Denník N

Nerob cirkus! Aktivisti sa snažia zakázať cirkusom drezúru zvierat

Slovensko nemá zvierací cirkus, no zahraničné k nám chodia. Napríklad taliansky cirkus Orfei tu bol v októbri 2012. Foto - TASR
Slovensko nemá zvierací cirkus, no zahraničné k nám chodia. Napríklad taliansky cirkus Orfei tu bol v októbri 2012. Foto – TASR

Patria zvieratá do cirkusov? Proti sú aktivisti, veterinár aj krotiteľ šeliem. Aj napriek tomu u nás vystupujú zahraničné cirkusy s drezúrou.

Musíte si to skúsiť, keď o tom chcete písať,“ privítal nás bývalý drezér šeliem a zavrel dvere klietky, v ktorej sú tri polročné tigre. Sme v obci Bojná pri Topoľčanoch v areáli Ranča pod Babicou. Na veľkom pozemku je jazero so pstruhmi, hospodárske zvieratá, vtáky, ale aj exotické šelmy vrátane tigrov s ktorými sme v klietke.

Drezér František Strnad na palicu s hrotom pripicháva kúsky kuraciny a ukazuje nám, ako s tigrami cvičí povely. Skúšame to aj my. Tigre poslušne vylezú na bidlá a my ich točíme na drevenom kolotoči. „Žiadne násilie a bitie, dá sa to aj inak,“ vysvetľuje Strnad. Dnes je na dôchodku, no tridsať rokov vystupoval v cirkusoch so šelmami.

Tigre sú ešte mláďatá, kúpili ich, aby prilákali čo najviac návštevníkov. Do cirkusu by vhodné neboli, cvičia sa zle a reagujú len na mäso. František Strnad predtým cvičil šelmy na zvuk o seba búchajúcich palíc.

Najprv niekoľko dní pozoroval, ako sa hrajú, a teraz ich nabáda robiť na povel rovnaké veci ako pri hre. Strnad na ranč umiestnil aj štyri pumy, s ktorými predtým vystupoval. Keď odišiel do dôchodku, doniesol ich do Bojnej a chodí za nimi vždy, keď môže.

54-tisíc podpisov

Aj keď Slovensko nemá vlastné cirkusy so zvieratami, vystupujú tu české, maďarské či talianske, ktoré drezúru v programe majú. Sloboda zvierat sa dlhodobo snaží o zákaz divožijúcich zvierat v cirkusoch. Sú to napríklad žirafy, veľké mačkovité šelmy či medvede. Prekáža im, že zvieratá prežijú celý život v malých klietkach a väčšinu roka cestujú. Tvrdia, že pri drezúre zvieratám ubližujú, bijú ich a stresujú.

Ešte v januári 2015 odovzdali ministerstvu pôdohospodárstva petíciu za zmenu zákona, ktorá by zakazovala zvieratá v cirkusoch. Podpísalo ju viac ako 54-tisíc ľudí. Zmenu zákona vtedy uvítalo aj ministerstvo. „Na poslednom stretnutí v januári 2015 sme dostali k nahliadnutiu návrh zákona, ktorý vypracovalo ministerstvo. Hovoril o zákaze vybraných druhov divožijúcich zvierat. Odvtedy nás ministerstvo na stretnutie nepozvalo, aj keď sme o to žiadali opakovane,“ hovorí Silvia Čaňová zo Slobody zvierat.

V petičnom zákone sa pritom píše, že stanovisko ministerstva k petícii by malo byť zverejnené na jeho stránke do šesťdesiatich dní, dodnes sa tak nestalo. „Témou cirkusových zvierat sa zaoberáme a zvažujeme úpravy v tejto problematike,“ reagoval stručne na naše otázky hovorca ministerstva pôdohospodárstva Vladimír Machalík.

Aktivitisti chcú zakázať divožijúce druhy. Práve tie sa ukazujú ako najzraniteľnejšie pre svoj nízky stupeň domestikácie a rôznorodé potreby. V šiestich krajinách Európskej únie platí zákaz takýchto zvierat v cirkusoch, patrí sem aj Rakúsko. Vybrané druhy sú v cirkusoch zakázané v dvanástich členských štátoch. Opatrenia prijímajú aj mestá, napríklad Barcelona nepovoľuje vystupovanie cirkusov so zvieratami.

Za zákaz divožijúcich zvierat v cirkusoch sa minulý rok vyjadrila aj Federácia európskych veterinárov, ktorá reprezentuje štyridsaťšesť organizácií z trid­siatich ôsmich krajín. Grécko zašlo ešte ďalej, keď úplne zakázalo cirkusy so živými zvieratami. V krajine už štyri roky nesmú v cirkusoch vystupovať divožijúce ani domestikované zvieratá.

Kam s nimi

Chirurg z veterinárnej kliniky v Trnave Miroslav Faga upozorňuje na to, že problém nie je čierno-biely. „Tieto zvieratá sa už niekoľko generácií rodia v cirkusoch. Keď štát niečo prikáže, mal by byť pripravený niesť aj dôsledky.“ Podľa veterinára, ktorý ošetruje aj cirkusové zvieratá, by bol okamžitý zákaz nesprávny. „Títo ľudia sa na ne vykašlú a nebude ich kam umiestniť,“ myslí si Faga.

