Denník N

Čínsky šok pre Ameriku. Ako sa nespamätať z globalizácie

Titulok v čínskych novinách hlása, že Trump rozpráva päsťami. Foto - TASR/AP
Titulok v čínskych novinách hlása, že Trump rozpráva päsťami. Foto – TASR/AP

Pracovná sila je omnoho menej mobilná a „neviditeľná ruka“ nefunguje zďaleka tak rýchlo a efektívne, ako to tvrdí súčasná ekonomická veda. Platí to v USA aj na Slovensku.

Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV

Ak sa ekonómovia dokážu na niečom zhodnúť, tak na všeobecnej prospešnosti slobodného zahraničného obchodu. Odstránenie prekážok v zahraničnom obchode umožňuje slobodnú súťaž výrobcov z rôznych krajín. Svetové trhy ovládne ten, kto dokáže ponúknuť najlepší pomer ceny a kvality. Zo slobodnej súťaže profitujú nielen výrobcovia, ale aj spotrebitelia. Môžu za svoje peniaze dostať viac.

Samozrejme, tam kde sú víťazi, tam sú aj porazení. Keď zahraničný výrobca prevalcuje domáceho, mnoho ľudí môže prísť o prácu. Tu však nastúpi „neviditeľná ruka trhu“. Konkurencia v zahraničnom obchode umožňuje krajinám špecializovať sa na tie výroby, v ktorých sú skutočne dobré a majú v nich konkurenčnú výhodu. Ak napríklad lacné stoličky z Číny položia výrobcu nábytku v americkom štáte Tennessee, nič sa nedeje.

USA sú krajinou s vysokými mzdami a naozaj nemôžu súťažiť s čínskym výrobcom, ktorý dáva svojim robotníkom štvrtinové mzdy. USA sú však dobré v špičkových technológiách a iných inováciách. Namiesto výroby topánok budú viac konkurovať vývozom lietadiel, softvéru či finančných služieb. A čo robotníci z americkej továrne na nábytok v Tennessee?

Tí sa, samozrejme, presunú do Kalifornie a nájdu si tam prácu primeranú svojej kvalifikácii. Napríklad budú pracovať ako údržbári v softvérovej firme alebo murári stavajúci novú banku.

Hrdzavý pás

Ak cítite, že posledná veta nemusí byť tak úplne pravdivá, máte pravdu. Základné ekonomické poučky však hovoria, že medzinárodný obchod nemá vplyv ani na zamestnanosť, ani na výšku miezd v určitých profesiách. Pracovná sila sa jednoducho presunie inde. O týchto poučkách však nevedeli mnohí voliči nového amerického prezidenta.

Donald Trump veľmi úspešne lovil „v hrdzavom páse“ amerických štátov, ako sú Pensylvánia, Západná Virgínia, Ohio, Indiana, Michigan, a Illinois. A tiež v Tennessee. Dôvod volebného úspechu? Krach tradičného priemyslu, rastúca nezamestnanosť a strata príjmu. Hlavný vinník? No predsa Čína! Dumpingové ceny čínskeho tovaru pochovali poctivých amerických výrobcov a ožobráčili miestnych robotníkov. Riešenie? Uvaliť na čínske dovozy 45-percentnú dovoznú prirážku a zabrániť tak medzinárodnej konkurencii.

Budovanie prekážok v zahraničnom obchode je niečo, čo ide proti najzákladnejším inštinktom biznisu. Paradoxne, najviac v samotnej Trumpovej Republikánskej strane. Je však Trumpova argumentácia pravdivá? Je za krachom amerického priemyslu Čína? A ak áno, prečo sa ľudia z postihnutých odvetví a regiónov nepresunuli inam?

Na tieto otázky sa pokúsila odpovedať trojica amerických ekonómov. David Autor, David Dorn a Gordon Hanson práve dostali za svoju štúdiu o vplyve čínskeho dovozu na americký trh práce cenu za najlepšiu prácu v oblasti politickej ekonómie v roku 2016.

Najprv pár faktov. Význam priemyslu v USA začal klesať dávno predtým, ako sa Čína vynorila z chaosu Kultúrnej revolúcie. Kým po druhej svetovej vojne zamestnával priemysel 30 percent pracovnej sily v USA, v roku 1980 to bolo už len 20. A dnes je to len deväť percent. Veľká časť tohto poklesu ide na vrub zmien v štruktúre americkej ekonomiky. Na jednej strane klesá význam priemyslu, no na význame naberajú odvetvia služieb. Ako sú už spomenuté finančné služby, výroba softvéru či produkcia zábavy, reklamy a marketingu.

Faktom však je, že keď Čína v 90. rokoch minulého storočia vstúpila na globálne trhy, lacný čínsky tovar položil na lopatky mnohých amerických výrobcov. Čínsky nástup bol ohromujúci. Podľa údajov Svetovej banky dosahovali v roku 1990 čínske exporty priemyselných tovarov necelé tri percentá svetových exportov, no v roku 2014 to už bolo 18 percent.

Čína súťažila s americkými výrobcami najmä v oblasti spotrebného priemyslu. Americký trh zaplavila lacným textilom, obuvou, nábytkom, a neskôr aj spotrebnou elektronikou. Strata pozícií v týchto sektoroch však mala byť kompenzovaná rastom produkcie a zamestnanosti v iných sektoroch. Ak by platili klasické ekonomické poučky, USA by v rokoch 1999 – 2011 v priemysle prišli o 560-tisíc pracovných miest. Skutočná strata však bola 2,4 milióna pracovných miest. Najviac pracovných miest zmizlo v americkom priemysle práve v tých odvetviach, ktoré boli najviac vystavené čínskej konkurencii. Prečo výpočty zlyhali?

