Denník N

Mapy poľskej dvojice očarili celý svet. Deti o nich môžu debatovať s rodičmi, hovoria

Vyšla už aj slovenská verzia knihy. Foto N - Tomáš Benedikovič

Manželský pár Mizielińskych kreslí mapy krajín tak pútavo, že ich atlas si kupujú ľudia na celom svete.

Poľská dvojica grafických dizajnérov Aleksandra a Daniel Mizielińsky sú vo svete pojem. U nás poznáme hlavne ich české vydanie kníh o architektúre a dizajne D.O.M.E.K a D.E.S.I.G.N. A teraz už aj ich najúspešnejší projekt Mapy, ktoré sa dočkali slovenského vydania. Prechádzať sa prstom po ich obrázkových mapách je zážitok nielen pre deti ale aj ich rodičov. O tom, ako na obrázkovom atlase 55 krajín sveta pracovali, a kedy museli prekresľovať hranice nejakých krajín, sme sa rozprávali s DANIELOM MIZIELINSKÝM z varšavského grafického štúdia Hipopotam. 

Po úspechu vo viacerých krajinách sveta sa vaše Mapy dostali aj na Slovensko, a hneď vyvolali veľký záujem.Kedy ste sa rozhodli, že urobíte obrázkové mapy?

Začali sme s tým v roku 2009, rok po našom debute. Ten nápad sme dostali počas našej prvej návštevy New Yorku, kde sme sa rozhodli, že nakreslíme mapu Poľska a Spojených štátov. Chceli sme zistiť, či by tieto jednotlivé mapy boli dosť zaujímavé na to, aby sme urobili celú knihu s mapami krajín. Potom sme sa do toho pustili, hoci sme vedeli, že to bude práca na niekoľko rokov. Pracovali sme na Mapách celkom tri roky. No, samozrejme, popritom sme robili aj na iných knihách.

Ako ste na nich pracovali?

Na začiatku sme museli vymyslieť architektúru knihy. Prvý veľký problém bol v tom, že je tam veľa písaného slova. A keďže sme tak trochu vedeli, že kniha by mohla byť preložená do viacerých jazykov, tak sme začali najskôr pracovať na type písma pre knihu. Ručne sme museli spraviť aj písmená pre hlavičku knihy. O rok neskôr, keď sme mali za sebou technickú časť práce, začali sme kresliť jednotlivé krajiny. Vždy sme dali tak dvojtýždňový výskum o danej krajine, a potom jeden a pol týždňa trvalo samotné kreslenie. Ku každej krajine sme zozbierali dvesto či tristo zaujímavých vecí. Tie, ktoré sa nám zdali najzaujímavejšie, sme potom začali kresliť. Vytvorili sme si kľúč, podľa ktorého sme postupovali potom celú knihu, aby bola konzistentná ako celok. Keď sme mali nakreslených tak 70 nakreslených objektov, položili sme ich na mapu a uvažovali sme, kde ešte treba zaplniť biele miesta. Každá krajina má na mape asi 100 až 110 obrázkov.

To už bolo takmer hotové, nie?

No, potom sa začal dlhý proces overovania, či je všetko správne. Pre prvé vydanie v roku 2012 nám to trvalo päť mesiacov, kým sme prešli každou časť knihy, či sedeli všetky fakty. Veľkú prácu urobil náš editor Maciej Byliniak. Koriguje takmer všetky naše knihy, je superpresný. Je to typ chlapíka, ktorý skontroluje každé zrnko piesku na pláži, či je tam, kde má byť. Samozrejme, to však zaberá veľa času. Každý fakt sa navyše snažíme podložiť minimálne tromi nezávislými zdrojmi, a Maciej sa to ešte snaží potvrdiť inde.

Stalo sa napriek tomu, že ste tam mali chybu?

