Denník N

Školy začínajú o siedmej aj o pol deviatej. Čo je lepšie?

Začiatok vyučovania o siedmej ráno je bežný na Liptove, kde sa vedenie škôl prispôsobuje spojom, ktoré vozia žiakov. Školy, ktoré štartujú o pol deviatej, sa čudujú. Hovoria – neskorší začiatok rovná sa lepší výkon.

V čase, keď väčšina žiakov po Slovensku ešte len dobieha do školy na ôsmu ráno, jeho trieda už má za sebou prvú vyučovaciu hodinu. „Vstávam o trištvrte na šesť. Budík mi vyzváňa od piatej. Ešte ho trikrát nechám zazvoniť, až potom idem z postele. Nedokážem vstať na prvé zazvonenie,“ vraví Peter, študent Strednej odbornej školy elektrotechnickej v Liptovskom Hrádku.

Každý deň na siedmu musí stíhať vyučovanie aj teraz, v tuhých mrazoch. „Mínus tridsať sme zvládli bez problémov. Kým autobusy nezamrznú, a to sa ešte nestalo, študenti stíhajú. S dochádzkou nebýva problém,“ pridáva sa riaditeľ školy Milan Daniš.

Peter by si často ešte rád pospal, ale nesťažuje sa. „Neprotestujem. Načo? Kedy štrajky v školstve niečo dosiahli?“ hovorí so smiechom.

Na Liptove nie je skorý začiatok vyučovania raritou, na viacerých školách musia žiaci sedieť v laviciach už o siedmej, od pondelka do piatka a nie iba raz do týždňa, ak im do rozvrhu dali nultú hodinu.

Na Slovensku sú však aj školy, ktoré štartujú neskôr než klasicky o ôsmej. Napríklad na Súkromnej základnej škole na Lermontovovej v Košiciach je to o pol deviatej. „Deti sú už prebraté a dokážu podať lepší výkon, viac sa sústredia,“ hovorí tamojšia riaditeľka Eva Saláteková, prečo sa rozhodli pre neskorší začiatok. Inšpirovali sa v zahraničí, pretože prvá hodina príliš zavčasu je podľa nej neraz o plytvaní silami.

Na elektrotechnikej škole v Liptovskom Hrádku tvrdia, že u nich to neplatí, naplno pracujú hneď, ako odzvoní na prvú hodinu.

Skôr pohnú zemeguľou ako vlakmi

Čo je teda pre deti vhodné? Aké sú odporúčania psychológov?

„Čím neskôr sa vyučovanie začína, tým lepšie. Je to pre deti prirodzenejšie,“ vysvetľuje Štefan Matula z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie. Spánok totiž patrí medzi základné potreby človeka. „Garantuje ho aj Dohovor práv dieťaťa, je potrebný z biologického aj psychologického hľadiska. Dieťa by malo spať minimálne osem hodín, pre zdravý vývoj sa odporúča aspoň desať hodín,“ podotýka psychológ Matula.

Riaditeľ školy v Liptovskom Hrádku Daniš reaguje, že prácu psychológov si váži, ale v tomto prípade treba brať do úvahy reálny život. Začiatok školy o siedmej je naviazaný na to, ako chodia autobusy a vlaky zo 14 kilometrov vzdialeného Liptovského Mikuláša, odkiaľ dochádza väčšina detí. Z vyše päťsto študentov cestuje okolo štyristo, rodičia skoro nikoho nevozia autami.

„Samozrejme, pána Matulu by deti vyzdvihli do neba za to, že majú začínať neskôr. Kedysi sme sa pokúšali zmeniť spoje, ale to by sme skôr pohli zemeguľou ako štátnymi železnicami,“ pridáva Daniš.