Trojica ocenených autorov poukazuje na regionálnu previazanosť dodávateľských a odberateľských reťazcov. Ak napríklad čínska konkurencia položí v Tennessee miestnu továreň na nábytok, súčasne položí aj jej dodávateľskú sieť. Napríklad píly, výrobcov lakov, ale aj mnoho malých obchodov so spotrebiteľským tovarom a službami.
Krach priemyslu vyšiel americké verejné financie draho.

Nezamestnaným bolo treba platiť podpory, predčasné dôchodky a zdravotnú staros­tlivosť. Trojica ocenených autorov vypočítala, že každých sto dolárov čínskych dovozov vyšlo amerických daňových poplatníkov na šesť dolárov v podobe rôznych sociálnych dávok. Ak si prepustení robotníci našli nové zamestnanie, spravidla bolo horšie platené ako to predošlé. Verejné financie USA tak tratili aj na ušlých daniach a odvodoch.

Pomalá reakcia

Prečo sa však americkí robotníci nepresunuli do iných, perspektívnejších odvetví? USA sa kedysi pýšili vysokou mierou sťahovania za prácou. Napríklad z časov veľkej krízy v rokoch 1929 – 1933 poznáme obrázky amerických rodín, ktoré na korbe nákladného auta putujú so svojím skromným majetkom na západ USA. Intenzita sťahovania v USA dlhodobo klesá. Podobne ako v iných vyspelých krajinách. Život na korbe nákladiaka už nie je ideálom.

Mení sa aj štruktúra samotnej rodiny. Kedysi na rodinu zarábal otec-robotník. A rodina sa sťahovala s ním. Dnes je pojem „rodina“ farebnejší. Vzdelanejšie vrstvy majú spravidla dvojkariérové manželstvá. Nájsť novú prácu v inom štáte pre oboch manželov je ťažšie. Na druhej strane príjmového spektra je veľa rodín reprezentovaných rozvedenou alebo slobodnou matkou, ktorá sa spolieha na pomoc príbuzných. Tam je sťahovanie ešte problematickejšie.

Mimochodom, najnižšiu mobilitu za prácou majú ľudia s najnižším vzdelaním. Z čoho by napríklad zaplatili nájom alebo hypotéku v meste, kde je síce dosť práce, ale aj vysoké ceny nájmov a nehnuteľností? Predstavy mainstreamovej ekonomickej teórie o tom, ako ľudia bez problémov putujú za prácou, odrážajú skôr korene tejto teórie v 19. storočí ako dnešný svet.

Reakcia amerického trhu práce na čínske dovozy bola podľa autorov štúdie „ohromujúco pomalá“. Vysoká nezamestnanosť pretrváva v postihnutých regiónoch celé desaťročie.

Americkú skúsenosť s čínskymi dovozmi sme si na Slovensku prežili v 90. rokoch. Spotrebný priemysel v južných a východných oblastiach našej krajiny bol po roku 1990 vystavený dovozom z krajín EÚ bez možnosti adaptácie. Ekonomika v týchto regiónoch skolabovala veľmi rýchlo. K životu sa neprebrala doteraz. Ľudia z Rimavskej Soboty a Sniny si napodiv nenaložili kredence a sporáky do dodávky a nepresunuli sa do Bratislavy. Zistenia zo slovenského juhu a východu, a tiež amerického hrdzavého pásu sú podobné. Pracovná sila je omnoho menej mobilná a „neviditeľná ruka“ nefunguje zďaleka tak rýchlo a efektívne, ako to tvrdí súčasná (no nie moderná) ekonomická veda.

Prirážka už nepomôže

Čo teda navrhujú David Autor, David Dorn a Gordon Hanson? Pomôže uvaliť na čínske dovozy obrovskú prirážku? Iróniou osudu je to už zbytočné. Nástup čínskeho priemyslu na globálne trhy bol neopakovateľnou udalosťou. Mzdy v samotnej Číne dnes už nie sú nízke a ani dovozy z Číny už nie sú také lacné ako kedysi. Čína sa mení na stredne vyspelú krajinu a konkurovať bude skôr technológiami a kvalitou tovaru.

Trojica autorov štúdie určite nie je za zákaz slobodného medzinárodného obchodu. Upozorňuje však na zjednodušené predstavy o rýchlej a bezproblémovej adaptácii regionálnych ekonomík na globálnu konkurenciu. Globalizácia je nevyhnutným procesom a v konečnom dôsledku prospešným procesom. No neplatí, že na nej zarobí každý.

Porazenými sú najmä ľudia s nižším vzdelaním a nízkymi mzdami. Je u nich väčšia pravdepodobnosť, že si nájdu prácu buď ešte horšie platenú ako predtým, alebo žiadnu. Účet za globalizáciu pocítia aj verejné financie. Zodpovední politici musia akceptovať, že postihnuté regióny bude treba podporovať veľmi dlho.

 

Teraz najčítanejšie

Náš život je vo vašich rukách. Ilustračné foto - Paddy O’Sullivan/Unsplash