Vyšli sme už vo vyše 30 krajinách, hovoríme o zhruba 60 editoroch v rôznych krajinách, takže v čase slovenského vydania by to malo byť úplne čisté. Ale ušli nám niektoré veci, samozrejme. V poľskej verzii je orol bielik (orzel bielik), lenže nie je to orol, je to „len“ bielik. Je to malá chyba, ale pritrafila sa. Odvtedy sme mali už tretie vydanie, kde sme pridali aj nové obrázky či krajiny. Tiež sme editovali rôznych slávnych ľudí, ktorých sme pridali ku krajinám. Napríklad pri afrických krajinách sa nám zdalo, že zastávame trochu koloniálny prístup, tak sme im pridali viac moderných umelcov či politikov alebo bojovníkov za slobodu. Chceli sme ukázať, že napriek imidžu, aký Tanzánia vďaka turizmu má, to neznamená, že nie je modernou krajinou, a že sa tam dejú podobné veci ako v Európe.

V prvom vydaní ste nemali Slovensko, prečo?

Nemohli sme nakresliť všetky krajiny, vždy sme urobili len nejaký výber z piatich svetadielov. No Slovensko bolo vysoko na našom „wishliste“ ako naša susedná krajina.

Na mapu Slovenska sa autori tešili. Foto N - Tomáš Benedikovič
Na mapu Slovenska sa autori tešili. Foto N – Tomáš Benedikovič

Museli ste si urobiť nový font pre slovenské vydanie?

Nie, to už sme mali všetky písmenká v latinke pre naše písmo hotové, rovnako máme aj všetky znaky v cyrilike. Nemáme napríklad grécku abecedu alebo ázijské jazyky. Nemohli by sme mať napríklad pre čínsku verziu pripravených 5-tisíc čínskych znakov, preto sme pracovali s ázijským vydavateľom, aby vybral font, ktorý by vyvolával podobný pocit.

Robí sa ázijské vydanie ťažšie?

Je to iné. Nielen preto, že štruktúra znakov je úplne iná, ale aj štruktúra slova je odlišná. Napríklad pre čínštinu, ktorá sa používa v Číne, nie na Taiwane, máte pre jedno slovo dva znaky, no v poľskej verzii by to bolo napríklad desať znakov. Kým obyčajne je všetko veľmi napratané, tu to bolo štyrikrát menej písmen. Museli sme zmeniť veľkosť fontu či medzery a podobne. Preklad do ázijských jazykov si preto vyžadoval oveľa viac úsilia, aj čo sa týka vizuálnej stránky, nielen samotný preklad.

Máte špeciálne vydanie aj pre Taiwan?

Samozrejme, v čínskom vydaní nie je oddelená krajina, ktorá by sa volala Taiwan. V tom taiwanskom však je. To je jeden z veľkých príkladov, keď sa vydanie v zahraničí komplikuje. Od začiatku sme sa rozhodli, že budeme akceptovať hranice, ako ich vnímajú v krajine, kde Mapy chceme vydať. Napríklad v pevninskej Číne sú trochu iné hranice s Mongolskom než v iných vydaniach. Nechceme s tým bojovať, akceptujeme oficiálne hranice v danej krajine. V Turecku je to problematickejšie, pretože v ich prípade ide o veľmi malé ostrovčeky, ktoré Ankara nechce uznať, že existujú a tak ich chce radšej vymazať. Ani nejde o to, či im patria alebo nie, ale že vôbec existujú. Ak by prijali, že existujú, museli by uznať, že patria Turecku, lenže z medzinárodných dôvodov to nemôžu povedať. Nám sa to zdá divné vymazať ostrovy z mapy, to nechceme urobiť. A tak sa zatiaľ nevieme dohodnúť. Je to komplikované (smiech). Ak chcete, aby vám vyšla hocijaká mapa v Turecku, musí prejsť cez vojenskú cenzúru. Aj detská. 

A čo by to znamenalo pre Krym, keby ste ho mali nakresliť v ruskom vydaní?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie