Denník N

Autobusom do Poľska? Zabudnite!

Ilustračné foto – TASR
Ilustračné foto – TASR

Prečo sa turisti v Tatrách či na Orave nevedia dostať autobusmi na poľskú stranu či späť?

Chystáte sa na lyžovačku na Oravu, chceli by ste pri tejto príležitosti zájsť na krátky výlet do Poľska a nechcete ísť autom alebo ho jednoducho nemáte?

Teoreticky by to nemal byť problém: Zakopané je na dosah ruky, sme spolu v Európskej únii a hraničné kontroly sa zrušili pred 9 rokmi.

„Nastúpime v Oraviciach alebo Trstenej do autobusu a za hodinu sme tam,“ myslia si často turisti. Skutočnosť je však iná – nielen v Tatrách, ale na celom pohraničí lokálna cezhraničná doprava nefunguje. A to napriek nariadeniu EÚ, ktoré stanovuje, že v prípade nezáujmu komerčných dopravcov by lokálnu cezhraničnú dopravu mali zabezpečiť vo verejnom záujme samosprávne kraje a poľské vojvodstvá.

Len diaľkové spoje

Do Poľska chodievajú iba diaľkové  linky, ale tie zastavujú len vo väčších mestách, ktoré sú vzdialené od spoločnej hranice (napríklad Bratislava, Banská Bystrica a Krakov). Dokonca aj vlaky obchádzajú slovensko-poľské hraničné priechody: vlak Bratislava – Varšava ide okľukou cez Břeclav a Ostravu. Ešte pred niekoľkými rokmi sa dalo ísť priamym vlakom zo Žiliny do Krakova, išiel síce dlho, ale išiel.

Teraz vlaky zo Žiliny a z Liptovského Mikuláša končia v prihraničnej poľskej dedine Zwardoň, 500 metrov za štátnou hranicou. A to je všetko.

Lepšie je to iba cez leto: od polovice júna do polovice októbra niekoľkokrát denne premáva pravidelná linka Zakopané – Poprad cez Ždiar a Vysoké Tatry. Cena je prístupná a autobus je takmer vždy plný. Väčšinu tvoria poľskí turisti, ktorí idú do slovenských Tatier a Popradu. Na oravskú stranu však z Poľska nejazdí nič.

A to napriek tomu, že v Oraviciach, Zuberci a Roháčoch dokonca stretneme viac poľských turistov ako slovenských.

Prečo nič nejazdí?

Podľa poľského ministerstva infraštruktúry a výstavby je prihraničná doprava predovšetkým vecou komerčných dopravcov.

„Tí však zatiaľ nemajú záujem o otváranie cezhraničných liniek na Slovensko. Príčinou je jednak malý dopyt, jednak zlý stav ciest na hraniciach, ktoré sa nachádzajú v ťažkom horskom prostredí. Čo sa týka dopytu, tak je to klasický bludný kruh: nič nepremáva – tak sa nevytvorí dostatočný dopyt na autobusové premávky, nie je dopyt – dopravcom sa neoplatí otvárať cezhraničnú linku,“ uviedlo pre Denník N poľské ministerstvo infraštruktúry.

Poľskí dopravcovia to však vidia inak a poukazujú na byrokratické bariéry spojené s nutnosťou vybaviť si povolenie na medzinárodnú dopravu. Teoreticky by medzinárodné povolenie nemalo byť žiadnou prekážkou, aspoň tak to vidí slovenské ministerstvo dopravy.

„Medzinárodné autobusové linky schvaľuje Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Ministerstvo privíta každú ponuku na prevádzku autobusovej linky a je pripravené na základe žiadosti a po splnení zákonných podmienok vydať povolenie pre danú medzinárodnú pravidelnú autobusovú linku. V súčasnosti však ministerstvo neeviduje žiadnu žiadosť o udelenie povolenia na medzinárodnú pravidelnú autobusovú dopravu medzi Poľskom a Slovenskou republikou,“ dodalo slovenské ministerstvo.

Medzi poľskými prepravcami panuje presvedčenie, že získať povolenie je ťažké a prevádzkovanie takýchto liniek sa spája s neuveriteľným vydieraním a so zaťahovaním všetkých možných procedúr na slovenskej strane.

