Denník N

V Bratislave ho napadol expolicajt: Takúto jednostrannú agresivitu som ešte nevidel

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Na Slovensku žije Alberto Matteo Torri už niekoľko rokov. S manželkou výtvarníčkou Petrou Feriancovou majú dve deti. Pred viac ako týždňom nakladal deti do auta, keď sa naňho vyrútil bývalý policajt Ľuboš S. a napadol ho, že mu zavadzia. Dostal od neho ranu do úst a strávil deň a pol na policajnej stanici, kde sa nedalo ani spať. Polícia prípad stále vyšetruje, nikoho neobvinila.

Prečítajte si o prípade: Stál v ceste bývalému policajtovi v luxusnom aute. Dostal bitku, skončil v cele

Odkiaľ ste?

Z Milána.

Ako sa to stalo, že žijete v Bratislave?

Prišiel som na konci roka 2009. V Miláne som mal galériu a sem som prišiel robiť prieskum o umení. Nič som vtedy o Bratislave nevedel. Dnes mám vydavateľstvo, ktoré vydáva knihy o umení, robím festival o umení.

Ale dovážate sem aj talianske jedlo, nie?

Ale to iba, aby som potešil priateľov. Ako každý Talian, milujem naše jedlo. To, čo nájdete v slovenských supermarketoch, je hrozne drahé a hrozne nízkej kvality. Keďže mám veľkú rodinu a veľké auto, tak občas pre priateľov doveziem jedlo. Máme v Puglii dom a pozemok, na ktorom pestujeme olivovníky a vyrábame olivový olej, ale to len vždy priateľom poviem: „Kto chce olej?“ a podľa toho doveziem. Dvakrát sme ho predávali aj na Dobrom trhu.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Stále cítite ranu?

Cítim bolesť, keď jem. Mám bolesti hlavy a neviem dobre spať, spím tak dve hodiny a som hore. Včera som sa objednal na CT, pôjdem naň budúci týždeň. Môže to byť aj stres.

Už ste predtým mali skúsenosť so slovenskými policajtmi?

Áno. Trochu som pred rokom a pol nabúral auto susedovi pri parkovaní. Sused zavolal hliadku a správali sa príšerne, chceli ma obviniť, ale prokuratúra to napokon nedovolila. Susedovi som napokon uhradil 300 eur, ale spis k tomu bol neuveriteľne hrubý. Teraz po tomto incidente sa ma na to pýtal redaktor Plus 7 dní. Takisto mi stále niekto poškriabe auto.

Mali ste predtým podobnú skúsenosť s násilím?

Nikdy. Je to hrozné. Všetko sa to stalo akoby v jednej sekunde. Sedel som v aute, keď zrazu vedľa mňa vidím muža gestikulovať, vulgárne nadávať, a keď som otvoril dvere, tak ma začal biť. Bolo to také tiché násilie. Bum bum bum bum bum. Pritom som predtým nijak na jeho gestá neodpovedal, neprovokoval. A keď chcel ujsť, lebo sme kričali, že voláme políciu, vošiel som mu do cesty, aby sa tak nestalo. Bola to prvá reakcia, hlúpa, viem, že som ho mal nechať ísť. Ak by sa mi to stalo znovu, už by som radšej nechal útočníka ujsť.

Prečo?

Čo iné by som mal robiť? Strávil som totálne hroznú noc v policajnej cele a chcú ma obviniť z poškodzovania cudzej veci.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Prečo ste tam vlastne boli celú noc?

Stalo sa to o pol šiestej navečer, potom ma policajti zobrali doktorovi a naspäť do cely. Chceli mi zobrať šnúrky, opasok, mince. Radšej som sa vyzul, nechcelo sa mi vyberať šnúrky z topánok. Povedali, že som tam pre poškodenie auta Ľuboša S. Bola tam iba drevená lavica s tromi medzerami. Jediné, čo mi napadlo, bolo, že nechcú, aby tam ľudia spali, iba aby sedeli. A potom sa nedialo nič. Nejaký policajt povedal: „Talian! Typické.“ Keď som sa opýtal, prečo sa nič nedeje, povedali, že zháňajú tlmočníka a nevedia, kedy ho zoženú. Okolo štvrtej som sa opýtal, či to je taký problém. Chcel som, aby zohnali angličtinára, že nemusí byť Talian, ale tvrdili, že potrebujem Taliana. Tak som sa opýtal na jedlo. Doniesli mi čipsy a nejakú vodu, za ktorú som zaplatil. Okolo siedmej som asi na pol hodinu zaspal. Z tej lavice som mal modriny na chrbte. Okolo ôsmej ma zobrali zo stanice na Lermontovovej na stanicu Sasinkova. Tam ma odfotili s číslom, zobrali DNA, odtlačky prstov, dlane, každej časti ruky. Po troch hodinách výsluchu ma pustili. Teda na obed na druhý deň.

Čo sa za tých niekoľko dní stalo s vyšetrovaním?

Nič nové neviem, moja žena ide v pondelok na výsluch.

Môže sa niečo takéto stať v Taliansku?

Nie. Nepochopil som totiž, čo to celé spustilo. Bolo to také bezdôvodné. Obišlo ma na ceste tisíc áut, iba Ľuboš S. to nedokázal.

Sú tu vodiči agresívnejší ako v Taliansku?

Jednoznačne. Napríklad moje deti sa boja prejsť v Bratislave cez prechod pre chodcov, ak tam nie je aj semafor. Radšej prejdú ďalších sto metrov, aby prechádzali tam, kde je semafor. Ja sám sa bojím vstúpiť na takýto prechod. Od detstva si pamätám,ako nás učili, že človek na ceste má najväčšiu hodnotu a treba na to dávať pozor. Je na to aj také porekadlo: „Dávaj pozor, lebo ak niekoho zrazíš, musíš zaplatiť ako za nového človeka.“

Ako vyšetrovanie podľa vás dopadne?

Neviem. Mám pocit, že je to celé neuveriteľné. O tomto by v Taliansku písali možno vtedy, keby to spravil Berlusconi. Ale takúto jednostrannú agresivitu som ešte nevidel.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie