V Chorvátsku sa šíri popieranie zločinov ustašovcov, zrušili aj výstavu Anny Frankovej

Už druhý rok po sebe v Chorvátsku spomínajú na holokaust bez miestnych židov. Tí  štátnom organizované spomienky počas Medzinárodného dňa holokaustu bojkotujú, pretože sa im nepáči, čo sa v poslednom čase v krajine deje.

„Je to dôsledok celej situácie. Z medzinárodného hľadiska to je niečo hrozné. Úroveň popierania všetkého, čo sa stalo v Chorvátsku počas druhej svetovej vojny, je neuveriteľná,“ povedala podľa Balkaninsight Sanja Zorčič Tabakovič, predstaviteľka židovskej komunity.

Narastajúci nacionalizmus a alternatívny pohľad na prohitlerovské ustašovské hnutie v Chorvátsku posledné mesiace tvrdo kritizuje lovec nacistov z Izraela, šéf Centra Simona Wiesenthala Efraim Zuroff.

„Niekto v Európskej únii by sa mal zobudiť, pretože to, čo sa teraz deje v Chorvátsku, je neprijateľné,“ povedal pre Rádio Slobodná Európa.

Nemyslia si to len židia. „Sme svedkami ofenzívy krajne pravicového revizionizmu,“ odpísal pre Denník N chorvátsky politológ Stevo Duraškovič.

„Chorvátsko má problém, ktorý si nechce priznať,“ napísala novinárka Ines Šaškorová. Za posledné týždne sa stalo niekoľko vecí, ktoré ich slová potvrdzujú.

Výstava Anny Frankovej

Putovná školská výstava o Anne Frankovej prešla vyše 30 krajín, v samotnom Chorvátsku ju videli v 23 mestách a nikdy nebol problém. Až kým neprišla na jednu strednú školu v Šibeniku.

Miestny riaditeľ ju po jednom dni zrušil. Nepáčilo sa mu, že na šiestich paneloch, ktoré mali deťom popri paneloch o živote slávnej holandskej židovky ukázať Chorvátsko počas druhej svetovej vojny, neboli spomenuté aj zločiny komunistických partizánov.

„Podľa týchto panelov to vyzerá, že ustašovci boli kriminálnici, ktorí masakrovali Srbov, židov, nechali vyhladovať deti a partizáni boli nevinní. Kde sú zločiny, ktoré páchali partizáni?“ pýtal sa riaditeľ podľa miestnych médií a výstavu zrušil. Organizátori hovorili, že sa im to ešte nestalo.

Chorváti mali za vojny kolaborantský ustašovský štát, ktorý útočil na menšiny a disidentov. V koncentračnom tábore Jasenovac zabili vyše 80-tisíc ľudí, najmä Srbov, Židov a Rómov. Ku koncu vojny došlo aj k masakrám zo strany Titových partizánov, pri najznámejšej z nich, v rakúskom Bleiburgu, zomrelo možno až 30-tisíc zajatých vojakov a civilistov.

Plaketa pri tábore

Nie je to jediný prípad, ktorý ukazuje, že v Chorvátsku čoraz viac silnejú hlasy, ktoré sa zmierlivo pozerajú na chorvátsku nacistickú minulosť. Ešte viac zaujalo, keď minulý rok v novembri chorvátski nacionalisti priamo v Jasenovaci umiestnili spomienkovú plaketu na 11 vojakov padlých vo vojne v 90. rokoch, na ktorej je aj nápis Za dom spremni (pripravený pre vlasť).

Je to pozdrav, ktorý používali chorvátski fašisti počas druhej svetovej vojny, akási obdoba slovenského Na stráž. Na plakete je súčasťou loga vojenskej organizácie Chorvátskych obranných síl počas vojny v 90. rokoch.

To, že tento nápis je na plakete len kúsok od koncentračného tábora, kde zabili toľko ľudí, mnohých pobúrilo. „Je to urážka všetkých, čo trpeli pod ustašovským režimom, ktorý bol jeden z najkrvilačnejších vo východnej Európe počas druhej svetovej vojny,“ komentoval plaketu Zuroff.