Psychológ Matula rozumie, že mnohé školy narážajú na reálne podmienky, nič to však nemení na jeho názore, že mladí sa často musia prispôsobiť  „nesprávnym výdobytkom civilizácie“. Kedysi spoje nezasahovali do chodu školy, deti navštevovali iba také, do ktorých sa dostali pešo.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Príprava do šichty

Skorým začiatkom podľa riaditeľa školy Daniša pripravujú študentov aj do života, napríklad šichta vo fabrike Tesla v Liptovskom Hrádku sa začína o šiestej. „Je to o zvyku, skoré vstávanie nerobí študentom problém, lebo chodia skôr spať. Na internáte o desiatej večer, lebo vedia, že sa potrebujú vyspať. Kto ponocuje, rýchlo príde na to, že mu spánok chýba.“

Každodenné doťahovanie sa s deťmi, aby už konečne vstali a začali sa pripravovať do školy, lebo zmeškajú, prežíva Zuzana z Liptovského Mikuláša, ktorá má šiestačku Paulínu a druháka Andreja na Základnej škole M. R. Martákovej. „Vstávajú o pol siedmej, ak by si mohli pospať o dvadsať minút dlhšie, už by to bolo o niečom inom, takto im treba pomáhať pri chystaní sa, lebo jednoducho nie sú prebratí,“ tvrdí matka malých školákov. A to vyučovanie majú od 7.40. Nie sú viazaní na hromadnú dopravu, mama ich vozí autom.

Presadiť posunutie začiatku školy na neskôr sa vlani snažili spolu s ďalšími rodičmi. Márne. Nepomohlo by, keby išli skôr spať? „Toto si hovorím každý deň, ale je to náročné. Dcéra je staršia a chodí spávať o deviatej večer, mladší syn o pol deviatej, po škole majú krúžky, kým si spravia úlohy, je večer a potrebujú aj chvíľku pre seba, nemôžu ísť hneď do postele,“ vyratúva mama Zuzana. „Samy deti povedia, že prvú hodinu v škole nevnímajú.“

Čo narúša spánok

Kedy by sa mali učitelia ráno postaviť pred tabuľu a prehovoriť k deťom, závisí podľa psychologičky Ingrid Ivaničovej od nastavenia každého dieťaťa, niektoré môžu bez problémov vstávať zavčasu a iné s ťažkosťami. „Delenie na sovy a ranné vtáčatá platí.“

Za kľúčové považuje, aby deti neprichádzali do školy na poslednú chvíľu, polhodinu po prebudení. „Nesprávne je, ak idú do školy nenajedené a neoddýchnuté, potom len ťažko dokážu vnímať preberanú látku.“

Psychológ Matula upozorňuje, že najkvalitnejší spánok je do polnoci. Ak deti ponocujú, môžu mať horšie výsledky v škole. Celá nervová sústava si dostatočne neoddýchne, potom nevedia naplno vnímať učiteľa a výklad učiva. „Keď pred zaspaním surfujú po internete, sú na Facebooku, v televízii sledujú kadejaké seriály, narúša to kvalitu ich spánku.“

Nedostatok spánku môže prispieť nielen k horším známkam, ale aj k obezite, bolestiam hlavy, dlhodobý deficit môže viesť až k depresii.

Je viac výskumov, ktoré sa zaoberali vplyvom nedostatku spánku na mladý organizmus. Väčší rozruch predvlani vyvolali zistenia Americkej pediatrickej akadémie, podľa ktorej je školské vyučovanie pred pol deviatou škodlivé pre zdravie študentov. Asi 30 percent dospievajúcej mládeže vo veku od 15 do 19 rokov nespí dostatočne, citoval z výskumu francúzsky denník Le Figaro.

V puberte sa vraj biologické hodiny menia, dospievajúci zaspávajú v priemere o dve hodiny neskôr, ale rozvrh hodín im nik neposúva na neskôr. Nevyspatým adolescentom sa zhoršuje schopnosť efektívneho učenia a koncentrácie počas dňa, narúša sa ich pozornosť, bývajú náladoví a vystresovaní.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Štát to necháva na školy

Keď škola určuje začiatok vyučovania, mala by to prebrať aj s rodičmi, myslí si Ivaničová, ktorá robí riaditeľku Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Martine. Do úvahy by sa malo brať, čo najviac vyhovuje deťom, a treba dodržiavať psychohygienu.

