Denník N

Máte okolo 40 a zrazu zistíte, že nemáte nasporené na dôchodok. Treba panikáriť?

Foto – Fotolia
Foto – Fotolia

Pripravili sme stručný návod pre ľudí po tridsiatke, aby na dôchodku nezažili šok.

Kým nemáte okolo štyridsiatky, dôchodkové úspory sú asi ťažko pre vás témou. Až toto je zhruba vek, keď vám pravdepodobne dôjde, že aj vy raz budete starí a môžete byť na dôchodku chudobní.

Potom si položíte aj otázku, koľko chcete mať mesačne na dôchodku a či si ešte stíhate dosť nasporiť, lebo dôchodok od štátu vám stačiť nebude. Odpoveď, že chcete mať veľa, vám veľmi nepomôže. Ale ak si poviete, že chcete mať penziu minimálne vo výške 70 % aktuálneho čistého príjmu, môžete aspoň začať rátať, čo treba urobiť, aby ste mali šancu, že to tak bude naozaj.

Pripravili sme návod, na čo myslieť na začiatku, keď pochopíte, že na štátny dôchodok sa spoliehať nedá, pretože bude klesať, respektíve ho budú mať všetci rovnako nízky.

Akú sumu chcem mať na dôchodku

Prieskumov, kedy začnú ľudia na Slovensku myslieť na dôchodok, nie je veľa. Pred troma rokmi jeden taký spravila agentúra Focus pre Prognostický ústav SAV, zamerala sa na ľudí vo veku 40 až 61 rokov. Výsledky neprekvapujú. Len 18 percent domácností si budúcnosť plánuje v horizonte dlhšom ako dva roky a len dve percentá sa zaujímajú aj o to, čo bude o 10 rokov.

Ak už dospejete k tomu, že si idete sporiť na dôchodok a nie na dovolenku, treba začať otázkou, akú náhradu príjmu chcete na dôchodku. Ak zarábate v čistom 800, 1000 alebo 2000 eur, chcete aj na dôchodku toľko, alebo vám stačí aj menej? „Kedysi bolo pravidlo, že príjem v starobe by mal nahradiť 60 až 80 % čistej mzdy,“ hovorí ekonóm SAV Vladimír Baláž.

Väčšina ľudí na dôchodku vlastní byt alebo dom, ktorý už majú splatený. Uvažujú teda tak, že na dôchodku už nebudú splácať hypotéku, budú si možno kupovať lacnejšie šatstvo a štát im uhradí zdravotnú starostlivosť v plnej miere. No to už o pár rokov nemusí platiť. A keby si mali ako dôchodca platiť výmenu kolenného kĺbu, zistili by, že 60 percent náhrady príjmu je málo. A aj dôchodcovia si priplácajú za lieky a kupujú si rôzne výživové doplnky. „Ceny v zdravotníctve mimo základnej starostlivosti rastú zvyčajne najrýchlejšie, rýchlejšie ako elektrina, šatstvo, lebo je po tom dopyt,“ hovorí Baláž.

Takže ani 80 % čistého príjmu nestačí a treba uvažovať skôr tak, že chcete mať náhradu vo výške čistého príjmu a aj nejakú rezervu. Lebo možno na dôchodku chcete mať aj auto a budete platiť poistku, STK, pneumatiky.

„Ľudí sme sa v prieskume pýtali, z čoho chcú žiť na dôchodku, či z pomoci rodiny, štátu, alebo z vlastných úspor. Bola tam silná snaha spoliehať sa na štát,“ hovorí Baláž.

Časť náhrady príjmu vám zabezpečí štát vo forme dôchodku, lebo ste si platili odvody. Dnes to vychádza tak, že kto zarába priemernú mzdu a bude platiť 40 rokov dôchodkové odvody, dosiahne mieru náhrady čistého príjmu na úrovni 66 percent (alebo zhruba 45 % hrubej mzdy). V prepočte sú zahrnuté aj úspory z druhého piliera. „Zároveň platí, že miera náhrady bude vyššia v prípade osôb, ktoré počas kariéry zarábali menej než priemernú mzdu,“ hovorí Michal Stuška z ministerstva práce.

Demografia však hovorí, že takúto mieru náhrady nie je možné udržať. „Takúto mieru náhrady príjmu pri plnej kariére odhadujeme ešte počas pár rokov. Potom budú musieť prísť zmeny. Už to ďalej neutiahneme,“ hovorí ekonóm Ján Šebo z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici (UMB). Štát začne zvyšovať mieru solidarity, čo pre tých, ktorí zarábajú viac, ako je priemerná mzda, znamená, že budú mať takmer isto menšiu mieru náhrady od štátu.

