Denník N

Najvyšší súd sa pýta v Luxemburgu, či smie udeliť azyl Iráncovi, z ktorého je kresťan

Utečenec pri srbsko-maďarskej hranici. Ilustračné foto – TASR/AP
Utečenec pri srbsko-maďarskej hranici. Ilustračné foto – TASR/AP

Slovenský prípad konvertitu, ktorý sa už viac ako sedem rokov naťahuje s migračným úradom o azyl, sa dostáva pred Súdny dvor Európskej únie. Iráncovi nechcú uveriť, že je naozaj kresťanom.

Iránca Rezu, ktorý konvertoval na kresťanstvo a už viac ako sedem rokov žiada o azyl na Slovensku, sa opäť zastal Najvyšší súd. Tentoraz však tento zásah do konania môže pomôcť aj iným utečencom u nás.

Bol to postup, na aký si mladý Reza už zvykol. Neuspel so žiadosťou na migračnom úrade a ani na Krajskom súde v Bratislave. Jeho viera sa preto opäť upierala na Najvyšší súd.

Senát Igora Belka najnovšie konanie v jeho prípade prerušil a obrátil sa s dvomi otázkami na Súdny dvor Európskej únie, potvrdilo tlačové oddelenie Najvyššieho súdu. O takýto postup žiadala Rezova advokátka Miroslava Mittelmannová.

„Keďže žiadateľ o azyl nemá v súčasnosti prístup k účinnému opravnému prostriedku na Slovensku, sme radi, že Najvyšší súd vyhovel našej žiadosti o prerušenie konania s tým, aby sa v danej veci obrátil na Súdny dvor Európskej únie s predbežnou otázkou,“ vysvetľuje Mittelmannová.

Súd sa pýta, či smie udeliť azyl sám

Mittelmannová už v konaní na krajskom súde pripomínala, že existuje procedurálna smernica, podľa ktorej členské štáty Európskej únie musia zabezpečiť prístup žiadateľov o azyl k účinnému opravnému prostriedku. Malo by to zahŕňať aj prípadné posúdenie potrieb medzinárodnej ochrany priamo súdom.

Senát Najvyššieho súdu sa teraz pýta Súdneho dvora, či smie z dôvodu, že to predtým opakovanie odmietali, sám rozhodnúť o udelení medzinárodnej ochrany žiadateľovi, hoci z domácej legislatívy mu takáto právomoc nevyplýva. Ak na túto otázku odpovie Súdny dvor kladne, tak by mal povedať aj to, či sa takáto právomoc vzťahuje aj na odvolací súd, teda v tomto prípade Najvyšší súd.

Slovenský odmietavý postoj k utečencom sa odráža aj na čerstvej štatistike Eurostatu – Slovensko je krajinou Európskej únie, v ktorej za posledný štvrťrok minulého roka požiadalo o azyl najmenej ľudí.

Zastavilo by to nekonečné konania

Od roku 2009, keď Reza prišiel na Slovensko, sa jeho spis rozrástol na takmer tisíc strán. V jeho prípade migračný úrad vydal už sedem rozhodnutí o neudelení azylu. V skratke sa dá jeho príbeh zhrnúť tak, že mu slovenské úrady neveria, že konvertoval na kresťanskú vieru z presvedčenia a nie vypočítavosti. Mladého Iránca sa medzičasom ujal aj kazateľ Cirkvi bratskej Daniel Pastirčák, no ani to úradníkov nepresvedčilo. O obavách Rezu z návratu domov nechcú ani počuť.

Rezov spis pritom po každom odmietnutí žiadosti putoval na Krajský súd v Bratislave a odtiaľ na Najvyšší súd, ktorý predchádzajúce rozhodnutia zrušil a vrátil vec na opätovné konanie. Najvyšší súd sa teraz pýta, či naozaj toto možno považovať za účinný opravný prostriedok v zmysle spomínanej procedurálnej smernice. Či je naozaj dostatočné, ak je v právomoci súdu len posudzovať zákonnosť rozhodnutia úradu a prípadne ho zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie bez toho, aby prípadne sám rozhodol o otázke potreby medzinárodnej ochrany. O to viac, ak úrad opakovane rozhodne o neudelení medzinárodnej ochrany a toto rozhodnutie odporuje účelu spomínanej procedurálnej smernice.

Reza tak získal minimálne ďalší polrok. Toľko a možno aj dlhšie bude trvať, kým Súdny dvor pošle Najvyššiemu súdu svoje odpovede. Odkedy Iránec prišiel k nám, naučil sa plynulo hovoriť po slovensky. Našiel si tu priateľku a má aj prácu. Už veľakrát mohol ujsť. No kam? Do Anglicka, kde chcel žiť pôvodne? Žiaden útek neprichádza do úvahy. Kdekoľvek by ho chytili, vrátili by ho na Slovensko, pretože to je prvá krajina, cez ktorej hranicu prišiel do Európskej únie. Šance na azyl by si tak mohol definitívne zmariť.

„Ja už som si tu aj tak zvykol. Poznám jazyk, mám tu priateľku. Prečo by som mal kdesi začínať odznova?“ pýta sa.

Migračný úrad nechce čítať medzi riadkami

Sudkyňa Najvyššieho súdu Elena Berthotyová, ktorá sa venuje azylovému právu, už v minulosti upozorňovala na to, že migračný úrad niekedy nechce vidieť to, čo je v rozhodnutí súdu napísané medzi riadkami. Ten mu totiž nemôže priamo nariadiť, aby žiadateľovi azyl udelil.

„Myslím si preto, že je najvyšší čas aj u nás prijať novú úpravu, ktorá by umožňovala priamo súdom udeliť azyl. Funguje to tak v Rakúsku, Slovinsku či Holandsku. Ak úrad opakovane nerešpektuje právny názor súdu, tak súd udelí azyl,“ povedala pred rokom a pol sudkyňa pre Denník N.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Slovensko

Teraz najčítanejšie