Ministerstvo školstva školám do rozhodnutia, na koľkú určiť začiatok výučby, nezasahuje. Vo vyhláške iba predpisuje, že najskôr sa môže prvé zvonenie ozvať o siedmej a najneskôr o deviatej ráno. Začiatok o deviatej povolili v roku 2011, ministerstvo hovorilo, že vyhovelo požiadavkám rodičov. Spomínalo sa, že sa vďaka tomu vyhnú ranným dopravným špičkám.

„Začiatok vyučovania určuje riaditeľ školy po prerokovaní v pedagogickej rade a rade školy,“ odpísalo tlačové oddelenie ministra školstva Petra Plavčana (nominanta SNS). Ministerstvo neeviduje, koľko škôl kedy začína.

Správne navrhnutý rozvrh

Dôležité je aj to, aby učitelia spravili zvládnuteľné rozvrhy hodín. „Práve som riešila dieťa, ktoré malo za sebou slovenčinu, ruštinu a nemčinu. Tri náročné predmety za sebou sú priveľa, mal by sa striedať ťažší s ľahším predmetom,“ vysvetľuje psychologička Ivaničová. Za ľahšie považuje prírodovedné predmety alebo výtvarnú či etickú výchovu.

Na súkromnej škole v Košiciach hovoria, že sa im začiatok o pol deviatej osvedčil. „Deti sa učia s radosťou, nestresujú sa skorým vstávaním. Keď prídu do školy skôr, môžu relaxovať, pripravovať sa na vyučovanie, ale naostro začíname až o pol deviatej, keď sú už skutočne prebudené a pripravené prijímať nové informácie,“ objasňuje riaditeľka Saláteková. Pochvaľujú si to aj rodičia, a to aj tí, ktorých deti dochádzajú z Prešova a Moldavy.

Za výhodu Saláteková považuje, že sa škola nekončí o pol druhej – druhej popoludní, a potom deti nevedia, čo so sebou, pretože od tretej do piatej popoludní majú záujmové aktivity.

Skúsenosti z Londýna

Ak sa škola končí skoro a študenti neprichádzajú domov za tmy, majú podľa riaditeľa Daniša z Liptovského Hrádku čas na seba a svoje záujmy. Upozorňuje aj na to, že deti pri návrate domov opäť využívajú vlaky a autobusy, kým ich nezaplnia pracujúci. Myslí si, že ak by rokmi zaužívaný začiatok školy o siedmej posunul, mohol by školu zavrieť, nehlásili by sa k nim študenti pre nevyhovujúce cestovanie.

Na stranu Daniša sa pridáva aj riaditeľka gymnázia v Liptovskom Hrádku Renáta Halahijová, u nich sa začína už o 7.10. „Tí, čo k nám idú, sa skorému začiatku najprv začudujú, ale rýchlo si zvyknú. Skorší koniec vyučovania práve oceňujú.“

V zahraničí je to rôzne, napríklad vo Veľkej Británii sa učí od deviatej ráno. V Londýne pôsobila aj učiteľka Anna Symington Maar z tímu Teach for Slovakia. „Každý deň sa začínal triednickou hodinou, kde deti hovorili, ako sa majú, čo sa deje v rodinách. Bolo to výborné, prebrali sa a mali šancu zveriť sa, čo prežívajú.“

Symington Maar má skúsenosti aj z Nepálu, kde istý čas žila a učila na základnej škole. O začiatku vyučovania sa príliš nedebatuje, pre veľa detí je šťastím už to, že sa vôbec vzdelávajú. „Deti tam chodili do školy vedenej charitou medzi šiestou a desiatou ráno.“ Iba časť detí potom išla do štátnej školy, ktorá bola od desiatej do trinástej hodiny. Odtiaľ odchádzali pracovať na pole. „Boli tam tvrdé podmienky, výučbu sťažovalo, že deti boli často hladné.“

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Slovensko

Teraz najčítanejšie