Denník N

Slovák, ktorý založil hedžový fond: Sme garážová firma, ktorá sa dostala medzi špičku

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Peter Bálint vysvetľuje, že sa pri investovaní nesnažia odhadovať budúce geniálne trendy. Stavajú na to, že ľudia budú stále jesť čokoládu.

Portfólio manažér PETER BÁLINT už 16 rokov obchoduje na finančných trhoch. Hovorí, že za tie roky zistil, že najlepšia finančná stratégia je tá, ktorú používa Warren Buffett. Keď v roku 2010 odchádzal z viedenskej Erste Bank, chcel založiť hedžový fond. Pred dvoma rokmi ho založil spolu s ďalšími tromi Slovákmi na Malte. Fond bol nominovaný medzi sedem najlepších hedžových fondov – nováčikov v Európe v roku 2016.

Kedy ste začali obchodovať s akciami?

Po vysokej škole som absolvoval tréningový program v Erste Bank vo Viedni, ktorý bol zameraný na obchodovanie na finančných trhoch. To mi pomohlo vyhrať Investorský pohár Trendu. Potom som začal obchodovať na vlastný účet. Obchodoval som s derivátmi na akciové indexy, komodity a menové páry. Môj začiatok nebol bohvieaký úspešný, zaplatil som relatívne vysoké školné.

Prečo?

Pretože som vychádzal z toho, čo sa dalo naučiť v knihách o analýze finančných trhov, o technickej analýze. Väčšina takýchto kníh je v skutočnosti odpadom. Produkujú sa preto, aby autorom zarábali za predaj kníh. Keby niekto poznal zázračný spôsob, ako zarobiť, tak by ho neocenil na 30 eur, ktorý predá všetkým, aby zbohatli. Je veľa balastu, cez ktorý sa človek musí predrať, čo však stojí peniaze.

Čo ste zistili, že nefunguje?

Krátkodobé špekulácie. Keď si človek myslí, že na základe analýzy vie odhadnúť krátkodobý pohyb trhu a že vie na tom zarobiť a vie to robiť konzistentne, tak to neplatí.

Neplatí teda, že sa dá na takýchto špekuláciách dlhodobo zarábať.

Nie, to neplatí. Najlepší investičný prístup, ktorý som za 16 rokov, čo obchodujem, videl a ktorý funguje, je prístup Warrena Buffetta. Nehovorí o tom, že akciu kúpite a potom ju predáte, ale na začiatku zanalyzujete, či ide o veľmi dobrú firmu, ktorá je v tom lepšom prípade podhodnotená. Potom jej akcie dlhodobo držíte. Keď sa budete snažiť surfovať po vlnkách, že akcie raz kúpite, potom predáte, nemusí sa to skončiť dobre.

Čo sa deje v hlave obchodníka, keď prerobí? Obchodovali ste menej, boli ste opatrnejší alebo čo sa stalo?

Obchodoval som metódou pokus – omyl. Keď som zistil, že niečo nefunguje, prestal som s tým. Táto metóda ma postupne viedla k tomu, čo na finančnom trhu funguje. Ako mladého ma nadchýnalo niečo také, čo robil George Soros, ktorý stavil na to, že britská libra opustí európsky menový systém, a zarobil na tom miliardu za deň. Oproti tomu Buffett hovoril – nájdi dobrú firmu, kúp ju a drž ju celý život. Ale ja som sa pýtal – a čo budem medzitým robiť? Aj keby mi sám Buffett pred rokmi povedal, aby som skúsil jeho metódu, asi by som to hneď neurobil. Musel som postupne prísť na to, že je to najlepšia stratégia.

Ako ste sa dostali k hedžovým fondom?

V Erste Bank sme mali oddelenie, ktoré investovalo do hedžových fondov, ale ja som tam nezačínal. Začal som na riadení aktív a pasív, bankového portfólia cenných papierov, potom som prešiel na obchodovanie s dlhopismi krajín strednej a východnej Európy. Až keď sa biznis s dlhopismi končil, lebo prichádzalo euro a bolo stále menej príležitostí, ako na dlhopisoch zarobiť, dostal som sa tam, kde som chcel byť na začiatku – na oddelenie alternatívnych investícií. Tie investovali aj do hedžových fondov.

