíte, že mimo mesta vám internet nejde. Slovensko je absolútna výnimka najnižších internetových poplatkov a jedného z najlepších mobilných internetových pokrytí. Sme malá krajina a investície sú pre operátorov nízke.

Čo viete o správaní zákazníkov? 

Napríklad, že 98 percent našich zákazníkov nás používa vo svojich vlastných krajinách. Šetria si paušál, vždy nájdu cestu aj pri výpadku internet signálu a ak ho majú, využívajú naviac dopravné informácie, ktoré sú jedny z najlepších na svete. Waze má okolo 50 miliónov užívateľov mesačne. My niečo vyše 10 miliónov. No keďže za dáta platíme, tie pochádzajú z ďalších 500 miliónov áut a nielen od ľudí, ktorí ich nahlasujú ako vo Waze.

Odkiaľ máte dáta? 

Naše dáta pochádzajú z piatich rôznych zdrojov, čo zabezpečuje distribuovanú kvalitu. Spolupracujeme s rôznymi spoločnosťami, ktoré anonymizované dáta predávajú – od mobilných operátorov, cez telematické spoločnosti, alebo automobilky. Sú to aj najväčší výrobcovia smartfónov na svete, ktoré by som nemal menovať. Dnes si denne až 80 percent našich klientov kúpi navigáciu spolu s dopravnými informáciami, ktoré sú jedny z najpresnejších na svete. Zároveň sme si vedomí, že trh sa bude meniť, a preto investujeme do Travel, Automotive, či Enterprise segmentu. Trh sa nezmenší, len sa zmenia biznis modely.

Chcete preniknúť do segmentu autonómnych vozidiel?

Určite áno. Práve preto uzatvárame s jednotlivými automobilkami zmluvy a dostávame sa k nim cez aplikácie, ktoré im dodávame, prípadne si ich budú môcť nad našimi technológiami vytvoriť. Zároveň pre nich robíme jednotlivé routingové moduly, aby sme sa s automobilkami viac a viac integrovali. Neviem, či budeme dodávať aj jednotlivé moduly pre autonómne autá, ale budúcnosť je určite tam.

Prečo ste zostali podnikať na Slovensku? Je tu veľa krajín s oveľa lepším podnikateľským prostredím.

Nikdy som nad niečím iným neuvažoval. Niekedy vás to naštve, keď sa podnikateľské prostredie zhoršuje. Ale to je ako otázka, prečo ste zostali Slovákom. Tak som sa narodil, tak som tu žil, mám tu rodinu a ľudí, ktorých mám rád a neviem si predstaviť, že by som bol v zahraničí. Rok som žil na Malte a keď som sa vrátil, videl som Hrad a počul som slovenčinu, tak som od radosti plakal.

Čo vám na podnikaní na Slovensku vyhovuje a čo prekáža? Je to tu taký malý trh plný kamarátšaftov.

Kamarátšafty neriešim, ale to, že je to malý trh, znamená aj to, že musíte automaticky expandovať. Po slovensky sa nehovorí nikde inde na svete, takže musíte okamžite uvažovať nad multinárodnosťou produktu, okamžite musíte uvažovať nad tým, že v iných krajinách je aj iná mentalita, čiže sa musíte otvárať. Takže je to vlastne veľmi dobré prostredie na testovanie vecí, ktoré sa môžu adaptovať v celom svete.

Čo vám tu prekáža?

Školstvo a štát by mal tiež oveľa viac investovať do infraštruktúry. Budúcnosť je kvalitné školstvo, zdravie ľudí a kvalitná infraštruktúra. A štát sa práve o infraštruktúru nestará a je tu katastrofálne zdravotníctvo a katastrofálne školstvo.

Cítite aj v praxi to slabé školstvo? Máte problém zohnať dobrých ľudí?

Sygic je schopný zohnať dobrých ľudí, lebo je to výnimočná firma, ktorá stále rastie. Ale keď sme začínali, mali sme oveľa väčšie podhubie kvalitných kandidátov zo slovenských univerzít, ako máme dnes. U mladých ľudí, ktorí sa k nám hlásia z univerzít, zisťujeme, že nie sú na dostatočnej úrovni, že niektorí ani nevedia programovať a pritom prešli cez technickú univerzitu. To sa nám nestávalo.

Poklesla teda úroveň absolventov za tých 12 rokov?

Určite a veľmi. Je to aj tým, že nielen kvalitní študenti odchádzajú študovať do zahraničia, ale aj veľa kvalitných učiteľov si povedalo, že pôjde radšej učiť do Brna, alebo do Prahy. A to nie je dobré.

„Podľa platnej legislatívy každý Slovák a Čech, ktorý očakáva kapitálový zisk vyšší ako 200-tisíc eur a neinvestuje prostredníctvom štruktúry podobnej Cypru, tak okráda vlastnú rodinu! To napísal Patrik Tkáč. Nikdy ste nechceli ísť „optimalizovať“ na Cyprus?

Sygic je slovenská firma a platí dane na Slovensku.

Čo hovoríte na projekt štátnych dopravných máp za 22 miliónov eur?

Ako by som to povedal. Neviem, aká infraštruktúra za tým celým je. Tiež sme sa o to snažili uchádzať, lebo máme jedny z najkvalitnejších dopravných informácií v Česku a na Slovensku. Chceli sme k tomu nejakým spôsobom prispieť, ale asi sme nespĺňali kritériá.

