Trump chce mať ambasádu v Jeruzaleme, schvaľoval by to aj Šebej či Sulík
S rozhodnutím presťahovať veľvyslanectvo z Tel Avivu sa nový americký prezident zatiaľ neponáhľa.
Americký prezident Donald Trump počas svojej kampane opakovane sľuboval, že presťahuje americkú ambasádu v Izraeli z Tel Avivu do Jeruzalema. Krok, ktorý sľubovalo viacero kandidátov na amerického prezidenta, ale ešte nik ho nedotiahol do konca. Hovoril o tom tak George W. Bush, ako aj Bill Clinton.
Ak sa to – napriek vyhrážaniu arabských krajín – predsa len Trump odhodlá urobiť, zrejme to nebude tak rýchlo, ako by si to jeho izraelský spojenec Benjamin Netanjahu predstavoval.
„Sme ešte len v počiatočnej fáze diskusie o tom,“ povedal napríklad hovorca Bieleho domu Sean Spicer, keď sa nepotvrdili anonymné zdroje izraelských médií, že Trump to oznámi už tento pondelok po svojej víkendovej inaugurácii.
Spor o sväté mesto
Logiku by to malo. Jeruzalem de facto funguje ako hlavné mesto, sídli v ňom vláda aj parlament. Izraelsko-palestínsky spor však komplikuje jeho medzinárodné uznanie. A tak väčšina krajín sveta má svoje veľvyslanectvá radšej v Tel Avive na pobreží Stredozemného mora, a nie v meste, ku ktorému sa hlásia všetky tri hlavné svetové náboženstvá.
V Jeruzaleme bol ukrižovaný Ježiš Kritus, židia sa dodnes modlia pri Múre nárekov, kde stál Šalamúnov chrám, a moslimovia zase v mešite al-Aksá, ktorá je dominantou starého Jeruzalema. Jednou z prekážok mierovej dohody medzi Palestínčanmi a Izraelčanmi je práve štatút Jeruzalema, ktorého východnú časť by chcela za svoje hlavné mesto palestínska samospráva.
Izrael túto časť mesta obsadil po šesťdňovej vojne v roku 1967.
Nie je to na programe dňa?
Palestínska samospráva teraz tvrdí, že od Trumpovej administratívy dostala uistenie, že presun americkej ambasády do Jeruzalema teraz nie je na programe dňa. Informovali o tom panarabské noviny Aš-Šark al-Avsat. Palestínsky líder Mahmúd Abbás tvrdí, že keby k zmene sídla americkej ambasády došlo, malo by to katastrofický dosah na mierové rokovania a stabilitu v regióne.
O akú citlivú tému ide, naznačujú opatrné slová slovenského ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka. „V diplomacii býva pravidlom, že nekomentujeme výroky a prísľuby kandidátov, ktoré odznejú počas predvolebnej kampane. Počkajme si na reálne rozhodnutia americkej administratívy v tejto aj v ostatných veciach,“ povedal šéf slovenskej diplomacie pre Denník N.
Ak by sa Američania predsa len „presťahovali“ do Jeruzalema, Slovenská republika by podľa neho prijala rozhodnutie na základe vlastného uváženia a vlastných záujmov v koordinácii s partnermi z EÚ.
Šebej: Je to anomália
O tom, že slovenský postoj by mal byť koordinovaný s EÚ, hovorí aj predseda zahraničného výboru František Šebej (Most-Híd). „Tak ako sa to píše aj v Lisabonskej zmluve o spoločnej zahraničnej kapitole. Osobne si však myslím, že je to anomália, že väčšina svetových ambasád je v Tel Avive, a nie v hlavnom meste, ako to býva zvykom. Je to ústupok voči palestínskym aktérom, ktorí posledné desaťročia odmietali viaceré mierové návrhy na riešenie ich vzájomného konfliktu. Som za to, aby sa to štandardizovalo. Ak niekto hovorí, že by to ohrozilo mierové rokovania, tak to považujem za komické. Ak ich niekto ohrozuje, tak Hamas svojimi teroristickými či raketovými útokmi,“ hovorí Šebej.
Podobne to vidí aj europoslanec a líder SAS Richard Sulík. „Je právom každej krajiny vybrať si sídlo pre svoje veľvyslanectvo a konzuláty, i keď je neštandardné, aby sídlili v inom ako hlavnom meste. Chápem to ako ústretový krok Donalda Trumpa po rokoch napätých vzťahov predchádzajúceho amerického prezidenta s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom,“ povedal Denníku N.
Na názor, či nepresunúť slovenské veľvyslanectvo do Jeruzalema, sme sa pýtali aj premiéra Roberta Fica (Smer) či predsedu parlamentu Andreja Danka (SNS), no nedostali sme odpoveď.
To, či sa nakoniec Trump odhodlá presunúť ambasádu do svätého mesta, sa môže ukázať budúci mesiac, keď prijme v Bielom dome izraelského premiéra, ktorý tento týždeň oznámil, že postavia ďalších 2500 domov pre židovských osadníkov na okupovanom Západnom brehu Jordánu.
Zať Jared mierotvorca
Ako hovorí bývalý slovenský minister zahraničia a občiansky aktivista Pavol Demeš, „sľuby z kampane sa môžu zásadne odkloniť od krokov, ktoré napokon Trump urobí. Blízky východ je mimoriadne citlivá relácia, kde by mal zohľadniť mnohé okolnosti vrátane postojov spojencov“.
Že ide pre Trumpa o dôležitú tému, naznačuje aj to, že ako mierového vyjednávača pre Izrael si vybral svojho zaťa Jareda Kuschnera, o ktorom sa hovorí, že má na Trumpa vôbec najväčší vplyv.
Tridsaťšesťročný židovský developer, kvôli ktorému Trumpova dcéra Ivanka konvertovala na judaizmus, má podľa 45. amerického prezidenta prirodzený talent, aby dokázal to, čo sa ešte nikomu pred ním nepodarilo.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