Čím vás hedžové fondy lákali?

V roku 2001 boli hedžové fondy pánmi vesmíru. Vo finančnom svete to boli smart money, každý chcel robiť pre takýto fond. Boli to sofistikované investičné stratégie, ktoré nikto iný nevie robiť, obrovská masa peňazí, ktorá sa hýbe z jednej krajiny do druhej, a horúce peniaze, ktoré sa snažia zarobiť na všetkom. V banke sme mali 1,8-miliardové portfólio, chodili za nami manažéri významných hedžových fondov z celého sveta a prezentovali, ako to robia. My sme tiež chodili za nimi. Do Ameriky, hocikde do Európy. Ja som mal na starosti strednú a východnú Európu, aj krajiny bývalého Sovietskeho zväzu ako Kazachstan, Azerbajdžan, no aj Afriku.

Kde ste investovali v Afrike?

Mali sme napríklad investície  v Zimbabwe tesne predtým, než tam Mugabe stratil absolútnu moc a musel urobiť vládu národnej jednoty. Investovali sme do akcií lokálneho výrobcu piva aj do siete hotelov pri Viktóriiných vodopádoch. Finančný trh tam plnil úlohu ochrancu peňazí pred infláciou. Doteraz máme ako suvenír odložené stotriliónové zimbabwianske bankovky. V tom čase ste za ne kúpili jedno vajce na trhu. Inflácia tam bola taká obrovská, že ľudia vozili bankovky na vozíkoch. Krajina bola pred veľkou zmenou, ktorá sa tam aj udiala.

img_3016

Kedy ste sa rozhodli, že založíte vlastný hedžový fond?

Z Erste Bank som v roku 2010 odišiel s tým, že so švagrom a s ďalšími dvoma známymi, tiež investormi, založíme hedžový fond. Najprv sme založili obchodníka s cennými papiermi, no licencia nám neumožňovala manažovať hedžové fondy, čo som hneď nevedel. Vtedy ešte neexistoval v Európe štandard, ako riadiť takéto fondy. Neskôr prišla európska direktíva, ktorá zregulovala svet hedžových fondov.

V roku 2010 bolo tesne po veľkej finančnej kríze, počas ktorej hedžové fondy stratili glanc. Aj tak vás lákali?

Ako celok síce stratili glanc, ale veľa fondov zarobilo na kríze slušné peniaze. Je to vidieť napríklad vo filme Stávka na neistotu (The Big Short). Keď v rokoch 2001 až 2003 praskla technologická bublina, hedžové fondy si dokázali udržať dobré výsledky, čo prilákalo nových investorov. Každý chcel mať hedžový fond, ich počet narástol z pár stoviek na tisícky. V roku 2008 to neuhrali. Aj typ krízy bol trochu iný ako v roku 2001. Vtedy boli akcie ako celok naozaj nadhodnotené, no v roku 2008 neboli. Nikomu však nenapadlo, že Spojené štáty nechajú padnúť jednu z najväčších investičných bánk (Lehman Brothers – pozn. redakcie). Ak niečo nadhodnotené bolo, tak to bola prémia, ktorá sa platí za to, že beriete na seba kreditné riziko. Hypotéky dostali ľudia bez aktív, príjmu, bez zamestnania a platili 2 % nad základný úrok, no riziko nebolo ohodnotené. Realitná bublina praskla a stiahla dole aj akcie. Hedž-fondový svet sa s tým nevedel úplne vyrovnať, možno aj preto, že tam boli 25-roční chlapci, ktorí presvedčili ľudí, aby im dali peniaze.

Ktoré hedžové fondy vyšli z krízy dobre?

Napríklad tie, ktoré mali stratégie nastavené tak, že dokázali participovať na poklese akcií, ropy, úrokov. Zarobili od 20 do 60 percent. Takisto fondy, ktoré mali pozície na to, že trh nehnuteľností v Amerike skolabuje a hypotekárne dlhopisy pôjdu na nulu. Napríklad John Paulson a jeho fond zarobil na kolapse amerického hypotekárneho trhu v roku 2007 15 miliárd dolárov, čo je najväčší zárobok v histórii. Dobrý výsledok mali aj fondy, ktoré stratili iba 6, 7 % a uchránili portfólio. Veľa hedžových fondov totiž zaniklo.

