piatok

Slovák, ktorý založil hedžový fond: Sme garážová firma, ktorá sa dostala medzi špičku

Peter Bálint vysvetľuje, že sa pri investovaní nesnažia odhadovať budúce geniálne trendy. Stavajú na to, že ľudia budú stále jesť čokoládu.

Foto N - Tomáš Benedikovič

Portfólio manažér PETER BÁLINT už 16 rokov obchoduje na finančných trhoch. Hovorí, že za tie roky zistil, že najlepšia finančná stratégia je tá, ktorú používa Warren Buffett. Keď v roku 2010 odchádzal z viedenskej Erste Bank, chcel založiť hedžový fond. Pred dvoma rokmi ho založil spolu s ďalšími tromi Slovákmi na Malte. Fond bol nominovaný medzi sedem najlepších hedžových fondov – nováčikov v Európe v roku 2016.

Kedy ste začali obchodovať s akciami?

Po vysokej škole som absolvoval tréningový program v Erste Bank vo Viedni, ktorý bol zameraný na obchodovanie na finančných trhoch. To mi pomohlo vyhrať Investorský pohár Trendu. Potom som začal obchodovať na vlastný účet. Obchodoval som s derivátmi na akciové indexy, komodity a menové páry. Môj začiatok nebol bohvieaký úspešný, zaplatil som relatívne vysoké školné.

Prečo?

Pretože som vychádzal z toho, čo sa dalo naučiť v knihách o analýze finančných trhov, o technickej analýze. Väčšina takýchto kníh je v skutočnosti odpadom. Produkujú sa preto, aby autorom zarábali za predaj kníh. Keby niekto poznal zázračný spôsob, ako zarobiť, tak by ho neocenil na 30 eur, ktorý predá všetkým, aby zbohatli. Je veľa balastu, cez ktorý sa človek musí predrať, čo však stojí peniaze.

Čo ste zistili, že nefunguje?

Krátkodobé špekulácie. Keď si človek myslí, že na základe analýzy vie odhadnúť krátkodobý pohyb trhu a že vie na tom zarobiť a vie to robiť konzistentne, tak to neplatí.

Neplatí teda, že sa dá na takýchto špekuláciách dlhodobo zarábať.

Nie, to neplatí. Najlepší investičný prístup, ktorý som za 16 rokov, čo obchodujem, videl a ktorý funguje, je prístup Warrena Buffetta. Nehovorí o tom, že akciu kúpite a potom ju predáte, ale na začiatku zanalyzujete, či ide o veľmi dobrú firmu, ktorá je v tom lepšom prípade podhodnotená. Potom jej akcie dlhodobo držíte. Keď sa budete snažiť surfovať po vlnkách, že akcie raz kúpite, potom predáte, nemusí sa to skončiť dobre.

Čo sa deje v hlave obchodníka, keď prerobí? Obchodovali ste menej, boli ste opatrnejší alebo čo sa stalo?

Obchodoval som metódou pokus – omyl. Keď som zistil, že niečo nefunguje, prestal som s tým. Táto metóda ma postupne viedla k tomu, čo na finančnom trhu funguje. Ako mladého ma nadchýnalo niečo také, čo robil George Soros, ktorý stavil na to, že britská libra opustí európsky menový systém, a zarobil na tom miliardu za deň. Oproti tomu Buffett hovoril – nájdi dobrú firmu, kúp ju a drž ju celý život. Ale ja som sa pýtal – a čo budem medzitým robiť? Aj keby mi sám Buffett pred rokmi povedal, aby som skúsil jeho metódu, asi by som to hneď neurobil. Musel som postupne prísť na to, že je to najlepšia stratégia.

Ako ste sa dostali k hedžovým fondom?

V Erste Bank sme mali oddelenie, ktoré investovalo do hedžových fondov, ale ja som tam nezačínal. Začal som na riadení aktív a pasív, bankového portfólia cenných papierov, potom som prešiel na obchodovanie s dlhopismi krajín strednej a východnej Európy. Až keď sa biznis s dlhopismi končil, lebo prichádzalo euro a bolo stále menej príležitostí, ako na dlhopisoch zarobiť, dostal som sa tam, kde som chcel byť na začiatku – na oddelenie alternatívnych investícií. Tie investovali aj do hedžových fondov.

Čím vás hedžové fondy lákali?

V roku 2001 boli hedžové fondy pánmi vesmíru. Vo finančnom svete to boli smart money, každý chcel robiť pre takýto fond. Boli to sofistikované investičné stratégie, ktoré nikto iný nevie robiť, obrovská masa peňazí, ktorá sa hýbe z jednej krajiny do druhej, a horúce peniaze, ktoré sa snažia zarobiť na všetkom. V banke sme mali 1,8-miliardové portfólio, chodili za nami manažéri významných hedžových fondov z celého sveta a prezentovali, ako to robia. My sme tiež chodili za nimi. Do Ameriky, hocikde do Európy. Ja som mal na starosti strednú a východnú Európu, aj krajiny bývalého Sovietskeho zväzu ako Kazachstan, Azerbajdžan, no aj Afriku.

Kde ste investovali v Afrike?

Mali sme napríklad investície

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Rozhovory

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |