Denník N

Slovenka z „marťanskej“ misie: Posádku stmelili najvšednejšie problémy

Foto – Michaela Musilová/Mars Desert Research Station
Foto – Michaela Musilová/Mars Desert Research Station

Astrobiologička Michaela Musilová je na simulovanej misii na Mars v utahskej púšti. Aké sú jej prvé zážitky po príchode na stanicu?

Srdce mi začalo zrýchlene búšiť, len čo sme začali šoférovať cez červenú marťanskú krajinu.

Znovu prežívam vzrušenie z príchodu na Mars, tak ako pred tromi rokmi, keď som bola na misii po prvý raz. Vtedy som pracovala ako vedúca výskumu posádky 134.

Hovorím však o simulovanom marťanskom prostredí a kolónii, takzvanej Marťanskej púštnej výskumnej stanici (Mars Desert Research Station, MDRS). Postavila ju nezisková organizácia Mars Society v roku 2001. Stanica sa nachádza vo vysokých nadmorských výškach studenej púšte v americkom Utahu.

Predpríprava na skutočný Mars

Je to jedno z najpodobnejších miest Marsu na Zemi, čo sa týka prírodných podmienok, geologických útvarov a extrémnych organizmov, ktoré tam dokážu prežiť. Stanicu vybudovali ako prípravu na náročnosť a prekážky, ktoré budú čakať ľudí pri živote na červenej planéte.

Moja cesta na marťanskú stanicu nebola jednoduchá: niekoľkokrát som uviazla a za tri dni som spala len osem hodín. Ale cesta na Mars nemá byť a ani nebude jednoduchá, hovorím si. Budem to brať ako predprípravu na skutočný Mars.

Ňou je aj misia na marťanskú stanicu. Ide o simulácie fyzických a psychických problémov, ktorým budú musieť čeliť budúci obyvatelia Marsu. Posádky musia v lokalite prežiť niekoľko týždňov až mesiacov kompletne izolované od normálneho pozemského života.

dsc00504_c
Foto – Michaela Musilová/Mars Desert Research Station

Marťanská stanica

Marťanská stanica, postavená podľa plánov z NASA z 90. rokov, sa stala naším domovom. Skladá sa zo štyroch budov: ubytovne, skleníka, takzvaného „vedeckého dómu“ a observatória. Ubytovňa má tvar valca, dve poschodia a rozmery také, aby sa zmestila na kozmickú nosnú raketu.

Stavba má priemer len 8 metrov, v ktorých musíme veľmi stiesnene žiť a pracovať. Na hornom poschodí je spoločenská miestnosť, ktorá slúži naraz ako jedáleň, pracovňa, kuchyňa a fitko.

Spodné poschodie má vzduchotesné komory, vedecké laboratórium, kúpeľňu a záchod. V takýchto preplnených priestoroch nemá človek žiadne súkromie: všetko je vidieť a počuť. Preto bolo veľmi dôležité vybrať posádku, ktorej členovia dokážu spolu dobre vychádzať a spolupracovať v takýchto podmienkach.

Človek chcel utiecť zo stanice

Práve v tom je najväčší rozdiel medzi touto misiou a tou predošlou. Minulú posádku číslo 134 vybrali konkurzom v Británii. Spoznali sme sa však až po príchode na stanicu. Vzhľadom na to, že sme sa na misii museli podrobiť psychologickým a zdravotným testom, ktoré pripravili vedci z celého sveta, nebol to práve najlepší nápad.

Museli sme tu žiť ako marsonauti: s obmedzeným množstvom elektriny, vody, vysušeného astronautského jedla a iných potrebných vecí. V takých extrémnych podmienkach je veľmi dôležité, aby si členovia posádky rozumeli a aby vedeli spolupracovať, hlavne v tých najhorších krízových situáciách.

Nastali však konflikty, lebo dve osoby si nesadli. Izolácia a stiesnené podmienky spôsobili, že celá posádka bola zapojená do hádky a nedalo sa jej uniknúť. Robila som mediátora a osobu, ktorá chcela zo stanice utiecť, som upokojovala.

Pokazený marťanský záchod

Moju posádku číslo 173, ktorej tentokrát velím, vybrali na základe konkurzu z celého sveta. Ako veliteľka som pomáhala s výberom členov posádky. Tvoria ju schopní ľudia z rôznych oblasti vedy a techniky, ktoré sa vzťahujú k budúcim misiám na skutočný Mars.

V posádke sme chceli mať aj niekoho umelecky zdatného, kto by nám pomohol pri kreatívnom riešení našich projektov, ako aj s popularizáciou vedy a vesmíru.

Posádka sa skladá z odborníkov, ktorých som spoznala počas pobytu na Medzinárodnej vesmírnej univerzite v roku 2015. Už rok a pol spolupracujeme na množstve vesmírnych projektov, vrátane niekoľkých výziev NASA.

Preto som vedela, že sú to ľudia, na ktorých sa môžem nielen spoľahnúť, ale s ktorými budem vedieť prežiť v extrémnych marťanských podmienkach.

Som zvedavá, ako súčasná misia dopadne. Tuším však, že to bude úplne iná skúsenosť než tá predošlá. Už hneď prvý večer sme museli riešiť krízovú situáciu, keď nám prestal fungovať marťanský záchod. Namiesto paniky sme sa všetci len smiali nad našimi improvizovanými riešeniami. Niekedy tie najvšednejšie či najbanálnejšie problémy vedia ľudí najviac zblížiť.

Vesmír

Teraz najčítanejšie