Na Slovensku otvorili malé veliteľstvo NATO, akcia prebehla utajene za múrmi kasární

V bývalých kasárňach raketového vojska kúsok od Vajnôr pri Bratislave sa v utorok doobeda odohrala vojenská paráda, na ktorú prileteli viaceré špičky NATO. Konala sa však v utajení, skrytá pred médiami.

Vojenskí hostia prišli na otvorenie nového pracoviska Aliancie na Slovensku, takzvaného styčného tímu NFIU. Pôsobiť v ňom bude dvadsať slovenských a dvadsať zahraničných vojakov.

Ich úlohou bude komunikovať so slovenskou armádou a pripravovať ju na scenár, že by na Slovensko museli pre hrozbu z východu prísť jednotky spojeneckých krajín. „Tím bude mať za úlohu uľahčiť príchod síl rýchlej reakcie, aby sa zabezpečila schopnosť NATO reagovať na bezpečnostné hrozby,“ píše sa v dokumentoch Aliancie.

Bez médií

Na slovenskom ministerstve obrany pôvodne uvažovali o tom, že slávnostné otvorenie spravia ako verejnú akciu s účasťou novinárov.

Otvorenie centra sa dalo vnímať ako príležitosť spropagovať spojenectvo s NATO, ku ktorému sa v programovom vyhlásení prihlásila aj súčasná vláda. Takéto akcie sa už konali napríklad v pobaltských štátoch, kde styčné tímy Aliancie zriaďovali v uplynulých dvoch rokoch. Prebiehali tu s účasťou novinárov.

Na Slovensku je to inak. Ministerstvo rozhodlo, že ceremónia prebehne bez médií. O podujatí vopred neinformovalo a novinárov, ktorí sa o ňom dozvedeli neoficiálnymi kanálmi, zastavovala na príjazdovej ceste vojenská polícia.

Ministerstvo vedené nominantom SNS Petrom Gajdošom to vysvetlilo tým, že ide o areál, do ktorého nemá mať verejnosť prístup. O priebehu akcie chce informovať až po jej skončení.

„Je to režimové pracovisko. K dnešnej akcii vydáme tlačovú správu s fotkami aj videom,“ vysvetlila doobeeda hovorkyňa ministerstva Danka Capáková.

Obavy z otázok?

Následne ministerstvo vydalo tlačovú správu, v ktorej oznámilo, že pracovisko styčného tímu bolo oficiálne inaugurované. „Styčný integračný tím bude koordinovať a pomáhať spojencom pracovať efektívnejšie s cieľom udržať obyvateľstvo členských krajín v bezpečí,“ píše sa vo vyhlásení.

Podľa informácií Denníka N sa ministerstvo rozhodlo spraviť toto podujatie v  utajenom režime až v posledných dňoch po rozpútaní aféry okolo povýšenia predsedu SNS Andreja Danka do hodnosti kapitána.

Ministerstvo sa mohlo obávať, že by sa novinári zahraničných hostí pýtali viac na to, čo hovoria na slovenské zvyklosti v povyšovaní politikov, než na úlohy pracoviska. Hovorkyňa Capáková to označuje za nezmyselnú konštrukciu.

Prílišná propagácia nemusí byť úplne po vôli ani strane Smer a premiérovi Robertovi Ficovi, ktorý sa k NATO vyjadroval skôr rezervovane a opakovane v minulosti verejne odmietal prítomnosť zahraničných vojakov na Slovensku.

„Aj keď sme v NATO, neznamená to, že musíme mať na svojom území základne s cudzími vojakmi. Keby nás do toho niekto nútil, vyvolal by som referendum,“ hovoril Fico v roku 2014.

Hoci pracovisko s dvadsiatimi zahraničnými vojakmi má ďaleko ku skutočnej vojenskej základni, v čase mediálnych skratiek a konšpiračných teórií môže čokoľvek, čo súvisí s prítomnosťou NATO na Slovensku, vyvolať búrku v médiách a na sociálnych sieťach.

Výstavba pracoviska mala typicky slovenský priebeh. Bývalý minister obrany Martin Glváč si na rekonštrukčné práce za tri milióny eur najal SBS-ku Bonul, ktorá má dlhoročné kontakty na špičky Smeru.