Najprv ste si teda založili obchodníka s cennými papiermi. Kde ste po kríze investovali?

Napríklad do lacných dlhopisov Ukrajiny. Dlhopis Bukurešti sme mohli kúpiť s výnosom do splatnosti 15 či 16 %, pričom správna cena mala byť 5, 6 %. Dlhopisy dubajskej spoločnosti Nakheel sme kupovali 15, 20 % pod ich nominálnou hodnotou tri mesiace predtým, ako mali vrátiť peniaze. A zarobili sme.

Kupovali ste aj grécke dlhopisy?

Nie. Videli sme, že Grécko je neriešiteľný problém. Kupovali sme cyperské dlhopisy, kde problém riešiteľný bol. Grécko malo problém ako krajina, Cyprus s bankovým sektorom, ktorý bol zdevastovaný najmä investíciami bánk do gréckych dlhopisov. Investovali sme aj do obnoviteľných zdrojov. Keď som sa pozeral na slovenský model slnečnej elektrárne, videl som, že je to štátny dlhopis s dvojciferným výnosom.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Kedy ste začali pripravovať hedžový fond?

V roku 2014. Reguluje ho úrad dohľadu nad finančným trhom na Malte.

Prečo ste ho založili práve na Malte?

Na Slovensku nie sú na to podmienky. Potrebujete dobrú legislatívu, veľký sektor servis providerov, ktorí obsluhujú hedžový fond, robia účtovníctvo, audit. Uvažovali sme o európskych onshore jurisdikciách, ako je Luxembursko, Írsko a Malta. V Luxembursku je veľa fondov a regulátor je pomalý, Írsko je trochu ďaleko. Malta má najkrajšiu polohu a boli tam založené fondy, ktoré už poznáme. Náš partner, ktorý pochádza z USA, má predkov z Malty a je maltézsky rytier. Aj takéto detaily rozhodli. Ale ani na Malte to nebolo jednoduché, regulátor kontroloval úplne všetko, pomaly aj naše vysvedčenia. Zisťoval, či sme naozaj vyštudovali odbor, ktorý sme uviedli, volal do bánk, ktoré sme uviedli ako tie, s ktorými budeme spolupracovať. Všetko si overoval. Bol to relatívne dlhý proces.

Na začiatku ste si museli byť dosť istí, že budete mať klientov.

Mali sme investorskú bázu z obchodníka s cennými papiermi, prirodzene prešli do fondu. Boli to prevažne Slováci. Ale mali sme aj partnerov, s ktorými sme spolupracovali dlhodobo. Vedeli, čo robíme, a páčilo sa im to. Hneď na začiatku sme získali veľa peňazí z privátnych bánk v Andorre a Luxembursku.

Koľko peňazí spravuje váš fond?

25 miliónov eur. Rastieme relatívne prudko. Je nepísané pravidlo, že na to, aby sme získali peniaze inštitucionálnych investorov, teda poisťovní, penzijných fondov, by fond mal mať 50 miliónov a dva roky dobré výsledky. Potom sa vám otvárajú dvere. Ale stále je to veľmi ťažké, lebo fondov je minimálne 17-tisíc.

Celý čas hovoríme o hedžových fondoch, ale málokto z bežných ľudí si vie predstaviť, čo to presne je. Takže čo je hedžový fond?

Na rozdiel od klasických podielových fondov nemusí spĺňať také prísne pravidlá regulátora a môže využívať stratégie, ktoré sa nedajú použiť v klasických fondoch. Hedžové fondy dokážu teoreticky zarobiť na veľkých poklesoch alebo byť uchránené pred veľkými poklesmi. Môžeme mať vo fonde pozície, ktoré zarábajú, keď trhy klesajú. Môžeme využívať pákový efekt. Môžeme si od brokera požičať viac peňazí, než máme vo fonde, a nakúpiť viac akcií, ako by sme ich mohli nakúpiť, keby sme používali iba svoj kapitál. Takto využívame 20 až 30 percent zdrojov, ktoré sú teraz veľmi lacné. Ak sme investovali dobre, zarobíme o tretinu viac, ako by sme zarobili iba so svojím kapitálom. Môžeme nakupovať opcie, za ktoré síce platíme pravidelne prémiu, ale keď príde veľká kríza, opcie nás ochránia. Je to ako poistenie proti kríze.