Cirkusantom zvieratá vytvárajú zisk, bez financií by ich nemali ako uživiť. Zviera, ktoré nepozná nič iné len prostredie cirkusu, nemôže byť vypustené do voľnej prírody. Na Slovensku neexistujú stanice, kam by sa dali umiestniť. Aj keď sú cirkusy zahraničné, drezéri so živnosťou sú aj na Slovensku.

Rovnaký názor má aj krotiteľ Strnad: „Ak chceme zrušiť zvieratá v cirkuse, tak musíme najprv zakázať nové evidovanie zvierat, ale tie, ktoré už žijú v cirkusoch, tým by som vystupovať nezakazoval. Tá generácia vymrie a až vtedy budú cirkusy úplne bez šeliem.“

Nerob cirkus

Po aktivitách Slobody zvierat sa začali spontánne združovať skupiny ľudí s rovnakým zmýšľaním. Vytvorili iniciatívu Nerob cirkus. Rozdávajú letáky a organizujú protesty, minulý rok ich bolo viac ako tridsať. Hovoria s ľuďmi, ktorí chodia do cirkusov pre zábavu, a snažia sa vysvetliť, čo im na drezúre prekáža. „Cirkusy sa nám vyhrážali žalobou a na našej stránke na Facebooku presviedčali ľudí o svojej pravde,“ hovorí Marcel z iniciatívy Nerob cirkus, ktorý práve pre hroziace žaloby nechce zverejniť svoje priezvisko. Denník N jeho identitu pozná.

Aktivisti pravidelne fotografujú zvieratá v cirkusoch, potom ich ukazujú návštevníkom. Odfotografovali lamu s krátkou reťazou na krku, pre ktorú si nevedela pohodlne ľahnúť a hlavu mala vytočenú nahor, či tigre, ktorí vedia v klietke spraviť sotva dva kroky. Preto u nich môžeme vidieť stereotypné správanie, či chodenie dookola.

Podarilo sa im presvedčiť ľudí, ktorí sa priamo pred cirkusom otočili a lístok na predstavenie si nakoniec nekúpili. „Rodičia zodpovednosť hodia na svoje deti, keď tvrdia, že ešte nechápu násilie a oni im to vysvetliť nevedia,“ krúti hlavou Marcel z iniciatívy Nerob cirkus.

Pravidelné protesty aktivisti organizujú aj pred českým cirkusom Aleš. Keď sme požiadali manažérku cirkusu Hanu Ale­šovú o vyjadrenie, odpovedala, že nie je kompetentná, a odmietla poskytnúť kontakt na riaditeľa cirkusu.

Štátna veterinárna a potravinová správa tento rok prijala dva podnety na zlé zaobchádzanie s cirkusovými zvieratami, vyhodnotila ich ako neopodstatnené. Aj bez podnetov musia cirkusy kontrolovať, za rok je to približne päťdesiat kontrol.

Neprirodzené pohyby

Aktivistom prekážajú stiesnené podmienky, v ktorých trávia zvieratá väčšinu života, neustále presúvanie po krajinách a násilná drezúra. „Ani pri dobrej vôli nevedia cirkusy všetko odstrániť,“ myslí si Čaňová.

Keď sa cirkus presúva z miesta, zvieratá trávia vo vagónoch niekoľko hodín či celé dni. Podľa Slobody zvierat im pri takomto spôsobe života nemôže byť zabezpečená dostatočná starostlivosť.

Tigre žijú samotársky a ich teritórium má aj niekoľko stoviek kilometrov. Majú teda veľký priestor na pohyb, lov, ale aj odpočinok. Stromy využívajú na lezenie a škrabanie a teritórium si značkujú. „V cirkuse to nie je možné. Ak aj majú aktivity, tak ide o výcvik,“ vysvetľuje Čaňová.

A práve výcvik je jeden z hlavných argumentov aktivistov. Zvieratá sú podľa nich nútené robiť pohyby, ktoré im nie sú prirodzené. Navyše sú pri drezúre používané bodáky, háky či biče. Existujú aj videá z výcvikov, kde je zdokumentované kruté zaobchádzanie. Nie je nič výnimočné, že zviera napadne a usmrtí svojho krotiteľa. Neraz sa tak stalo pred očami divákov aj malých detí.

„Akonáhle zviera nútite robiť niečo nasilu, a používate pri tom donucovacie prostriedky, tak to je týranie,“ súhlasí Faga, ktorý by pri podozrení, že je zviera týrané, okamžite upozornil úrady. „Za tie roky som nebol privolaný k dobitému a vyhladovanému zvieraťu. Či to predo mnou skryli, neviem,“ tvrdí. Krotiteľ Strnad podľa vlastných slov zviera nikdy neudrel, nemôže však hovoriť za všetkých: „Verím tomu, že niekto zvieratá bije. Z niečoho tá fáma vznikla.“

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie