Denník N

Matky z Holandska majú najšťastnejšie deti: zrušte úlohy, raňajkujte spolu a jazdite na bicykli

Ilustračné foto. Foto – TASR
Ilustračné foto. Foto – TASR

Matky z Amsterdamu predstavili návod, ako vychovávať šťastné deti: treba im dať slobodu aj zodpovednosť.

Každé ráno sa pred parížskou školou neďaleko Luxemburských záhrad zbierajú deti. Prichádzajú do školy so svojimi veľkými taškami v sprievode rodičov. Tí ich však nedovezú na svojich autách. Kráčajú popri svojich potomkoch, ktorí si cestu do školy spríjemňujú jazdou na kolobežke. Ešte predtým ako sa začne prvá hodina, zábradlie chodníka zdobia desiatky farebných kolobežiek.

Pred estónskymi školami sú zas stojany na bicykle. Deti presadajú z detských sedačiek do sedadiel svojich bicyklov ešte predtým, ako nastúpia do školy. Na rozdiel od slovenských detí však netrávia voľný čas s telefónom v ruke. Estónci svojim deťom nepodstrkujú mobily alebo tablety, aby ticho sedeli za stolom. Hrajú sa s obyčajnými hračkami a čítajú si papierové knihy.

Základné pravidlá holandskej výchovy:

  • Minimálne až žiadne úlohy na základnej škole
  • Dôvera rodičov pri hrách bez ich dozoru
  • Viac času s matkou alebo otcom
  • Viac pohybu (bicyklom do školy)
  • Viac hier
  • Spoločné raňajky

Ani v jednej z týchto krajín nevyrastajú najšťastnejšie deti na svete. Podľa správy organizácie Unicef z roku 2013, ktorá hodnotila spokojnosť detí, skončilo Francúzsko na 13. mieste spomedzi 29 krajín. Estónsko dopadlo ešte horšie a umiestnilo sa o desať miesť nižšie spolu so Slovenskom.

Zlé hodnotenie pre Slovensko

Výskum porovnával život detí v piatich kategóriách – materiálny blahobyt, zdravie a bezpečnosť, vzdelanie, správanie a riziká, bývanie a životné prostredie. Za slabé hodnotenie Slovenska môže predovšetkým prvá kategória (25. miesto). Napríklad v hodnotení veľkosti rodinného majetku sa Slovensko umiestnilo na konci rebríčka, za ním skončilo len Rumunsko.

Veľmi nízke hodnotenie malo aj v kategórii zdravia a bezpečnosti (21.) aj pre vysokú úmrtnosť dojčiat – horšie skončila len Litva a Rumunsko. Zle dopadlo aj v kategórii vzdelanie (21.), napríklad pre množstvo detí, ktoré absolvujú predškolskú dochádzku. Slovensko skončilo piate od konca, pred Poľskom, USA, Gréckom a Fínskom.

Práve Fínsko však v celkovom hodnotení skončilo v prvej päťke spolu s ďalšími škandinávskymi krajinami. Ani jedna však nezískala také dobré hodnotenie ako Holandsko, kde podľa štúdie vyrastajú najšťastnejšie deti na svete. Majú najlepšie materiálne zabezpečenie, vzdelanie a správanie. Vynikajúce hodnotenie získali aj vo zvyšných dvoch kategóriách.

Kým UNICEF hodnotil merateľné údaje, tie nemerateľné predstavili dve  matky, ktoré vychovávajú svoje deti v Amsterdame. Obe majú s čím porovnávať, pretože ani jedna nevyrastala v Holandsku – Michele Hutchison je z Británie a Rina Mae Acosta je Američanka s ázijskými koreňmi.

„Ako americká matka a britská matka sme sa obe vydali za Holanďanov a vychovávame svoje deti v Amsterdame. Zistili sme, že je ťažké nevšimnúť si, aké šťastné sú holandské deti,“ uvádzajú vo svojej knihe s názvom Najšťastnejšie deti na svete. Opísali v nej výchovu detí v Holandsku a predstavili jej pravidlá.

Šťastní rodičia, šťastné deti

Základom holandskej výchovy je pohoda, ktorá sprevádza už tehotenstvo žien. Michele Hutchison a Rina Mae Acosta vo svojej knihe píšu, že budúce matky v Holandsku nie sú plné úzkosti, stresu z rodičovstva, ale naopak, berú ho s väčšou dávkou pokoja a viac si ho užívajú.

Výchovu im uľahčujú aj školy. Holanďania začínajú chodiť do školy podobne ako Briti, keď majú štyri roky. Nemusia sa však báť písomiek a nedostávajú ani domáce úlohy.

„Keď deti začnú chodiť do školy, netlačíme na nich, ale vedieme ich pozitívnym spôsobom, hrou, dobrým pocitom a tým, že im ukazujeme, že učiť sa môžu celý život,“ povedala pre BBC Annelies Van Eijk, riaditeľka základnej školy v holandskom meste Benoordenhout neďaleko Haagu.

