Denník N

Za 93 sekúnd z detskej izby na svahu pri vleku? Na bystrickom sídlisku lyžujú hneď za panelákom

Na bystrickom sídlisku Radvaň lyžujú pár metrov za panelákom. Foto N – Tomáš Benedikovič
Na bystrickom sídlisku Radvaň lyžujú pár metrov za panelákom. Foto N – Tomáš Benedikovič

Žiadne zdĺhavé cestovanie, aby si zalyžovali. Deti z bystrického sídliska Radvaň majú svah s vlekom pár metrov od panelákov. Lyžovačku uprostred sídliska si užívajú vďaka trom nadšencom, čo zohnali vlek z bazára a podomácky vyrobili snežné delá. Vstupné je dobrovoľné.

V detskej izbe si obúva lyžiarky, otec berie lyže a palice. V momente, keď v paneláku na Kalinčiakovej ulici v Banskej Bystrici nastupujú do výťahu, spúšťajú stopky. Chcú vedieť, za koľko budú na kopci pri vleku.

„Presne jednu minútu aj 33 sekúnd nám to trvalo,“ vraví deväťročný Samuel, aký čas namerali otcove hodinky.

Na bystrickom sídlisku Radvaň majú takú vymoženosť, že lyžujú na svahu hneď za panelákom. A nemusia šliapať, vozia sa vlekom, ktorý nadšenci zohnali cez inzerát na internete.

Traja kamaráti obnovili to, čo fungovalo pred 27 rokmi. Jeden z nich je Michal Šepák, ktorý na tomto mieste ako dieťa lyžoval. Spomienka na to, ako iba zhodil tašku zo školy a už brázdil hore-dolu po kopci, bola silná. „V jednu nedeľu som tak sedel doma a napadlo mi, že by bolo dobré to obnoviť a spraviť deťom radosť,“ opisuje Šepák.

Rok trvalo, kým vlek prvýkrát naštartovali. Predtým bolo treba vyklčovať vyše metrový porast zo svahu, ktorý je hneď pri evanjelickom cintoríne. Z Oravy kúpili cez bazár vlek, pretože po starom neostalo nič, skončil na svahu na Králikoch. „Starých vlekov sa predáva dosť, nebola to extra vysoká investícia. Jediné, čo tu bolo, tak tri lampy, ktoré sme natreli na červeno,“ pridáva Šepák. Vďaka tomu nie je problém s večerným lyžovaním.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Svah za bystrickými panelákmi využívajú najmä deti. Foto N – Tomáš Benedikovič

Jazdí sa zadarmo

Nielen veľké strediská majú snežné delá, dvoma podomácky vyrobenými sa môžu pochváliť aj v Radvani. Kým ich zostrojili, hodiny študovali rôzne fóra na internete, obvolávali ľudí, aby poradili. „Síce nemajú výkon ako profi delá, ale dá sa to uživiť z obyčajného vodovodného kohútika,“ vysvetľuje Šepák.

Vlek jazdí tretí rok, už v prvej sezóne sa im darilo, lebo bolo snehu, tá vlaňajšia nevyšla pre slabú zimu.

„Musím sa naučiť brzdiť, aby som stále nepadal,“ opisuje malý Jakub, aké sú pred ním lyžiarske výzvy. Na kopci je s mamou, v pondelok podvečer trénovali, ako sa udržať na lyžiach. Jakub obdivne sleduje kamarátku Nelku, ako sa spúšťa zo svahu. „Aj ja sa raz vyveziem na vleku,“ sníva Jakub. „Určite pôjdeš, neboj, teraz vstávaj a poď ešte chvíľu skúšať, potom pôjdeme domov,“ prihovára sa mu mama.

„Prosím vás, koľko sa tu platí?“ pýta sa mladé dievča vlekára. „Nič,“ odpovedá Šepákov kamarát Jozef Mlynárik. Kto chce, môže dať dobrovoľný príspevok.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Kopec je vhodný pre menších, ktorí sa len učia lyžovať. Foto N – Tomáš Benedikovič

Foto N - Tomáš Benedikovič
Nadšenci zohnali vlek cez internetový bazár. Foto N – Tomáš Benedikovič

Foto N - Tomáš Benedikovič
Svah s lyžiarskym vlekom je pri evanjelickom cintoríne. Foto N – Tomáš Benedikovič

Prekvapujúca návšteva

V okolí Banskej Bystrice je viac zjazdoviek, na ktoré však treba cestovať. Napríklad na Šachtičkách stojí poobedňajší skipas pre deti do 13 rokov 10 eur, na Králikoch vychádza lyžovačka po škole od deväť do 12,50 eura pre dieťa do 11 rokov.

Kopec uprostred sídliska v Radvani sa im síce náročnosťou nevyrovná, ale ak je kritériom cena a dostupnosť, tak víťazí. „Toto je síce malý kopec, ale dobrý na to, aby sa deti naučili lyžovať,“ hovorí Šepák. Jeho pomocník, kamarát Maroš Bunganič, pridáva, že k nim nechodia len deti, ale aj dospelí. „Sú aj takí, čo si po dvadsiatich rokoch idú ponaťahovať kosti.“

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Vlek cez pracovné dni ťahá od pol štvrtej, keď trojica nadšencov dôjde z práce. Lyžuje sa do ôsmej večer, alebo kým sú lyžiari. Najviac ich býva cez víkend, aj okolo 50. Pravidelne chodia ľudia z neďalekého sídliska Fončorda, ale prišli už aj z Harmanca. „Je milé, že nás ľudia vyhľadávajú,“ rozpráva Šepák. V sobotu začínajú o pol jedenástej predpoludním a v nedeľu o jednej popoludní.

Minulý týždeň Šepákovu partiu prekvapilo, keď za nimi na svah prišiel ich predchodca, ktorý tu v 90. rokoch robil vlekára, so susedmi sa striedal pri podávaní kotiev malým deťom. „Doniesol nám staré fotky a vravel, ako to tu fungovalo, veľmi nás to potešilo. Bol nadšený, že sa susedia opäť spájajú,“ hovorí Šepák.

Teraz najčítanejšie