Narodenie a popravu Tisa pripomínajú kalendárom

Je to malé kníhkupectvo v centre Bratislavy. Cez modré mreže vo výklade pútajú pozornosť dva kalendáre. Jeden, menší, je stolový. Druhý, veľký, vhodný na stenu. Spája ich fotografia Jozefa Tisa, prezidenta vojnového Slovenského štátu.

Dominantou druhého kalendára sú veľké dobové fotografie. Napríklad aj tá, na ktorej Tiso zdraví so zdvihnutou pravicou. Kalendár vydal Ústav dejín kresťanstva, autorom stručných popisov a zrejme aj životopisu je Martin Lacko, bývalý pracovník Ústavu pamäti národa.

Práca Martina Lacka

V krátkom zhrnutí Tisovho života píše aj to, že „Tisovou hlavnou snahou v krutom vojnovom období bolo prežitie národa a minimalizácia ľudských i materiálnych strát“. O vyvezení desaťtisícov slovenských Židov do koncentračných táborov v texte nie je ani zmienka.

V menšom kalendári je textu viac. Jeho majiteľ si môže prečítať aj o tom, že „Tiso nevyhlasoval, že je prezidentom všetkých občanov, neoblepil krajinu svojimi portrétmi, neposkytoval splátkové pôžičky. Požíval však vysokú, takmer neobmedzenú dôveru národa“. Vydavateľ je tentoraz iný, občianske združenie Múzeum ozbrojených zložiek 1939-1945, no autor popisov je ten istý – opäť ich písal Martin Lacko. Aj grafik kalendárov sa zhoduje. Je ním Ivan Varšo.

Prečo taký záujem o prezidenta nedemokratického štátu, v ktorom mohla fungovať len jedna politická strana, štát vyvážal svojich občanov do koncentračného tábora a aktívne spolupracoval s Hitlerovým Nemeckom aj účasťou našej armády na východnom fronte? Sú za tým dve výročia – Tiso sa narodil v roku 1887 a popravili ho v Bratislave pred sedemdesiatimi rokmi, v roku 1947. Súd ho uznal vinným z  vlastizrady, vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti.

František Gajdoš zo združenia Múzeum ozbrojených zložiek 1939-1945 považuje autora textov Lacka za renomovaného historika, ktorý napísal dve desiatky kníh a za tvorbu dostal od Slovenskej akadémie vied vedeckú hodnosť. A nechýbala Gajdošovi v kalendári zmienka o zavraždených Židoch? „Nie je účelom vtesnať do malého kalendára všetky historické údaje. Koncepcia je vždy na príslušnom autorovi,“ odpovedá Gajdoš.

Lacko pravidelne chodieva na akcie pri príležitosti vzniku vojnového Slovenského štátu. Rečnil aj v Čakajovciach pri Tisovej podobizni, pod ktorou je napísané „najlepší slovenský prezident“. Neskôr začal Lacko aj otvorene agitovať za Mariana Kotlebu. Zastal sa protiimigrantského pochodu a podpísal aj vyhlásenie, ktorým s inými signatármi žiadal väčší mediálny priestor pre Kotlebu.

Prečítajte si

Historik ÚPN Martin Lacko, ktorý agitoval za Kotlebu, dostal výpoveď

Namiesto odpovedí iná kniha o Tisovi

Kalendáre vo výklade po pár dňoch zmizli. Majiteľkou kníhkupectva Svojeť je Mária Sýkorová. Telefonicky o tejto téme nechce rozprávať,  máme prísť do kníhkupectva, ktoré je v centre Bratislavy. Pri osobnom stretnutí je napokon ešte stručnejšia ako v telefóne. „Nevyjadrujem sa. Aj tak si vyberiete len to, čo chcete,“ vyhlási a do rúk mi vtisne inú knihu venovanú Tisovi.