Je rozdiel aj medzi zamestnancom a živnostníkom, ktorý si platil celý čas minimálne odvody. Ekonómovia UMB vyrátali, že živnostníkom vyjde nízka miera náhrady, možno aj menej ako 30 % príjmov, na ktoré sú zvyknutí (po odrátaní odvodov, daní, niektorých výdavkov plus bežné výdavky). Prepočet, ak je niekto pár rokov zamestnancom a pár rokov živnostníkom, nerobili.

Treba ešte povedať, že kto si bude platiť dôchodkové odvody aspoň 30 rokov, bude mať nárok na minimálny dôchodok. Kto odpracoval 30 rokov, teraz by mal minimálny dôchodok 269,50 eura, kto 40 rokov, mal by 311,10 eura. Pri minimálnom dôchodku nezáleží na výške príjmu ani objeme zaplatených odvodov. Avšak pri klasickom starobnom dôchodku záleží na každom roku, lebo za každý rok sa ráta osobný mzdový bod.

Koľko by sme si mali sporiť

Podľa prieskumu Národnej banky Slovenska z roku 2014 priemerná domácnosť na Slovensku ušetrí v priemere 136 eur mesačne. No viac ako polovica domácností nasporí menej ako 50 eur mesačne. Pätina domácností s najvyšším príjmom usporí v priemere viac ako 300 eur.

Keď to zhrnieme, v priemere domácnosť na Slovensku usporí približne 10 % svojho disponibilného príjmu.

Na dôchodkové úspory sa v prieskume zamerali aj ekonómovia UMB, oslovili asi tri tisícky ľudí. „Vyšlo nám, že sa začínajú vytvárať dve veľké skupiny – ľudia budú na dôchodku buď veľmi chudobní, alebo veľmi bohatí v porovnaní s tým, koľko zarábajú teraz,“ hovorí ekonóm Ján Šebo.

Otázka je, koľko by ste si mali mesačne sporiť, ak chcete mať na dôchodku slušnú náhradu príjmu, a s akým zhodnotením treba rátať. Niečo vám zabezpečí štát, ale zvyšok si musíte nasporiť sami.

„Keby ste sa ma na to pýtali pred 10 rokmi, povedal by som vám: rátajte so zhodnotením v banke 4 %. Keď ste chceli mať 70-percentnú mieru náhrady z čistej mzdy, stačilo vám odkladať 15 % príjmu niekedy po tridsiatke,“ hovorí Baláž. Dnes vám banka však toľko nedá.

Podľa prepočtov ekonómov UMB, ak chcete mať 100-percentnú náhradu čistej mzdy (alebo 70 % hrubej mzdy), musíte si odkladať okolo 20 percent čistého príjmu počas celej svojej kariéry, t. j. približne 40 až 45 rokov. A to vám vykryje váš posledný príjem počas 20 rokov. Taká je zhruba miera dožitia na dôchodku.

Prepočet platí pre ľudí okolo 25 rokov, my však hovoríme o ľuďoch po tridsiatke alebo okolo štyridsiatky, ktorí si budú sporiť už menej rokov. „Môžu použiť jednoduchý vzorec, že vydelia požadovanú mieru náhrady stanoveným koeficientom (uvádzame ich nižšie, pozn.). Napríklad ak si chcú na dôchodku kryť 20 % svojej čistej mzdy a majú k dispozícii 30 rokov, musia si odkladať 20/2=10 % svojej čistej mzdy,“ hovorí ekonóm Ján Šebo.

Koeficienty:

  • Ak si budete sporiť 40 rokov – rátajte s koeficientom 3
  • Budete si sporiť 30 rokov – koeficient 2
  • 25 rokov – 1,75
  • 20 rokov – 1,5
  • 15 rokov – 1,2

Zdroj: UMB

Ak teda máte čistú mzdu 1000 eur a chcete mať na dôchodku z tohto sporenia počas 20 rokov aspoň 200 eur mesačne, musíte si odkladať 30 rokov sumu vo výške 10 % svojej mzdy. Tento zjednodušený prepočet už ráta aj s infláciou. Ak si chcete kryť tretinu čistej mzdy, lebo zvyšok bude váš dôchodok, musíte si sporiť 16,5 % čistej mzdy.

Podľa ekonómov UMB ak máte k dispozícii 30 rokov sporenia, môžete očakávať dvojnásobok toho, čo si odkladáte, keď máte k dispozícii 20 rokov, môžete očakávať iba 1,5-násobok.