Nie je pritom jediná. Podobné plakety s nápisom Za dom spremni osadili aj v iných mestách, chystajú sa aj v Záhrebe. Nacionalisti sa bránia, že si pripomínajú vojnu z 90. rokov, a nie druhú svetovú.

Chorvátska vláda, ktorú vedie pravicová Chorvátska demokratická únia (HDZ), na to napokon zareagovala. Vytvorila komisiu, ktorá sa má zaoberať šírením ideologických symbolov. Podľa mnohých je to nedostatočné.

„Vytvoria komisiu, no nikto nevie, kedy vznikne. Podľa neoficiálnych informácií bude riešiť všetky totalitné režimy a ich symboly. To by znamenalo, že by na jednu úroveň dali svastiku a hviezdy,“ napísala novinárka Šaškorová.

„Problém je, že vláda relativizuje všetko, čo má niečo do činenia s holokaustom,“ povedal šéf židovskej obce v Záhrebe Ognjen Kraus podľa Times of Israel.

V predchádzajúcej vláde do októbra bol ministrom kultúry muž, ktorý v minulosti písal do fašistických novín a na jednej fotke bol zobrazený s údajne ustašovskou čiapkou. Vláda ho napriek kritike nechala na svojom poste, odišiel až po voľbách.

Podľa politológa Duraškoviča je súčasný premiér umiernený konzervatívec. „Krajne pravicová frakcia vo vládnej strane HDZ je však stále veľmi silná,“ dodáva.

Škandál nedávno spôsobila aj chorvátska prezidentka Kolinda Grabar-Kitarovič. Na návšteve Kanady sa nechala odfotiť s chorvátskou zástavou, ktorá pripomínala tú, čo používal Chorvátsky štát počas druhej svetovej vojny.

Iba pracovný tábor

Historici považujú Jasenovac za koncentračný tábor. Výskumníci z dvoch zdrojov overili mená 83 145 obetí, počet mŕtvych však mohol presiahnuť 100-tisíc.

V Chorvátsku je však nemalá časť ľudí, ktorí to vidia „alternatívne“. Podľa nich bol počet obetí menší a išlo o pracovný tábor, kde väznení hlavne pracovali. Hlavný cieľom teda podľa nich nebolo zabíjať.

Tento týždeň záhrebská radnica povolila konferenciu, ktorá má popularizovať „alternatívne“ videnie tábora. V mestskej budove sa budú revizionisti snažiť „o malý pokus nabúrať všetky manipulácie týkajúce sa Jasenovackého tábora“.

Do svojho videnia udalostí druhej svetovej vojny pritiahli nového spojenca. Krajne pravicová stránka publikovala nedávno dve videá, na ktorých hovorí bývalý prezident Stipe Mesič (prezidentom bol v rokoch 2000 – 2010). Video je z 90. rokov počas vojny a Mesič na nich hovorí, že Jasenovac bol iba pracovný tábor a obetí bolo len 25-tisíc.

„Ľudí zabíjali, ale iba predtým, ako prišli do Jasenovacu. Keď niekto prišiel do Jasenovacu, už bol prakticky zachránený, pracoval tam. (…) Niekedy prešlo 15 dní alebo aj mesiac bez toho, aby niekto zomrel alebo ho zabili,“ tvrdí Mesič na videu. Bývalý prezident sa po zverejnení nahrávok bránil, že jeho reči boli vedené z „taktických dôvodov“, aby mobilizovali Chorvátov vo vojne so Srbskom.

https://www.youtube.com/watch?v=uADjXAAOSxA

V každom prípade, šíreniu zjemňovania roly Chorvátska počas vojny to pomohlo.

Nielen Zuroff kritizuje chorvátsku vládu, že s tým nič nerobí. Dôvodom môže byť aj to, že samotná pravicová strana, ktorá krajinu viedla počas vojny v 90. rokoch, má časť politikov, ktorí s tým môžu súhlasiť.

„Revizionistická história je v základoch HDZ. Súčasný líder strany a premiér Andrej Plenkovič sa rozhodol nekonfrontovať toto tvrdé jadro,“ napísala novinárka Šaškorová.

Nárast historického revizionizmu vo východnej Európe však podľa Zuroffa nie je iba problém Chorvátska. Vidí ho aj v Litve, Lotyšsku, Estónsku, Maďarsku a na Ukrajine.