Je to Zamlčovaná pravda o Tisovi a Slovenskom štáte, ktorá vyšla pred takmer desiatimi rokmi. Jej autorom je profesor Vlado Hlôška a kolektív a na rozdiel od kalendárov Tisa neglorifikuje. „Na nedôvere k Slovensku majú často podiel nekritické, nezmyselné glorifikačné písačky o Slovenskom štáte počas vojny a prezidentovi Tisovi. Toľko sme chceli povedať všetkým poctivým, čestným Slovákom, ktorým leží na srdci ich budúcnosť, budúcnosť ich vlasti,“ lúčia sa autori na záver knihy, ktorú údajne Svojeť tiež predáva.

ÚPN sa dištancuje

Kníhkupectvo si na svojej internetovej stránke uvádza ako partnera aj Ústav pamäti národa. Lacko bol ešte do leta minulého roka pracovníkom ústavu.

„Ústav sa dištancuje od kalendára, ktorý glorifikuje Slovenský štát a jeho predstaviteľov,“ reagoval hovorca Peter Juščák. „Zatiaľ čo na jednej strane jednoduchý slovenský ľud sa v čase druhej svetovej vojny utiekal k slovenskému prezidentovi, v tom istom čase tisíce slovenských Židov už zomierali v koncentračných táboroch,“ pripomenul hovorca ÚPN a povedal, že kníhkupectvo by malo ich logo odstrániť.

Vedenie Ústavu pamäti národa o žiadnej spolupráci s ním nevie. „Tam, kde je naše logo, musíme mať vedomosti o tom, kto to je a aké myšlienky šíri. Prirodzene, aj dohodu o jeho užívaní. Inak tam logo ÚPN nemá čo hľadať.“

Juščák si myslí, že takéto kalendáre nepatria do predajní. „Možno sa v niektorých častiach tvári ako kalendár, ktorý chce poukázať na isté ‚biele‘ miesta slovenskej histórie, no je to len zásterka na propagáciu Slovenského štátu. V niektorých podobách podľa mňa prekračuje mieru zákona,“ vraví Juščák pri pohľade na snímku v kalendári, na ktorej Tiso hajluje. To považuje za dôvod, aby začala v tejto súvislosti konať aj polícia a prokuratúra.

Šéfovi Matice Tisove kalendáre neprekážajú

Kníhkupectvo predstavuje ako partnera aj vydavateľstvo Matice. Keďže Svojeť sídli v budove, v ktorej je aj sídlo Matice, mnohí ho považujú za „matičné“. Oficiálna zmluva o spolupráci medzi inštitúciami podľa predsedu Matice slovenskej Mariána Tkáča neexistuje.

„Čo je na tom zlé, že majú kalendár s prezidentom Tisom. Je to objektívna pravda, že bol naším prvým prezidentom,“ reagoval Tkáč.

Kalendár by mohol spadať pod paragraf o podpore a propagácii hnutí potláčajúcich základné ľudské práva a slobody. Po prijatí takzvanej extrémistickej novely Trestného zákona najnovšie na posudzovanie takýchto trestných činov zriadila ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) nový znalecký odbor, a to pre oblasť extrémizmu. Znalci tohto odvetvia by mali pomôcť pri dôslednom vyšetrovaní týchto trestných činov.

Gajdoš za združenie, ktoré kalendár vydalo, na otázky o možnom postihu odpovedá, že to vníma ako potláčanie základných ľudských práv a slobôd a ide o „zastrašovanie autorov venujúcich sa historickým témam tak, ako to robia dnes médiá či politici“. Dodáva, že zažil časy, keď režim trestal za „nesprávne“ názory, a dúfa, že sa to už nezopakuje.

O Ústave dejín kresťanstva nie je veľa dostupných informácií. Ako kontakt si uvádza na stránke len mail, na ktorý nikto neodpovedal. Stránka sa chváli aj publikáciami, ktoré ústav vydal. Vo väčšine prípadov ide o knihy autora Milana S. Ďuricu, ktorý je známym obhajcom vojnového Slovenského štátu.