Zákazku dostal Bonul krátko po voľbách počas posledných dní Glváča vo funkcii. Na rekonštrukčné práce si SBS-ka vzápätí najala skutočnú stavebnú firmu. Aj tieto okolnosti mohli primäť ministerstvo, aby dnešnú akciu urobilo bez novinárov.

Proti zvyklostiam

Nepozvanie médií na otvorenie centra spôsobilo rozruch medzi zahraničnými diplomatmi. Len pre toto podujatie na Slovensko priletel napríklad americký generál Steven Shepro, ktorý je zástupcom náčelníka vojenského výboru Aliancie, alebo šéf oddelenia verejnej diplomacie Tacan Ildem.

Pri takýchto príležitostiach je bežné zorganizovať tlačovú konferenciu, kde zástupcovia NATO prehovoria o spojeneckých záväzkoch a odpovedajú na otázky novinárov. Diplomati preto posielali na ministerstvo nechápavé otázky, prečo sa dnešná akcia koná v tichosti.

„Verím, že ministerstvo adekvátne činnosť pracoviska NFIU odkomunikuje občanom, ako to urobili ostatné krajiny, ktoré takéto centrum na svojom území otvárali. Výraznejšie zapojenie médií by bolo v tomto smere veľmi dôležité,“ hovorí bezpečnostný analytik Jaroslav Naď z inštitútu SSPI.

Podobne to vidí aj bývalý minister obrany Ľubomír Galko (SaS). „Určite by som takúto akciu robil za prítomnosti médií. Ak takýmto spôsobom by som sa snažil priblížiť slovenskej verejnosti dôležitosť členstva v NATO,“ hovorí Galko.

V centrále NATO sa k priebehu dnešnej akcie nechceli vyjadrovať. „Organizácia takéhoto podujatia a mediálne výstupy sú plne v réžii hostiteľskej krajiny,“ povedal hovorca Aliancie Matthias Eichenlaub.

Celú vec nechcela komentovať ani kancelária prezidenta Andreja Kisku, ktorý ako najvyšší veliteľ ozbrojených síl zastupuje Slovensko aj na samitoch Aliancie. „Je to otázka pre ministra obrany,“ odpovedal Kiskov hovorca Roman Krpelan.

Pre prípad vojny

Styčné tímy, podobné tomu vo Vajnoroch, vznikajú vo všetkých krajinách, ktoré tvoria východnú hranicu aliancie. Na ich zriadení sa dohodli členské štáty v roku 2014 na summite vo Walese, ktorý nasledoval po vypuknutí konfliktu na Ukrajine.

Aliancia sa v tom čase začala orientovať hlavne na obranu svojho vlastného územia a posilňovať schopnosti rýchlej reakcie.

Styčný tím pri Vajnoroch má byť medzičlánkom medzi slovenskou armádou a centrálou NATO. Pokiaľ by totiž malo dôjsť k príchodu spojeneckých armád, vyžadovalo by si to veľké logistické úsilie.

Experti styčného tímu budú skúmať napríklad možné zásobovacie trasy na Slovensku, možnosti ubytovania pre stovky zahraničných vojakov, uskladnenie ich materiálu či servis ich obrnených vozidiel.

„Toto pracovisko zvýši bezpečnosť Slovenska. Uľahčí príchod spojencov, ak by došlo k najhoršiemu, čiže k ohrozeniu naše bezpečnosti,“ napísal na Facebooku štátny tajomník ministerstva Róbert Ondrejcsák.

O zriadenie styčného tímu NATO oficiálne požiadala druhá Ficova vláda začiatkom roku 2015. Slovensko sa zaviazalo platiť náklady na ubytovanie a prevádzku tímu. Technické vybavenie ako počítače a komunikačné prístroje by sa mali hradiť z rozpočtu NATO.

„Ide o najdôležitejší príspevok Slovenska pri adaptácii Aliancie na nové bezpečnostné prostredie v Európe, ktoré nastalo po rusko-ukrajinskej vojne,“ dodal Ondrejcsák.