Keď to zjednoduším – keď akcie začnú zrazu prudko padať, na rozdiel od klasického fondu môžete urobiť aj protiobchod.

Vieme otvoriť krátke pozície na akcie, o ktorých si myslíme, že spadnú hlbšie ako akcie, do ktorých investujeme. British American Tobacco spadla v kríze o 12 %, ale ruský index o 75 %. Keď mám nakúpené akcie British American Tobacco a voči tomu predám ruský index, tak síce spadnem na British American Tobacco 12 %, ale na ruskom indexe zarobím 75 %. Klasický fond by nemohol mať krátke pozície.

Do akých akcií investujete?

Väčšinou sú to veľmi jednoduché biznisy, veci, ktoré človek každý deň používa. Zubné pasty, kefky, pracie prostriedky, žuvačky, nápoje, tabak, konzervačné látky. Nesnažíme sa odhadovať budúce geniálne trendy. Staviame na to, že ľudia budú stále jesť čokoládu. Nesnažíme sa zarobiť 300 % za rok, ale 15, 16 %, no pravidelne. Vieme si predstaviť, kde bude biznis firmy o 10 rokov, koľko asi firma dokáže zarobiť a aká bude približne jej hodnota.

Kto vám robí analýzy?

Máme tím ľudí, ktorý analyzuje firmy, vrátane mňa. Ja to portfólio riadim a vyberám firmy, ktoré sa doň dostanú. Rozhodujem, kedy portfólio hedžujeme a kedy sa ideme obrániť proti veľkej kríze.

Hedžové fondy sú pre bohatých ľudí. Aká je minimálna investícia?

Nie sú pre bohatých, ale kvalifikovaných investorov. Väčšinou sú to ľudia, ktorí by mali chápať, čo sa vo fonde deje, a mali by byť schopní pochopiť riziko. Minimálny vstup do fondu je 75-tisíc eur, v Česku je to 125-tisíc a sú fondy, ktoré majú minimálny vstup 5 miliónov. Regulátor sa rozhodol, že jeden z predpokladov, že sú skúsení, je to, že majú kapitál.

Koľko máte klientov?

Niekoľko desiatok. Máme investorov z Veľkej Británie, Nemecka, zo Španielska, z Francúzska, Rakúska, samozrejme, zo Slovenska a z Česka. Sú to inštitúcie aj fyzické osoby. Nemáme amerických investorov.

A koľko je vás?

Teraz je nás 20.

Fond zatiaľ funguje rok. Koľko vlani zarobil?

Čistý výnos pre klienta bol 18,8 %.

Aké máte poplatky?

Hedžové fondy majú spravidla poplatok 2 % zo správy a 20 % zo zisku. My máme 1,5 % a 20 %.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Váš hedžový fond sa dostal medzi sedem fondov, ktoré boli v kategórii nových fondov nominované na Eurohedge Awards 2016. Ako vážne sa to berie na trhu?

Vníma sa to ako veľká prestíž, je to niečo ako Oskar pre Európu. Cieľom fondu síce nie je vyhrať, ale zarobiť investorovi peniaze. Ale je tu nezávislá autorita, ktorá tento biznis každý rok sleduje a vyberá najlepších. Pozerá sa na to, koľko fond zarobil a s akou volatilitou. Nás vybrali z viac ako sto nových fondov. Sme jediní Slováci, ktorým sa to zatiaľ podarilo. Nie sme z Goldman Sachs alebo J. P. Morgan, sme garážová firma, ktorá sa dostala medzi špičku.

Nakoniec ste však nevyhrali.