V prvých rokoch sa Holanďania neučia čítať, písať ani počítať, to prichádza na rad, až keď majú šesť rokov. Ak však dieťa prejaví záujem o tieto predmety skôr, dostane od učiteľov učebnice. Ako píšu autorky knihy, práve takto bez nátlaku a prirodzene sa mnoho detí naučí čítať.

Školský systém je navyše nastavený tak, že tí, ktorí sa čítať dopredu nenaučili, nemajú v triede žiadne nevýhody a necítia tlak od učiteľov alebo spolužiakov, aby učivo rýchlo dobehli.

Práve vďaka takému prístupu chodia malí Holanďania radi do školy. Správa UNICEF tiež uvádza, že Holanďania sa najmenej zo všetkých krajín cítia v škole pod tlakom. Svojich spolužiakov, naopak, výborne ohodnotili pre ich ochotu a priateľstvo. Slovensko v tomto hodnotení skončilo na siedmom mieste od konca.

Malí Holanďania nezažívajú pohodu len v škole, ale aj doma. Podľa knihy Najšťastnejšie deti na svete sú rodičia k svojim deťom tolerantní a viac si užívajú rodičovstvo.

Autorky píšu, že nevkladajú do detí svoje nenaplnené sny a ambície, nepotrebujú mať doma šachových veľmajstrov ani klavírnych virtuózov. Pristupujú k deťom slobodnejšie, pretože vedia, že podobne ako sú oni nedokonalí, sú nedokonalé aj ich deti. K svojim potomkom tak majú zdravý prístup – považujú ich za jednotlivcov, nie za svojich pokračovateľov.

K domácej pohode prispieva aj rovnováha medzi pracovným a súkromným životom. Holandsko má najviac čiastočných pracovných úväzkov na svete, podľa The Economist takto pracuje viac ako polovica Holanďanov (75 percent žien a viac ako 26 percent mužov).

To im umožňuje tráviť so svojimi deťmi viac času. Holandské matky nie sú na rozdiel od tých francúzskych vystresované v práci už pol roka po pôrode. Dokážu si nájsť správnu rovnováhu aj vďaka svojim partnerom. Tí totiž aktívne prispievajú k výchove svojich detí.

„Holandskí otcovia sa neboja, že by vyzerali ako slabosi – pri výchove detí a domácich prácach majú rovnaké postavenie,“ uvádzajú autorky knihy.

V holandčine sa preto zaužívalo slovo „Papa dag“ (deň otcov), ktoré odkazuje na deň v týždni, keď majú otcovia voľno z práce a trávia ho s deťmi. V Holandsku je na rozdiel od Slovenska tiež úplne bežné, že kočíky tlačia prevažne muži.

Spontánne a hlučné deti

Obaja rodičia svoje deti vedú k tomu, aby boli spontánne. Vedia, že hra je pre ne dôležitejšia, než sedieť „ticho a slušne“. Podľa autoriek knihy veria, že deti sa najviac naučia tak, že budú spoznávať svet. Na rozdiel od Francúzov tak tolerujú hlučné hry svojich potomkov.

Holandsko je tiež na rozdiel od Francúzska aj krajinou bez silnej sociálnej hierarchie. „Holandské deti sú priateľské a starším pomáhajú, ale neposlúchajú ich automaticky na slovo,“ uvádza Michele Hutchison a Rina Mae Acosta. V krajine totiž platí, že všetci sú na rovnakej úrovni bez ohľadu na vek.

Rodičia si nevynucujú svoju autoritu, ale dávajú deťom dobré príklady, ktoré môžu kopírovať. A nakoniec im poskytujú hlavne voľnosť.

Malí Holanďania chodia do školy či na návštevu k svojim kamarátom najčastejšie bez sprievodu. Tým ich rodičia vedú k samostatnosti a ukazujú im, že v rodine majú rovnaké postavenie. Nesledujú ich, ani keď sa hrajú v parku, kde možno najčastejšie spoznávajú svet.

Naopak, vzťahy v rodine si upevňujú pravidelnými stretnutiami. Každý deň začínajú raňajkami za spoločným stolom.

„Je to typické miesto rodinných stretnutí – komunikácie medzi členmi rodiny,“ vysvetlila pre BBC Michele Hutchison. „A práve možnosť byť spolu vedie ku komunikácii.“

Vďaka tomu rodičia ustriehnu, čo ich deti jedia, a deti získajú návyk na pravidelné stravovanie a zároveň energiu do školy. Kým podľa prieskumu Unicefu takmer všetky holandské deti uviedli, že majú raňajky, z tých slovenských to bola len polovica.

Výchova po holandsky je tak o rovnováhe medzi rodičmi a deťmi, zodpovednosti a hlavne slobode. A podľa organizácie UNICEF je jednoduchým návodom na šťastie detí.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Svet

Teraz najčítanejšie