Zapojili ste sa do tendra?

Áno.

A ani ste sa nedostali k vyhodnocovaniu ponúk?

Tak.

Boli by ste to schopní to urobiť lacnejšie?

Možno sme nepochopili úplne presne zadanie.

To hovoríte dosť ironicky. Na Slovensku objektívne nie je väčší expert na dopravné informácie ako Sygic.

Nemáme možno skúsenosti so štátnou správou, a tým pádom nevieme správne vyplňovať ponuky.

Už sa ste niekedy okrem tohto prípadu pokúšali získať štátnu zákazku?

Nie.

Sygic za tie roky zarobil desiatky miliónov eur. Kam ste peniaze investovali?

Každý rok investujeme do vývoja nových produktov. Snažíme sa peniaze investovať späť do firmy, alebo potom každý akcionár tak, ako to uzná za vhodné. Posledne sme investovali napríklad do spoločnosti Tripomatic – dnes Sygic Travel, ktorý má podľa Huffington Post najlepšiu cestovateľskú aplikáciu na svete. Tím sedí v Brne.

Vy investujete aj do startupov. Ako si vyberáte, do ktorých dáte peniaze?

Úspech startupu nie je ani tak o myšlienke, ale veľmi často o schopnosti daného človeka. Startup sa volá startup preto, lebo ním hľadáte cestu. Vždy by ste mali investovať nie do spoločnosti, ale do osobnosti tej spoločnosti.

Vracajú sa vám tie investície?

Nie. Dal som tam tie peniaze a okamžite som ich mentálne odpísal. Ak to vyjde, je to super, ak nie, je to riziko, ktoré som podstúpil.

Beriete to teda ako charitu?

Startup nie je charita, ale idete doň s tým, že je to absolútne riziko. Idete do toho s tým, že ste zamilovaný do tej myšlienky a poviete si, že tí ľudia za tým sa mi páčia, a poviete si – chalani, podporím vás.

Do akých projektov ste išli?

Podporil som napríklad Staffino (aplikácia na hodnotenie personálu– pozn. red.), dve české spoločnosti, ktoré robia hry a tak.

Firmu vediete 12 rokov. Určili ste si nejakú hranicu, kedy si poviete, že z nej odídete a pôjdete si užiť peniaze, ktoré ste zarobili?

Baví ma práca, ktorú robím, a baví ma aj ten kolektív. Budem to robiť, kým ma to bude napĺňať.

Ako podľa vás bude vyzerať za 10 rokov trh s mobilnými zariadeniami? Čo bude bežné, kto na trhu prežije a ako bude vyzerať mobil a navigácia v ňom?

V roku 2006 sme prepájali PDA (vreckový počítač) s GPS zariadením a rozmýšľali, ako to prepojiť s mobilom. Prišiel smartfón a úplne zmenil trh. Myslím, že zakladateľ IBM povedal, že ak chce spoločnosť prežiť 100 rokov, 25-krát sa musí zmeniť. To sa týka Applu aj Googlu. Zoberte si, ako vyzerala pred desiatimi rokmi Nokia a kde je dnes. Určite tu bude autonómna doprava. Tým som si istý. Bude tu veľmi silná robotika a systémy umelej inteligencie. Za 30, 40, či 50 rokov tie systémy budú schopné programovať, takže ľudia budú môcť žiť na nejakej rente a systémy sa o nás budú starať. Nebudete potrebovať vodičov, nebudete musieť získavať potravu, lebo to za vás urobia systémy a tie za vás budú aj variť. Môže sa stať, že za nejakých 50 rokov dospejeme do štádia, že si ľudia budú môcť oveľa viac užívať život. Uvidíme, či budú šťastnejší.

Aké miesto v tom svete budú mať obrovské spoločnosti ako Google, Microsoft, Apple? Nemôže sa stať, že to celé ovládnu?

Vyhrajú spoločnosti, ktoré budú mať veľa dát, pretože algoritmy budú rátať s veľkým množstvom dát. Na druhej strane sa budú asi meniť aj technológie na vyhodnocovanie týchto dát.

To práve robia.

Aj my sa snažíme robiť s tým, aby sme naše technológie integrovali do čo najviac systémov – do smartfónov, inteligentných hodiniek, automobilov – aby sme dáta z nich mohli použiť na zlepšenie algoritmov ďalších aplikácií. Otvárame postupne technológie pre výrobcov aplikácií, áut, logistických systémov. Ďalších desať rokov bude o dátach. Môže sa ale stať, že príde nejaká nová technológia. Môže to byť niečo v „battery managemente“, lebo budúcnosť je v batériách, kedže všetky autá, hodinky, roboty ich budú potrebovať a zrazu sa začnú odznova rozdávať karty. Budúcnosť je ale o umelej inteligencii a umelá inteligencia je o tom, že máte dostatočne veľa dát, ktoré dokážete vyhodnocovať.

Nebojíte sa, že pri tých gigantických zberačoch dát by sa mohol stať to, čo v niektorých sci-fi filmoch – že raz jedna firma v podstate ovládne celú planétu?

V histórii to bolo vždy tak, že keď sa objavila technológia, ktorá by mohla zničiť ľudstvo, začali s ňou opatrne narábať. Atómových bômb existuje niekoľko desiatok tisícov a použili sa prvé dve. Som optimista, že ak na super inteligenciu prídeme, budeme na ňu pripravení.