Nie. Mali sme síce najlepší výnos, ale vyhral fond, ktorý bol najlepší v druhom kritériu. Má úplne inú stratégiu ako my, robil takzvanú arbitráž kapitálovej štruktúry, kupoval napríklad dlhopisy nejakej firmy a predával jej akcie. Robil aj párové obchody, ale iba v energetickom sektore. Zarobil tiež veľmi dobre, a to 15 %, ale vyhral by, aj keby zarobil 8 %, pretože mal veľmi vysoký pomer medzi výnosom a volatilitou.

Aké stratégie hedžových fondov sa podľa vás osvedčili?

Také, ktoré zarábajú z dlhodobého hľadiska, ale ich výkonnosť kolíše, a to investori nemajú radi (pozn. – volatility long). Nejde pritom o reálnu stratu, ale o preceňovanie finančných nástrojov na trhu. No investori chcú mať rovnú čiaru a slušný výnos. Rovná čiara sa dá zarobiť inou stratégiou (pozn. – volatility short), ktorá hrá na to, že všetko bude veľmi pokojné a nič zásadné sa nestane. No práve takéto stratégie sa neosvedčili. Tak to bolo aj v prípade hedžových fondov, ktoré stratili na amerických hypotékach v roku 2008. Predpokladali, že ceny nehnuteľností nemôžu klesnúť, a určite nie vo všetkých štátoch USA naraz, lebo sa to nestalo za posledných 50 rokov. A potom sa to stalo a oni všetko stratili.

Váš fond mal vlani dobré čísla, ale stále je to výsledok len za jeden rok.

Rovnakú stratégiu máme na našich manažovaných účtoch od roku 2013, takže poznáme jej výsledky za viac rokov. Myslím si, že môžeme byť nominovaní každý rok. Ale vždy sa nájde niekto, kto bude mať buď zázračne vysoký výnos, alebo nízku volatilitu, a možno nikdy nevyhráme. Šancu vyhrať máme vtedy, keď bude veľmi zlý rok na akciových trhoch.

Akú časť svojich peňazí máte v tomto fonde?

Značnú, ale nakúpil som aj iné akcie, ktoré by som chcel držať dlhodobo. Napríklad akcie leteckej firmy Copa Holdings. Mám investované v našej firme a aj v niektorých startupoch.

Sú teraz akcie dobrý nápad aj pre bežného človeka?

Akcie sú vždy dobrý nápad. Už ich teraz nebude kupovať lacno, ale ani nie draho. Pravidelná investícia do lacných akciových fondov a do dobre diverzifikovaného portfólia, sektorovo aj globálne, je najlepšie, čo môže urobiť. Stačí malá pravidelná investícia. Je to investičná stratégia, ktorú by pre bežných ľudí odporučil aj Warren Buffett.

Dlhopisy asi teraz nie sú dobrý nápad.

Nie. Ak je niekde vo svete bublina, tak sú to štátne dlhopisy. Dvojročný dlhopis nemeckej vlády má výnos -0,75 %. Dlhopisom, hlavne štátnym, by som sa momentálne vyhol.

V druhom dôchodkovom pilieri má väčšina sporiteľov peniaze v dlhopisových fondoch. Je to dobré riešenie?

Investícia do dlhopisov momentálne nezarobí, ale to sa zmení, keď pôjdu úrokové sadzby opäť nahor a nové prílevy do penzijného systému budú alokované pri vyšších výnosoch. Určite by v každom penzijnom pláne mali byť zastúpené akcie. Treba na to dlhé obdobie, ani 10 rokov nie je dosť. Ak by sme investovali v roku 2000, tak by sme do roku 2011 pravdepodobne nič nezarobili. No keď máme horizont 20, 30 rokov, v každom penzijnom pláne by mali byť aj akcie. Bežnému človeku by som odporučil indexové fondy, ktoré sú najlacnejšie, a pravidelné investovanie.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Peter Bálint (40) vyštudoval EU FPM v Bratislave. V rokoch 2001 až 2010 pracoval v rôznych funkciách v rámci Treasury v Erste Bank vo Viedni. V roku 2010 založil investičnú firmu Infinity Capital. Je portfólio manažér hedžového fondu Infinity Enhanced Equity Class A, ktorý bol nominovaný na ocenenie najlepší nový fond – akciové stratégie na Eurohedge Awards 2016 v Londýne. 

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Rozhovory

Ekonomika

Teraz najčítanejšie