V Zakopanom o tom hovoria celé legendy, ktorých pôvod je ešte z mečiarovských čias. Aj preto poľskí dopravcovia nechcú o tom otvorene hovoriť. Stačí zacitovať niekoľko odpovedí z anonymného dotazníka medzi dopravcami, ktorý mal zistiť, v čom je problém. „Príliš veľa formality, malé firmy toto nezvládnu.“ „Peniaze. Nie je isté, či sa oplatí. Stále treba lietať po úradoch.“ „Slováci sa obávajú poľskej konkurencie, preto budú blokovať všetky iniciatívy, kde nezarobia, hoci sami v tejto veci nič neurobia.“ „Slovenska polícia pokutuje poľských vodičov nevedno za čo. Ťažko prejsť celé Slovensko na poľských evidenčných číslach a nedostať pokutu.“

Niektoré názory sú zrejme prehnané a len opakujú staré predsudky. Bez zmeny legislatívy však podnikatelia zrejme neotvoria komerčné prihraničné linky. Za povolenie na medzinárodnú prepravu treba zaplatiť, na jeho vybavenie treba chodiť po úradoch a vypĺňať tlačivá v cudzom jazyku. Poľskí prepravcovia, ktorí by možno mali o takéto linky záujem (napríklad Zakopané – Oravice), nemajú na to čas ani peniaze – sú to väčšinou malé rodinné firmy.

Na druhej strane, záujem nemajú ani Slováci. „Zavedenie takéhoto spojenia by bolo možné iba po zmene legislatívy a rozhodnutí Žilinského samosprávneho kraja prevádzkovať linku vo verejnom záujme a plne vykrývať stratu, ktorá prevádzkou vznikne. V tomto prípade by sme mohli medzinárodnú linku prevádzkovať,“ hovorí Ladislav Hološ, generálny riaditeľ spoločnosti Arriva Liorbus, ktorá pôsobí na Orave.

Cez hranicu vo verejnom záujme

Problémom sa zaoberali viacerí poslanci, najmä poľského parlamentu. Zo slovenskej strany v tejto veci interpeloval Jozef Viskupič (OĽaNO), z poľskej – takmer 20 poslancov z vládneho PiS (Wojciech Buczak) aj opozície.

Poslanci vidia riešenie problému v tom, aby sa zaviedla slovensko-poľská zmluva, ktorá by zjednodušila formality spojené s krátkymi prihraničnými spojeniami. „Spojenia do 30 km za štátnou hranicou by sa nemali považovať za medzinárodné. Zmluva by mohla povoliť vykonávať takéto krátke cezhraničné spojenia bez povolenia na medzinárodnú dopravu. Ide o to, aby sa napríklad slovenské linky verejnej dopravy, ktoré dotuje Žilinský kraj, predĺžili o 1-2 km za štátnu hranicu do najbližšej poľskej zastávky. Umožnil by sa tak prestup a koordinácia cestovných poriadkov poľských a slovenských prihraničných spojení,“ píšu vo svojej interpelácii poslanci Dorota Niedziela (Platforma) a Marek Sowa (Súčasná).

Posledné zasadnutie slovensko-poľskej medzivládnej komisie v Bratislave v novembri sa skončilo bezvýsledne. Poliaci tvrdia, že vec blokuje slovenská strana.

Poslanci Jozef Viskupič, Dorota Niedziela a Marek Sowa chystajú ďalšiu interpeláciu v tejto veci.

Chcelo by to ďalšie stretnutie ministrov, na ktorom by sa veci pohli dopredu. O tomto probléme by tiež mali konečne začať rokovať predseda Žilinského samosprávneho kraja a maršal Malopoľského vojvodstva. Ako sme sa neoficiálne dozvedeli, vedenie Malopoľska by bolo ochotné so žilinskými partnermi o tom debatovať.

Ako minimum by na základe spoločnej dohody medzi regiónmi mali vzniknúť aspoň dve samosprávne autobusové linky: Chata Zverovka – Zuberec – Oravice – Zakopané (pre turistov) a Trstená – Jablonka – Nowy Targ (pre osoby, ktoré chodievajú na nákupy do Poľska). Mohlo by to všetko fungovať už od tejto letnej sezóny. Otázka znie, či sa Poliaci a Slováci skutočne vedia na niečom konkrétnom dohodnúť. Zatiaľ to však vyzerá tak, že sa povie veľa prázdnych slov o tom, ako nás Tatry spájajú, hoci skutočnosť je opačná.

Svet

Teraz najčítanejšie