Alebo ešte inak – zaujímavá nasporená suma je 3000 eur za rok, no to sa podarí málokomu. No zaujímavé je aj to, keď si odkladáte 200 eur aspoň 20 rokov.

Inštitút finančnej politiky ani Rada pre rozpočtovú zodpovednosť zatiaľ nerobili analýzu, koľko by si mali ľudia odkladať a akú by mali mieru náhrady.

Kde si sporiť na dôchodok

Ekonómovia UMB vo svojich prepočtoch rátali s priemerným ročným výnosom 3,5 %. Je zrejmé, že sa nedá dosiahnuť tak, že budete mať úspory na vklade v banke. Podľa ich prepočtov je málo pravdepodobné, že taký výnos dosiahnete v doplnkovom dôchodkovom sporení (napríklad z dôvodu poplatkov a štruktúry portfólia).

Ich odporúčanie je – treba si zvoliť podielový fond s poplatkom nie vyšším ako 1 %. Vyrátali, že poplatok za správu 1 % zníži objem výnosov z vložených príspevkov o 20 % pri 40 rokoch sporenia. Ak máte kúpený produkt, ktorý stojí 5% ročne na poplatkoch, nemôžete očakávať žiaden výnos. A to je prípad väčšiny produktov investičného životného poistenia.

Nestačí sa pozrieť len na to, ako sa fondu darilo v minulosti, ale aj ako sa mu darilo v porovnaní s trhom (benčmarkom). Alebo si môžete zvoliť pasívny indexový fond s nízkym poplatkom. Ak si budete sporiť na dôchodok pravidelne každý mesiac aspoň najbližších 20 rokov, väčšinu by ste mali mať v akciách.

Samozrejme, poradcovia vám dajú vyplniť investičný dotazník, v ktorom môže vyjsť, že nemáte radi investičné riziko. Je menšia pravdepodobnosť, že v dlhopisoch dosiahnete také zhodnotenie, ale zase sú menej rizikové ako akcie.

Ak vám finančný poradca robí prepočet, koľko si máte sporiť na dôchodok, na priemerný ročný výnos 7 %, treba byť už opatrnejší. „Ja si dovolím tvrdiť, že v dlhodobom výhľade bude miera výnosov klesať, lebo bude obrovský prebytok úspor. Už teraz je. Spoliehať sa na časové rady – výnosy indexov z minulosti – sa nedá,“ hovorí Baláž.

Podľa údajov NBS je však výrazná väčšina úspor našich domácností na vkladoch v bankách. Poistné produkty využíva viac ako 15 % domácností a viac ako 5 % domácností má pohľadávky voči iným domácnostiam. Len menej ako 4 % slovenských domácností má akcie, podielové fondy, dlhopisy a ostatné finančné produkty a ich hodnota v portfóliu domácností nepresahuje 6 % hodnoty vlastnených aktív. Dôchodcovské programy sporenia má 5,5 % domácností.

Dobrovoľne sporiť si môžete aj v druhom pilieri, od tohto roku však už neplatí daňové zvýhodnenie dobrovoľných príspevkov. No aj tam je podstatné, aký dôchodkový fond si zvolíte. Najväčšia dôchodková správcovská spoločnosť Allianz ešte pred pár rokmi bola za to, aby štát presunul ľudí automaticky do dlhopisových fondov a sami sa potom rozhodli, či chcú byť vo fonde s akciami. Teraz hovorí, že väčšina sporiteľov sa o svoje dôchodkové úspory príliš nestará, až 80 percent z nich ich drží v dlhopisoch.

Šebo spolu so svojím tímom vyrátali, že rozdiel medzi tým, keď ste celý čas v dlhopisovom fonde, a tým, keď ste v akciovom či indexovom fonde a postupne si znižujete podiel akciovej zložky, môže byť až 1:2. „Rozdiel je teda zhruba v tom, či budete mať na dôchodku stovku, alebo dve stovky,“ hovorí Šebo.

Aby sme neboli iba skeptickí – samozrejme, ak máte deti a budú ochotné sa o vás postarať, na dôchodku vám to pomôže. Možno vlastníte alebo zdedíte pozemok, ktorý na dôchodku predáte. Veľa ľudí prenajíma byt, niekto má les v urbári alebo mu družstvo dáva peniaze za polia.

Komfort v starobe závisí aj od toho, čo vám dá spoločnosť okrem dôchodku. Napríklad či vám preplatí rekondičné pobyty, či bude obdoba dnešných vianočných dôchodkov, či bude pre dôchodcov zadarmo cestovné. Ale netreba sa na to spoliehať.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika

Teraz najčítanejšie